Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Na Zemi existuje niekoľko sopiek, ktoré sa dočkali označenia „supervulkán“. To znamená, že v minulosti prinajmenšom raz explodovali silou, pri ktorej sa uvoľnilo viac než tisíc kilometrov kubických sopečného materiálu. Predstaviť si to môžete ako kocku s hranou o dĺžke desať kilometrov. Len pre informáciu, pri výbuchu islandskej Eyjafjallajökull v roku 2010 sa uvoľnilo len asi 0,25 kilometra kubického a stačilo to na paralyzovanie leteckej dopravy nad Európou.

Keď v roku 1980 explodovala sopka St. Helens, uvoľnilo sa čosi vyše štyroch kilometrov kubických sopečného materiálu. Tvar sopky sa celkom zmenil, doslova jej odstrelilo veľkú časť vrcholu a sopečný mrak zatienil okolie v okruhu 400 kilometrov. Popol padal aj na miestach vzdialených 1500 kilometrov od St. Helens.

Pri supererupcii sa však nemenia hory, ale celé územia. Uvoľní sa toľko magmy, až sa prepadne zemská kôra a vznikne obrovská kaldera. Napríklad tá v Yellowstone meria naprieč desiatky kilometrov a nachádzajú sa v nej menšie sopky.<br>Práve supervulkán v Yellowstonskom národnom parku je najznámejší. Explodoval dvakrát, prvý raz pred 2,1 miliónmi rokov, kedy uvoľnil 2450 kilometrov kubických materiálu, a potom pred 631-tisíc rokmi s približne polovičnou intenzitou. Odvtedy už vybuchol viackrát, no ani raz nešlo o supererupciu.

Ako supervulkán niektorí vedci označujú <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/techmag/najnebezpecnejsi-supervulkan-europe-prebudza-varuju-experti" target="_blank">aj Campi Flegrei v Taliansku</a>, o ktorom sme písali nedávno. Ten však supererupciu nikdy nevyprodukoval a naposledy vybuchol pred 39-tisíc rokmi. Uvoľnil pri tom desaťkrát menej materiálu, než je potrebné na označenie „supererupcia“. To však neznamená, že sa výbuchu v týchto miestach netreba obávať. Aj 100 kilometrov vyvrhnutého sopečného materiálu dokáže ovplyvniť celú Zem.

Vedci dnes rozoznávajú deväť supervulkánov. Okrem dvoch menovaných sú to Long Valley v Kalifornii, Toba v Indonézii, Taupō na Novom Zélande, Atitlán v Guatemale a Aso, Kikai a Aira v Japonsku.

Supervulkán sa od bežných sopiek okrem iného líši aj tvarom. Nejde o obrovskú horu, ale o spomínanú kalderu, ktorá na prvý pohľad nemusí byť ničím výnimočná. Pod zemským povrchom tu ale drieme ťažko predstaviteľné nebezpečenstvo. O tom, čo by sa stalo, ak by <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/techmag/znici-nas-supervulkan-je-to-pravdepodobne-tvrdia-vedci" target="_blank">došlo k supererupcii v Yellowstone</a>, sme už písali. S ľudstvom by to nevyzeralo ružovo.

Čo je supervulkán? Zabudnite na obrovskú sopečnú horu

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Tajomné sochy moai: Ich účel ostáva dodnes nejasný

Madi Collins: Drobné dievča s obrou dávkou sexepílu

Ako námorník v minulosti: Plavby na historických lodiach sú jedinečným zážitkom

Výber pre vás

Čo je supervulkán? Zabudnite na obrovskú sopečnú horu

Noel

Súvisiace články

NASA vyrobila na Marse kyslík, človek by s ním prežil hodiny

Zaujímavosti o našich nebeských susedoch: Kde fúka supersilný vietor?

Najhoršie autá podľa ich majiteľov: Šoférovali ste ich?

Ktorý živočích žije najkratšie? Podenka má len päť minút

Koľko planét je vo vesmíre? Odhad vedcov je obrovský

Najlepšie nemecké autá: Staršie konkurujú tým novým

Autor článku

Noel

Plus TV

Tajomné sochy moai: Ich účel ostáva dodnes nejasný

Madi Collins: Drobné dievča s obrou dávkou sexepílu

Ako námorník v minulosti: Plavby na historických lodiach sú jedinečným zážitkom

Výber pre vás