Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Rímsky senát vyhlásil Caesara za nepriateľa Ríma, 49 pred Kristom

7. januára roku 49 pred Kristom sa zišiel rímsky senát, aby prediskutoval rastúcu moc Julia Caesara. Roky politického napätia medzi dvoma najväčšími rímskymi generálmi, Caesarom a Pompeiom, priviedli republiku na pokraj vojny. Po debate senát nariadil Caesarovi, aby sa vzdal vojenského velenia. Caesar to označil za urážku a nariadenie odmietol poslúchnuť. Vyhlásili ho preto za „nepriateľa štátu“ a od tohto bodu už nebolo cesty späť. Vypukla občianska vojna, ktorú Caesar vyhral. Hoci nasledovali ďalšie občianske vojny, rímsky historik Suetonius veril, že rok 49 pred Kristom znamenal koniec Rímskej republiky a začiatok Rímskej ríše. Aj keď nevieme, čo by sa stalo, keby k vojne nedošlo je jasné, že rozhodnutie Senátu malo historický význam pre súčasný Rím aj pre zvyšok sveta.

Katolícka a pravoslávna cirkev, dve najväčšie denominácie kresťanstva, neboli vždy samostatné „organizácie“. Ich rozkol siaha do 11. storočia, keď teologické a politické spory dospeli k dramatickému záveru. Hoci Veľká schizma bola dlhým a postupným procesom, jej rozhodujúcim momentom bolo pomerne krátke stretnutie v roku 1054. Po rokoch neustáleho napätia sa situácia stala neudržateľnou. Prvotnou príčinou schizmy boli spory o autoritu rímskeho pápeža, ktorý si nárokoval moc nad patriarchátmi na Východe. Preto v apríli 1054 dorazila pápežská delegácia z Ríma do Konštantinopola, domova východného kresťanstva. Plánované stretnutie sa však nekonalo, keďže hostitelia odmietli prijať pápežských vyslancov. Tí položili na oltár v chráme Hagia Sofia exkomunikačnú bulu východného patriarchu a jeho stúpencov a odišli späť do Ríma. Odvtedy sa datuje náboženské rozdelenie medzi Západom a Východom, ktoré sa stalo kľúčovou udalosťou európskych dejín. V priebehu 2. tisícročia dochádzalo k viacerým pokusom o znovuzjednotenie cirkvi , ale zlepšenie vzťahov prinieslo až 20. storočie.

Henrich VIII. založil Navy Royal, 16. storočie

Nebyť stretnutia anglického kráľa s poradcami na začiatku 16. storočia, Britské impérium by možno nikdy neexistovalo. Henrich VIII. Tudor vládol od roku 1509 až do svojej smrti v roku 1547. Je známy pre politické boje a konflikty s Vatikánom, ktoré spôsobili odluku Anglicka od katolíckeho náboženstva a prijatie protestantského. Okrem toho je známy ako „otec kráľovského námorníctva“, pretože do neho značne investoval. Henrich VIII. po otcovi „zdedil“ iba päť vojnových lodí, no počas svojho života rozšíril flotilu o takmer 50 lodí, čím oficiálne založil „Navy Royal“. Anglicko sa tak stalo najväčším námorným národom na svete, vďaka čomu sa angličtina rozšírila do celého sveta a vytlačila francúzštinu. Keby poradcovia Henricha presvedčili o opaku, svetová história by sa vyvíjala úplne inak.

Európska únia je po USA druhou najväčšou ekonomikou sveta a jej populácia je tretia najväčšia po Indii a Číne. Pod vplyvom udalostí v roku 2022 si dnes len ťažko vieme predstaviť niečo iné ako úzku spoluprácu medzi európskymi krajinami. Krajiny, ktoré kedysi proti sebe bojovali vo vojnách, dnes spájajú nielen medzinárodné dohody, ale aj zdieľaná ekonomika, otvorené hranice a užšie politické väzby ako kedykoľvek predtým. Nič z toho by sa nestalo, keby neexistovala Rímska zmluva, ktorú v roku 1957 podpísalo Francúzsko, NSR, Belgicko, Taliansko, Holandsko a Luxembursko. Zmluvou vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo, ktoré sa transformovalo na Európsku úniu. Vznikol spoločný trh, ktorého integrácia postupovala ďalej a v rámci neho dnes existuje v Európskej únii voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Azda žiadne stretnutie v histórii nezblížilo národy tak ako Rímska zmluva.

Brestlitovský mier bola dohoda medzi Ruskom a centrálnymi mocnosťami v marci 1918, ktorá ukončila boje na východnom fronte počas 1. prvej svetovej vojny. Je menej známa ako Versaillská zmluva, ktorá sa zaoberala následkami vojny, ale jej účinky sa prejavujú dodnes. Po Leninovej komunistickej revolúcii a páde cára sa Rusko chcelo stiahnuť zo svetovej vojny. Ústredné mocnosti – Nemecko, Rakúsko, Turecko a Bulharsko – to akceptovali, no novej boľševickej vláde vnútili prísne požiadavky. Jedenásť krajín sa osamostatnilo v Európe a Ázii, Nemecko získalo územia v Poľsku a Pobaltí a Ukrajina sa stala republikou oslobodenou od ruskej kontroly. Boľševická vláda podpísala Brestlitovský mier, na základe ktorého sa Rusko vzdalo Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny. Rusko pod tlakom zmluvu podpísalo, pričom zmluva ho tiež zaviazala rozpustiť a neobnoviť ruskú armádu a prepustiť vojnových zajatcov, z ktorých sa formovali napríklad československé légie. Lenin neskôr označil Brestlitovský mier za hanebnú zmluvu a v novembri 1918 došlo k jej anulovaniu.

Najdôležitejšie konferencie v dejinách ľudstva, 2. časť

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Najdôležitejšie konferencie v dejinách ľudstva, 2. časť

Radomír

Súvisiace články

FOTO Ako vyzerali historické monumenty v čase najväčšej slávy? Tu je ich rekonštrukcia

FOTO Japonsko na prelome storočí: Pozrite sa do sveta, ktorý už neexistuje

FOTO 30 najkrajších útesov, ktoré môžete nájsť na našej planéte

Slovenský kandidát na Európsky strom roka rastie pod Tatrami

Poznáte obrysy európskych štátov? KVÍZ preverí vaše zemepisné vedomosti

Obrovská loď vyhodila pri Franúzsku do mora 100-tisíc mŕtvych rýb

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás