Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Ruská pandémia koronavírusu, 1889
Prvé správy o epidémii ruskej chrípky pochádzajú z troch regiónov - Turkestanu, severozápadnej Kanady a Grónska v máji 1889. Pôvodne malo ísť o vírusový podtyp H2N2, nedávno vedci zistili, že išlo o podtyp koronavírusu H3N8. Epidémia sa šírila rýchlo a ďaleko v dôsledku rastu populácie a moderných dopravných metód. V priebehu piatich týždňov pandémia dosiahla vrchol Zomrelo viac ako milión ľudí.

Ázijská chrípka, 1956
Pandémia ázijskej chrípky mala svoje korene v Číne a vyžiadala si viac ako dva milióny životov. Zmes vtáčích kmeňov prvýkrát hlásili v Singapure v roku 1956 a vírus sa rozšíril po celej Číne než si našiel cestu do USA v roku 1957. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zomrelo takmer 70-tisíc ľudí len v Spojených štátoch amerických a mnoho ďalších po celom svete.

Čierna smrť, 1346
Jedna z najznámejších rán v histórii, Čierna smrť, sa prehnala Afrikou, Áziou a Európou v rokoch 1346 - 1353. Pandémia bubonického moru zdecimovala európske krajiny, kde zabila odhadom 50 percent populácie. Mor šírili blchy a „cestoval“ medzi kontinentmi prostredníctvom potkanov na obchodných lodiach. Odhadovaný počet obetí je 80 až 200 miliónov, pričom mnohé telá spálili alebo umiestnili do masových hrobov. Podľa odborníkov tento kmeň už zanikol a nepredstavuje pre ľudstvo hrozbu.

Hongkongská chrípka, 1968
V roku 1968 hlásili v Hongkongu zvláštny prípad chrípky. Išlo o kmeň H3N2 na odnoži H2N2, ktorý sa rýchlo šíril. V priebehu dvoch týždňov pribudli prípady v Singapure a Vietname a do troch mesiacov sa chrípka rozšírila do Austrálie, Indie, Európy a Spojených štátov. Úmrtnosť bola síce 0,5 percenta, no kým odborníci vírus konečne dostali pod kontrolu, zomrelo viac ako milión ľudí, vrátane viac ako 500-tisíc v Hongkongu, čo znamenalo takmer 15 percent jeho populácie. K mnohým obetiam došlo i v Západnom Nemecku a Berlíne, kde kvôli vysokej úmrtnosti museli ukladať telá do tunelov metra.

Tretia pandémia cholery, 1852
Celkovo bolo sedem pandémií cholery, pričom tretia bola najhoršia. Trvala osem rokov a rýchlo sa rozšírila do Európy, Ázie, Afriky a Severnej Ameriky. V Londýne chorobu zastavili vďaka lekárovi Johnovi Snowovi v roku 1854, keď pandémia dosiahla vo Veľkej Británii svoj vrchol a priniesla smrť 23-tisíc ľudí. Snow začal mapovať hlásené prípady a všimol si, že sa sústreďujú okolo vodnej pumpy umiestnenej v jednej štvrti. Jeho odhalenie pomohlo dostať šírenie pod kontrolu, no aj tak pandémia celosvetovo vzala životy takmer miliónu ľudí.

Šiesta pandémia cholery, 1910
Šiesta pandémia cholery mala korene v Indii, kde zomrelo viac ako 800-tisíc ľudí než sa rozšírila na Blízky východ, severnú Afriku, Rusko a do východnej Európy. Americké zdravotnícke úrady, poučené z minulosti, dostali epidémiu pod kontrolu. Pohybovali sa rýchlo, lokalizovali a izolovali infikovaných a zabránili masovému šíreniu choroby. V Spojených štátoch amerických preto zaznamenali len 11 úmrtí a aj celkový počet úmrtí bol v porovnaní s predchádzajúcimi epidémiami nízky.

Španielska chrípka, 1918
Na rozdiel od súčasného koronavírusu, o ktorom vieme, že pochádza z Číny, kmeň španielskej chrípky nevznikol v Španielsku. V čase, keď putoval po svete, Španielsko nemalo cenzúru tlače a noviny bez obmedzení publikovali príbehy o epidémii. Preto vznikol falošný dojem, že choroba vznikla práve tu. Keď začala pandémia, prvá svetová vojna umožňovala šírenie vírusu medzi vojakmi, ktorí žili v úbohých podmienkach a trpeli podvýživou. Podľa odhadov sa infikovalo viac ako 500 miliónov ľudí a úmrtnosť bola desať až 20-percentná, v dôsledku čoho počas prvých mesiacov zomrelo takmer 25 miliónov ľudí. Keď nakoniec v roku 1920 chrípka zanikla, dostala sa už cez tretinu zemegule a zabila takmer 50 miliónov ľudí.

Koronavírus už v 19. storočí: Kruté pandémie, ktoré sa už ľudstvu podarilo prežiť

Autor článku

Radomír

Plus TV

Majestátne miesta našej planéty, ktoré ľuďom berú dych

Smrtiace živočíchy, na ktoré si treba dať v prírode bacha

Fascinujú vás majáky? Tieto by ste mali vidieť naživo

Výber pre vás

Koronavírus už v 19. storočí: Kruté pandémie, ktoré sa už ľudstvu podarilo prežiť

Súvisiace články

Skryté príčiny, pre ktoré nestrácate tuk, aj keď cvičíte

Banánový čaj: Spoznajte dokonalý nápoj na dobrý spánok

V praveku sa pilo aj drogovalo, naši dávni predkovia sa dostávali do tranzu

Budeme sa liečiť ako upíri? Čerstvá krv nám môže pomôcť

Pozrite sa na svoju ruku: Čiary na zápästí prezrádzajú...

Muži s nenormálnymi spermiami zomierajú skôr

Autor článku

Radomír

Plus TV

Majestátne miesta našej planéty, ktoré ľuďom berú dych

Smrtiace živočíchy, na ktoré si treba dať v prírode bacha

Fascinujú vás majáky? Tieto by ste mali vidieť naživo

Výber pre vás