Rauris v&nbsp;srdci Národného parku Vysoké Taury, ktorému dominujú Hocharn, Sonnblick a&nbsp;Schaneck, permanentne zasnežené štíty prevyšujúce nadmorskú výšku tritisíc metrov, preslávili v&nbsp;stredoveku rudy bohaté na zlato a&nbsp;striebro, ale boli tam aj náleziská drahých kameňov, najmä akvamarínu a&nbsp;granátu. V&nbsp;najlepších časoch bane v&nbsp;okolí Raurisu dávali robotu trom tisícom baníkov. Toto údolie nenadarmo volali zlaté alebo Goldberg –&nbsp;Zlaté hory.

Dnes má horská dedina Rauris presne toľko obyvateľov, koľko mala kedysi baníkov, takmer všetci žijú z turistického ruchu. Pred objavením Ameriky v Zlatých horách pri Raurise vydolovali až desať percent celosvetovej ťažby najvzácnejšieho kovu. V období rokov 1450 až 1570 tam vyťažili 830 kilogramov čistého zlata. V&nbsp;lete 2018 o&nbsp;Raurise vyletela do sveta bombastická správa: v&nbsp;údolí za dedinou vraj partia amatérskych zlatokopov našla polkilogramový zlatý nuget. Vďaka internetu a&nbsp;Facebooku sa Rakúskom šírila rýchlosťou blesku.

„V&nbsp;priebehu niekoľkých hodín naša dedina pripomínala zlatokopecké osady v&nbsp;Klondiku, na Aljaške či v&nbsp;kalifornských horách. Hotely a&nbsp;penzióny boli beznádejne obsadené zlatokopmi, bežní turisti odchádzali sklamaní, na lúkach povyše obce vyrástli stanové mestečká, na internete sa okamžite objavili informácie obchodníkov, akú výbavu potrebujú zlatokopi na ryžovanie zlata. Keď vysvitlo, že ten zázračný nález je výmysel, fáma, Rauris sa za pár hodín vyľudnil. Ostalo len zopár zlatokopov, ktorí sa nechceli vzdať predstavy, že tu zbohatnú,“ zaspomínal si na „zlatú horúčku“ recepčný hotela Sonnhof.

„Fáme uverili aj rakúske médiá, do Raurisu smerovali desiatky redaktorov a&nbsp;televíznych štábov. Bol som na polceste z&nbsp;Viedne, keď mi telefonovali kolegovia z&nbsp;televízie ORF, že je to iba humbuk, búrka vo vedre s&nbsp;vodou, hoax, ktorému uverilo celé Rakúsko,“ povedal reportér denníka Der Standard Günther Friedrichs.

Prvá písomná zmienka o&nbsp;ťažbe zlata v&nbsp;horách pri Raurise pochádza z&nbsp;roku 1354. Ale niektorí historici, ktorí sa venujú histórii ťažby zlata v&nbsp;Alpách, predpokladajú, že prvými zlatokopmi v&nbsp;Raurise boli Kelti a&nbsp;po nich Rimania. V&nbsp;stredoveku tam získavali zlato a&nbsp;striebro z&nbsp;vydolovanej horniny drvením zlatonosnej rudy a&nbsp;jej tavením. Pri tavení používali drevené uhlie, na jeho výrobu pálením dreva padla za obeť až šestina ihličnatých lesov v&nbsp;Rauriskom údolí. Z&nbsp;ťažby zlata v&nbsp;stredoveku zbohatlo najmä arcibiskupstvo v&nbsp;Salzburgu, ktoré v&nbsp;tom čase spravovalo zlatonosné územie.

Najvýraznejšiu stopu zanechal v&nbsp;dejinách ťažby zlata v&nbsp;Raurise Ignaz Rojacher (1844 –&nbsp;1891), syn chudobného otca, ktorý rodinu živil z&nbsp;peňazí, ktoré zarobil ako baník. Ignaz začal v&nbsp;bani pracovať ako stolár a&nbsp;neskôr ako vy­učený banský tesár, keď mal iba dvanásť rokov. O&nbsp;štrnásť rokov ho povýšili na umývača klobúkov v&nbsp;bani Kolm-Saigurn a&nbsp;majstra úpravne rudy. V&nbsp;dospelosti si bane najprv od štátu prenajal a&nbsp;za štyri roky ťažby zarobil toľko, že si baňu mohol kúpiť za 4&nbsp;500 gul­denov, čo je dnešných 330-tisíc eur. Tri roky pred smrťou ju predal belgickému grófovi Eduardovi Rottermundovi. Po jeho odchode z&nbsp;vedenia ťažby sa zlaté časy baní v&nbsp;Raurise nadobro skončili.

Ale Ignaz Rojacher zanechal po sebe v&nbsp;Raurise aj iné stopy. V&nbsp;roku 1886 dal postaviť na vrchole Sonnblicku v&nbsp;nadmorskej výške 3105 metrov najvyššie položenú meteorologickú stanicu na svete. Materiál na jej výstavbu vozili furmani alebo ho robotníci nosili na chrbtoch. Lanovka, ktorá dnes vedie z&nbsp;údolia k&nbsp;meteorologickej stanici, začala premávať až v&nbsp;roku 1954. Observatórium bolo jedno z&nbsp;najdôležitejších v&nbsp;celých Alpách. Za výstavbu meteorologickej stanice I.&nbsp;Rojachera vyznamenal cisár František Jozef&nbsp;I. záslužným krížom s&nbsp;korunou. Z&nbsp;bane Kolm-Saigurn banský podnikateľ zaviedol telefonické spojenie do dediny Knappenhaus, zo svetovej výstavy v&nbsp;Paríži priviezol do Salzburgu jednu z&nbsp;prvých elektrocentrál v&nbsp;Európe. A&nbsp;z&nbsp;návštevy švédskeho Falunu priviezol do Raurisu prvé lyže, na ktorých jeho priateľ Wilhelm Ritter von Artl začal písať na kopcoch v&nbsp;okolí Raurisu rakúsku lyžiarsku históriu.

Po pripojení Rakúska k&nbsp;Hitlerovej tisícročnej ríši Nemci skúšali oživiť zlaté bane v&nbsp;Raurise, ale ich pokusy stroskotali. Neúspechom sa pred 40&nbsp;rokmi skončila aj snaha americkej spoločnosti o&nbsp;obnovenie ťažby zlata –&nbsp;rakúske úrady povolenie na ťažbu nedali pre ohrozenie prírodného prostredia Národného parku Vysoké Taury. Britskí geo­lógovia po skúšobných vrtoch pred desiatimi rokmi vyhlásili, že Rakúske Alpy ukrývajú až sto ton zlata. Na jeho ťažbu by boli potrebné investície vo výške 50&nbsp;miliónov eur. Je teda celkom možné, že zlaté časy sa do Raurisu a&nbsp;jeho okolia ešte vrátia.

Sto ton zlata v stredovekých baniach: Oživí sa ťažba?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Sto ton zlata v stredovekých baniach: Oživí sa ťažba?

Súvisiace články

Faerské ostrovy zrejme obmedzia brutálny lov delfínov

Ľad ubúda, medveďom bielym v Grónsku to ale nevadí

Fascinujúce hranice: Niektoré delí ostnatý drôt, o iných ľudia ani nevedia

FOTO Čarokrásne lesy, ktoré rozhodne stoja za návštevu

Najpôvabnejšie národné parky sveta: Navštívili ste niektorý z nich?

Naozaj sú na našej planéte? Miesta vyzerajú ako z inej galaxie

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás