Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Vedeli ste, že jeden z absolútne najslávnejších výtvarných umelcov minulého storočia, zakladateľ kubizmu, Pablo Picasso, kreslil ešte skôr, ako sa naučil hovoriť? Už vo veku 12 rokov ho považovali za dokonalého majstra s individuálnym štýlom. Ako tínedžer maľoval realistické portréty a krajiny. Skúšky na umeleckú školu zložil za jeden deň, pričom zvyšok uchádzačov potreboval na dokončenie prác mesiac. Prvá výstava mladého Picassa sa konala, keď mal 16 rokov, a vo veku 20 rokov si už získal celosvetovú slávu. Počas života vytvoril viac ako 20 tisíc diel. Každý z jeho obrazov má hodnotu desiatok miliónov dolárov. Napriek úspechom v umeleckej oblasti mal Pablo dlhodobé problémy s učením, problémy mu robilo čítanie, písanie aj počítanie. Jeho geniálnu tvorbu raných diel, vlastní Picassovo múzeum v Barcelone, ktoré poskytuje jeden z najkomplexnejších záznamov o začiatkoch jeho tvorby. Pre zaujímavosť, Picasso má prívlastok „najpracovitejší maliar sveta“, pretože po sebe zanechal približne 50-tisíc prác. Register straty umenia uvádza, že zlodeji s umením ukradli až 1 147 Picassových obrazov, čo je dvakrát viac ako v prípade iných umelcov.

Francúzskeho matematika, fyzika a filozofa Blaise Pascala viedol otec k tomu, aby sa naučil jazyky a venoval slovu. Lenže mladý Blaise mal pravdepodobne gény po otcovi, ktorý bol výbercom daní a od útleho veku ho fascinovala matematika. Vo veku 11 až 12 rokov sám tajne vypracoval prvých dvadsaťtri Euklidových matematických základov. Keď mal 15 rokov, publikoval svoju prvú pôvodnú matematickú prácu - Esej o kónických rezoch. Išlo o skvelé dielo, ktoré slávny René Descartes pripísal Pascalovmu otcovi a obvinil ho, že ho vydal v mene syna, ktorý také dielo vo svojom veku nemohol napísať. Ako 16-ročný napísal významné pojednanie na tému projektívna geometria. Zaoberal sa problematikou atmosférického tlaku, teóriou pravdepodobnosti, ale písal aj teologické diela. Na jeho počesť pomenovali jednotku tlaku ako Pascal (Pa), počítačový jazyk, vo fyzike je známy Pascalov zákon, v matematike Pascalov trojuholník a v oblasti viery Pascalova stávka.

Jean-François Champollion, lingvista a archeológ

Champollion bol francúzsky archeológ a zakladateľ egyptológie. Ako prvý rozlúštil egyptské hieroglyfy pomocou Rosettskej dosky, ktorej obsah je v staroegyptčine. Jean-Francois ako dieťa prejavoval mimoriadny jazykový talent. V jedenástich rokoch čítal Bibliu v hebrejskom origináli, sedemnásťročný sa stal členom Akadémie vied v Grenobli. Jeho prvou prácou bola kniha Dejiny slávnych psov, ktorú napísal ako 11-ročný. Vo veku 16 rokov ovládal tucet jazykov - okrem rodnej francúzštiny aj latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu, amharčinu, sanskrt, pahlavčinu, arabčinu, sýrčinu, chaldejčinu, perzštinu, etiópčinu a čínštinu. Svojou prácou významne prispel k poznaniu vzniku civilizácie v dejinách ľudskej spoločnosti.

Maria Gaetana Agnesiová, matematička a lingvistka

Maria Agnesiová je najväčšia matematička, o ktorej ste pravdepodobne nepočuli. Narodila sa pred vyše tristo rokmi, pričom bola prvou ženou, ktorá napísala učebnicu matematiky o diferenciálnom aj integrálnom počte. Okrem toho bola lingvistka, filozofka a teologička. V piatich rokoch ovládala okrem taliančiny aj francúzštinu a do trinástich narodenín si osvojila gréčtinu, hebrejčinu, španielčinu, nemčinu, latinčinu a pravdepodobne aj niekoľko ďalších jazykov, pretože sa o nej hovorilo ako o „chodiacej polyglotke“. Keď mala deväť rokov, zložila a predniesla hodinový prejav v latinčine na tému právo žien na vzdelanie na akademickom stretnutí. V roku 1750 ju pápež Benedikt XIV. menoval profesorkou matematiky a prírodnej filozofii na univerzite v Bologni. Tento titul dosiahla ako druhá žena v histórii. Neskôr odišla do kláštora, kde sa intenzívne venovala písaniu kníh o matematike, ktoré preložili do mnohých svetových jazykov. Na jej počesť pomenovali kráter na Venuši, matematickú krivku aj značku brandy.

Wolfgang Amadeus Mozart, hudobný skladateľ

Mozart prvýkrát očaril Salzburg ako trojročný. V štyroch rokoch si dokázal zapamätať každú notu v každom sóle koncertov, ktoré počul a páčili sa mu. Jeho povesť hudobného génia čoskoro upútala pozornosť rakúskeho cisárskeho dvora. Keď mal päť rokov, začal komponovať hudbu. Ako šesťročný sa spolu s otcom a so sestrou Máriou Annou (ktorá bola už ako osemročná klavírnou virtuózkou) sa vydali na dlhé turné po Európe. Koncertovali korunovaným hlavám a aristokracii vo viacerých krajinách. Všade, kam prišli, Wolfgangova virtuozita, či už klavírna, husľová alebo organová, vyvolala senzáciu. Mozart po sebe zanechal dohromady viac ako šesťsto diel. S dovŕšením ôsmeho veku už komponoval prvé symfónie. Prvú operu zložil, keď mal 12 rokov. Ešte niekoľko hodín pred smrťou pracoval na nedokončenom Requiem. Okrem toho bol vynikajúci v matematike a údajne ovládal 15 jazykov.

Geniálne deti, ktoré vylepšili aj dnešný svet (2. časť)

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Geniálne deti, ktoré vylepšili aj dnešný svet (2. časť)

Radomír

Súvisiace články

10 fascinujúcich miest, ktoré sú zapísané v UNESCO

Pojedači hriechov stáli na dne spoločnosti, no ľudia sa na nich spoliehali

K Viedni patrí kaviarenská kultúra, dostala sa do UNESCO

FOTO Obrátené vodopády: Keď voda lieta opačným smerom

Najbizarnejší duel v dejinách: Keď sa mušketami strieľalo z balónov

40 fotiek, ktoré vás donútia zbaliť batoh a vyraziť na cesty

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás