Georgíny, astry, margaréty, pivonky, kosatce, zvončeky, hvozdíky a&nbsp;nezábudky. Matkine a&nbsp;panenské jabĺčka, jarabiny, dule, zemiaky a&nbsp;cesnak, ale aj sliepka a&nbsp;hukot včiel, altánok so záclonkami, možno aj bublajúci potôčik. Veľa farieb, trocha chaosu, ale predovšetkým jedinečnosť, odrážajúce potreby a&nbsp;naladenie majiteľa. Záhrada bola <a target="_blank" rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/zdravie/zaujimavosti-zahradach-maju-obrovsku-moc-odburavaju-smutok-to-nie-je-vsetko">podľa Života</a> vždy azylom, navodzujúcim pocit bezpečia a&nbsp;predstavujúcim prírodu vo svojej rýdzej podobe, ktorá dokáže prinášať úžitok aj pohladiť po duši. Z&nbsp;času na čas sa však na túto jej devízu zabúda.

Záhrady hladkali už zmysly obyvateľov Mezopotámie. V&nbsp;5.&nbsp;storočí nášho letopočtu boli už všeobecne vnímané ako nástroj prispievajúci k&nbsp;zlepšeniu zdravia a&nbsp;používané ako miesta odpočinku a&nbsp;zotavovania sa z&nbsp;choroby. Počas stredoveku vznikali v&nbsp;Európe očarujúce kláštorné záhrady, prinášajúce nielen rozptýlenie chorým, ale aj podmienky na regeneráciu ich tela a&nbsp;síl. Filozofia „liečenie prírodou“ začala dostávať na frak až začiatkom 20.&nbsp;storočia, kedy postupne dochádzalo k&nbsp;výraznému medicínskemu pokroku a&nbsp;namiesto zveľaďovania „terapeutických záhrad“ sa začali stavať sterilné budovy, ktoré mali slúžiť ako čo najefektívnejšie prostredie pre nové medicínske technológie. Stromové aleje a&nbsp;záhony pretekajúce kvetinami vystriedali príjazdové cesty, chodníky a&nbsp;parkoviská, často z&nbsp;nich zostali len skromné ​​okrasné plochy zdobiace vchody nemocníc… Niekde ani to nie. Lenže aj medicíne, balansujúcej na hranici schopností urobiť človeka nesmrteľným, začali po určitom čase zeleň a&nbsp;kaskády kvetov pri terapeutickom snažení chýbať.

V&nbsp;roku 1984 vykonal profesor Roger Ulrich priekopnícku štúdiu zaoberajúcu sa pozitívnymi zdravotnými účinkami, ktoré vyvolávajú pohľady na zeleň a&nbsp;prírodnú scenériu. Časť pacientov bola umiestnená do izieb s&nbsp;výhľadom na záhradu s&nbsp;množstvom stromov a&nbsp;kvetov, druhá časť zo svojich okien videla tehlové múry protiľahlých domov. Zakaždým išlo o&nbsp;porovnateľné skupiny chorých po rovnakých operačných zákrokoch. Jednoznačne sa ukázalo, že pacienti s&nbsp;výhľadom na bohatú zeleň mali oveľa úspešnejšiu rekonvalescenciu – kratšie po­operačné pobyty v&nbsp;nemocnici, menej bolesti, menej liekov aj nižšie skóre pooperačných komplikácií. Zo štúdie tiež vyplynulo, že sa regeneračné účinky navodené jednoduchým pohľadom na zeleň prejavia už počas troch až piatich minút. Začnú prevládať pozitívne emócie a&nbsp;pocit pokoja, zatiaľ čo negatívne ladené pocity, ako sú strach, hnev a&nbsp;smútok, ustupujú do úzadia.

Laboratórne a&nbsp;klinické výskumy zase potvrdili, že iba päťminútový pohľad do prírody je sprevádzaný pozitívnymi zmenami v&nbsp;krvnom tlaku, srdcovej aktivite, svalovom napätí a&nbsp;elektrickej aktivite mozgu. Na základe týchto i&nbsp;ďalších podobných pribúdajúcich skúseností sa terapeutické záhrady začali do areálov nemocníc a&nbsp;ďalších zdravotníckych zariadení vo veľkom štýle vracať.

Ak môžu ľudskému zdraviu pomáhať záhrady obklopujúce zdravotnícke zariadenia, o&nbsp;to väčšiu moc majú záhrady obklopujúce domy a&nbsp;miesta, kde sa zdržiavame najčastejšie. Už Claude Monet považoval svoju záhradu za najúčinnejší liek na depresiu, čo si overil na vlastnej koži. Jeho záhrady v&nbsp;Giverny očarujú ešte dnes, pre slávneho maliara boli liekom aj inšpiráciou. Investoval do nich obrovské množstvo peňazí, zaplavil ich nespočetným množstvom kvetov všetkých farieb, mostami i&nbsp;jazierkami, a&nbsp;potom ich v&nbsp;celej tej fascinujúcej kráse maľoval – podľa tvrdení niektorých historikov predovšetkým preto, aby pomohol uzdraviť vojnou zmietaný francúzsky národ.

Význam záhrady pre človeka sa snažia čoraz častejšie propagovať aj mnohé súčasné výskumné odbory. Pribúda odborníkov venujúcich sa záhradnej terapii, opäť prichádzajú k&nbsp;slovu štúdie, ktoré majú tento blahodarný vplyv potvrdiť. Nie je vzácnosťou stretnúť sa s&nbsp;odporúčaním typu „ak sa zotavujete z&nbsp;vážneho ochorenia, zvážte vytvorenie záhrady, ktorá lieči“, ako napríklad tvrdí známa propagátorka ekologického záhradníctva Shawna Coronado.

Iste, nie je záhrada ako záhrada a&nbsp;je mylné sa domnievať, že pohľad na lán anglického trávnika s&nbsp;trampolínou uprostred a&nbsp;tujami pri plote vám zníži krvný tlak, minimalizuje stres, zvýši imunitu a&nbsp;naštartuje ozdravné procesy v&nbsp;organizme. Aby mo­hla záhrada „liečiť“, mala by byť naozaj súčasťou prírody, rešpektovať jej pravidlá a&nbsp;zákonitosti. Na niektoré z&nbsp;nich upozorňuje napríklad záhradná návrhárka a&nbsp;koučka Pamela Hubbardová, ktorá sa „terapeutickými záhradami“ zaoberá. „Pri rozhodovaní, ktoré rastliny zasadiť do svojej liečivej záhrady, nezabudnite na svoju intuíciu. Ak túžite po nabití energiou, stavte na jasné farby ostálky, petúnie alebo slnečnice. Farby navyše stimulujú náladu a&nbsp;pozitívne emócie, pričom každá má svoj špecifický význam. Pri liečbe depresie je ideálna upokojujúca tmavozelená, prispievajúca aj k&nbsp;uvoľneniu stresu, jasne zelená či zelenožltá, naopak, mierne povzbudzuje a&nbsp;podporuje pocit vnútornej sily, ružová má schopnosť navodiť veselú náladu, červená dokáže povzbudiť a&nbsp;vyburcovať energiu, a&nbsp;ak by mala byť záhrada naozaj „liečivá“, nezabudnite do nej zahrnúť čo najviac fialovej.“ Iní terapeuti odporúčajú aj orientáciu na rastliny, ktoré priťahujú divokú zver, pretože tá si intuitívne vyberá „to najlepšie“.

Podľa odborníčky je však dobré zohľadniť aj ďalšie aspekty, napríklad prvky vody, zvukov či osvetlenia. „Voda evokuje pocit relaxácie. V&nbsp;skromných podmienkach stačí aj malá bublajúca fontánka, ak máte možnosť, zvážte jazierko či vodopád. Zvuk vody podporuje rozjímanie. Zmysly úžasne povzbudí aj jednoduchá zvonkohra. Ale rovnako dôležité je mať na záhrade život: prilákajte motýle, vtáky a&nbsp;hmyz rozmiestnením vtáčích búdok, kŕmidiel, vtáčích kúpeľov a&nbsp;dostatkom vhodných rastlín, ktoré im budú dodávať potravu a&nbsp;nektár…“

Záhradné benefity tak pôjdu ešte ďalej. Internista Robert Hutchins, lekár z&nbsp;kliniky v&nbsp;Chapel Hill v&nbsp;Severnej Karolíne, napríklad poukazuje na to, že aktívny život na záhrade je ideálnym nástrojom posilňovania sebavedomia a&nbsp;sebaúcty a&nbsp;jedným z&nbsp;najlepších podporných prostriedkov. „Aj keď o&nbsp;svojich záhradníckych schopnostiach pochybujete, choďte do toho. Obrábajte, pestujte, kochajte sa pohľadom na rastliny, zbierajte – a&nbsp;zrazu v&nbsp;zrkadle uvidíte trochu iného človeka. Takého, ktorý dokáže niečo vyprodukovať a&nbsp;je o&nbsp;niečo viac zladený so zemou. Záhrada vám dá šancu sa na niečo sústrediť a&nbsp;pozorovať zrod a&nbsp;rásť. Vidieť, ako niečo rastie a&nbsp;prosperuje, je nesmierne užitočné najmä v&nbsp;dnešnej dobe, keď sa všade hovorí o&nbsp;chorobách a&nbsp;umieraní.“

Odborníci sa domnievajú, že veľká moc záhrady tkvie o. i. v&nbsp;jej schopnostiach oživovať spomienky. Na tomto fakte stavia mnoho liečebných a&nbsp;pobytových centier pre pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou. Túto skutočnosť zdôrazňuje už spomínaná Pamela Hubbardová: „Väčšinou odporúčam vysádzať rastliny, ktoré sa človeka dotkli v&nbsp;detstve. Pamäť na vône je mimoriadne silná, takže bylinky ako rozmarín, citrónová verbena, levanduľa alebo čokoládová mäta vás spoľahlivo zavedú späť do záhrady a&nbsp;kuchyne vašej babičky. Výber rastlín, ktoré vyvolávajú pozitívne emócie z&nbsp;minulosti človeka, je pre psychiku obzvlášť prínosný, a&nbsp;ak je záhrada určená aj pre niekoho s&nbsp;Alzheimerovou chorobou, potom je naozaj doslova liekom.“

Nielen v&nbsp;súvislosti s&nbsp;alzheimerom je potom dnes už jednoznačne preukázaný aj pozitívny význam záhradnej ergoterapie. Veľa nemocníc a&nbsp;zdravotníckych zariadení využíva programy záhradníckej terapie ako dôležitú súčasť liečby pacienta a&nbsp;lekári odporúčajú prácu na záhrade ako veľmi efektívny spôsob pohybu. „Zahradníčenie je synonymum kardiovaskulárnych výhod, čo preukázali aj mnohé štúdie,“ potvrdzuje doktor Hutchins.

Kopanie, sádzanie, ohýbanie a&nbsp;prechádzanie sa sú podľa odborníka skvelé formy cvičenia, ktoré udržujú telo zdravé. Práca na záhrade nielen pomáha spaľovať kalórie, ale je napríklad aj skvelou prevenciou osteoporózy. Nie div, že záhradníctvo je dnes na celom svete pravdepodobne najobľúbenejšou formou interakcie s&nbsp;prírodou. Podľa štatistík sa napríklad vo Veľkej Británii tejto záľube venuje 40 percent populácie, v&nbsp;USA každý tretí, v&nbsp;Japonsku každý štvrtý. Nejde, samozrejme, len o&nbsp;vlastné záhrady pri dome, ale aj o&nbsp;čoraz väčšie využívanie komunitných záhrad, pozemkov prenajatých napríklad skupinou ľudí a&nbsp;ďalšie spôsoby, ako si pravidelne dopriať „záhradnú terapiu“, či už v&nbsp;pasívnej, alebo aktívnej forme.

Záhrady, ktoré uzdravujú: Aké sú ich vplyvy na ľudské telo?

Výber pre vás

Záhrady, ktoré uzdravujú: Aké sú ich vplyvy na ľudské telo?

Súvisiace články

Podvod, akému ťažko uveriť: Muž si kvôli kockám nechal rezať prsty

Desať rokov trpela bolesťami, v bruchu jej zabudli ihlu

Poznáte najexotickejšie farby očí? Oplatí sa do nich zahľadieť

Viete, načo je telu kyselina listová? Má mnoho účinkov

Koreniny, ktoré máte doma aj vy, pomáhajú pri chudnutí

Jendoduché cviky, ktoré pomôžu vašej krčnej chrbtici

Výber pre vás