Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Parochne majú zvláštnu, ale fascinujúcu históriu, ktorú väčšina z nás úplne nechápe. Sú oveľa staršie, ako si uvedomujeme, pretože už v starovekom Egypte boli mimoriadne populárne, opäť u mužov. Ich výroba siaha do obdobia pred tisíckami rokov a ľudia mali dôvod, aby ich nosili práve v najhorúcejších oblastiach sveta. V horúcom starovekom Egypte bolo pre mnohých ľudí praktickejšie, keď si oholili hlavu a mohli nosiť parochne ozdobené rôznymi remeselnými výrobkami. V časoch koloniálnej Ameriky ich nosenie vyjadrovalo príslušnosť k nejakej triede, moc či politickú príslušnosť ich nositeľov. Do Európy sa parochne rozšírili z Francúzska, kde ich ľudia začali nosiť približne za vlády Ľudovíta XI., no skutočný rozmach nastal až v 17. storočí, s príchodom baroka. Zaujímavosťou je, že ženy začali nosiť parochne oveľa neskôr ako muži.

<strong>Operačné odstránenie rebier</strong>

Jedným z najkontroverznejších zásahov do ľudského tela za účelom dosiahnutia krásy a módnosti je chirurgické odstránenie rebier, s cieľom vytvoriť štíhlejšiu a formovanejšiu postavu. Po zákroku ženy dosiahnu osí driek a muži vysnívaný „trojuholník“. Väčšina zdravej populácie si však ťuká na čelo a namiesto návštevy chirurga týmto ľuďom odporúča psychológa. Hlavnou úlohou rebier, ktoré zvládnu aj tvrdší náraz, je ochrana vnútorných orgánov. Na dosiahnutie želaného efektu, tzv. hour-glass figure (postava presýpacích hodín), preto chirurgovia odstraňujú najčastejšie len posledné dve voľné rebrá, ktoré sú na zadnej strane hrudného koša. Aj tieto rebrá však kryjú dôležité orgány, preto riziko ich odstránenia je veľké. V tomto prípade ide o absolútny hazard so zdravím. Mnohí odborníci upozorňujú, že posúvať estetiku v rebríčku hodnôt na úkor zdravia, nie je prejavom duševného zdravia.

Korzet je odev, ktorý v minulosti slúžil na potláčanie alebo zvýrazňovanie telesných tvarov. Žiadanú postavu vyformoval po týždňoch nosenia, pričom pevné sťahovanie ohrozovalo zdravie nositeľky či nositeľa. Najčastejšie používali ženy korzety na sťahovanie poprsia a pásu. Ako samostatná časť odevu sa korzet objavil v burgundskej móde v 14. storočí. Keďže korzety tvarovali postavu, využívali ich aj muži na zmenšenie pásu a brucha. Od 17. storočia sa vo francúzskej móde objavili tendencie dôrazu na väčšie poprsie, a opäť pomohli korzety. Koncom 19. storočia sa v súlade s módou sans ventre korzety používali na stiahnutie spodných častí tela.

Sukne, aj keď dnes asi nie sú na vrchole popularity, sú stále základným kúskom dámskej módy. Napriek tomu, že v západnej kultúre muži sukne nenosia, v iných kultúrach a komunitách sa ich nosenie u mužov stále akceptuje. Sukne sú tradičným príkladom tzv. unisex oblečenia. Dnes poznáme iba kilty, typické škótske skladané sukne po kolená z vlny, pod ktorými muži podľa starej tradície nenosia absolútne nič. Avšak väčšina starovekých krajín a civilizácií pozná unisexové sukne, od určitých štýlov gréckej tógy až po tradičné albánske odevy. Pôvod tohto ikonického kusu odevu je v starovekom Egypte, kde muži nosili sukne kvôli relatívnej ľahkosti pohybu a vzdušnosti, ktorá zvlášť vyhovovala egyptskému podnebiu, kým ženy uprednostňovali šaty.

<strong>Šaty - základné oblečenie v histórii</strong>

Šaty ako ďalšia časť odevu, ktorú pôvodne nosili obe pohlavia, sú v súčasnosti v západnej spoločnosti určené výlučne ženám. Tento typ odevu však má dlhú, rozmanitú a fascinujúcu históriu. Historické záznamy o šatách siahajú až do starovekej Mezopotámie, Egyptu či Číny. Šaty ľudia uprednostňovali kvôli ich praktickosti a nosili ich ženy aj muži, či už išlo o kráľovské dynastie, vojská alebo chudobu. Jednoduché a vzdušné tkaniny ľudia dokázali ľahko a rýchlo vyrobiť a šaty boli praktické zvlášť v horúcom podnebí. Ľudia v chladnejších podnebiach naopak uprednostňovali priliehavé oblečenie.

Asi zostanete prekvapení, ale vysoké podpätky, v súčasnosti výrazne ženská záležitosť, sa po väčšinu histórie spájali s mužmi. Ich pôvod spadá do 10. storočia a pre svoju praktickosť ich Peržania prvýkrát použili na vojenské účely. Po celé stáročia perzskí vojaci nosili obuv s podpätkami na koňoch, pretože im pomáhali zabezpečiť postoj, keď stáli v strmeňoch a strieľali šípy. Opätky boli dokonca znakom mužnosti a vyššej spoločenskej vrstvy. Pravidlo zaviedol francúzsky kráľ Ľudovít XIV, zrejme aj preto, že bol nižšieho vzrastu. Ženy tento druh obuvi nosiť nesmeli. V minulosti topánky fungovali ako veľmi dôležitý prvok na rozlišovanie príslušnosti k spoločenskej vrstve. Vysoké podpätky boli prejavom mužskosti a vznešenosti, takže len málokto si ich mohol dovoliť. Čím vyššie od zeme sa pánska achilovka nachádzala, tým váženejší a mocnejší bol muž pre okolie. Až niekedy na prelome 19. a 20. storočia muži prestali nosiť podpätky a tie sa stali sexi doplnkom žien.

Sukne a podpätky aj pre mužov: Čo ste nevedeli o oblečení?

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Sukne a podpätky aj pre mužov: Čo ste nevedeli o oblečení?

Radomír

Súvisiace články

FOTO Nevyzerajú, ale: Ktoré celebrity sú pasované za zlatokopky?

FOTO Herci zo seriálu Krok za krokom kedysi a dnes: Malá Al dopadla zo žien najlepšie

FOTO Raz priberiete, raz schudnete? Držať si váhu nie je vôbec ťažké

FOTO Platonické lásky celebritných kočiek: Do koho sa buchli a nič z toho?

FOTO Aspoň raz v živote ich treba vidieť: Najkrajšie UNESCO pamiatky

FOTO Najzvláštnejšie pláže, ktoré môžete pri cestovaní navštíviť

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás