Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Xenotransplantácia, teda prenos orgánov z iného živočíšneho druhu na človeka, zažíva v posledných rokoch nebývalý rozmach. Kedysi išlo o obskúrnu oblasť chirurgie, vďaka moderným objavom však už lekári niekoľkokrát úspešne transplantovali prasacie srdcia a obličky ľudským pacientom.

Xenotransplantácia má mimoriadne zaujímavú históriu. Prvé pokusy sa datujú do 17. storočia a mal ich na svedomí Francúz Jean-Baptiste Denys. Ten fušovali najmä do krvných transfúzií a pokúsil sa vstreknúť 15-ročnému chlapcovi s chronickou horúčkou krv ovce.

Chlapcovi sa podľa Denysa ihneď polepšilo, no o jeho zdravotnom stave z dlhodobého hľadiska neexistujú žiadne zmienky.<br>Viac pokusov však skončilo katastrofou než úspechom. Aj preto vo Francúzsku v roku 1670 xenotransplantácie úplne zakázali. Stalo sa tak potom, ako Denysovi zomrel jeden z pacientov.

Dlhé roky bol potom v tejto oblasti pokoj, až kým na scénu neprišiel ruský doktor Sergej Voronoff. Ten začiatkom 20. storočia zhodou okolností taktiež pôsobil vo Francúzsku, konkrétne v Paríži, a mal smelé ciele. Najväčšmi sa zameriaval na prenos semenníkov zo šimpanzov do tiel starších mužov, ktorí už stratili „chuť do života“.

Vykonal značný počet takýchto zákrokov a zarobil hotový majetok, a to napriek tomu, že z medicínskeho hľadiska išlo o absolútne šarlatánstvo bez vplyvu na zdravie človeka.

V 60. rokoch myšlienka xenotransplantácie a využitia primátov ako darcov orgánov zaujala Američana Keitha Reemtsmu. V tom čase už lekári vedeli transplantovať obličky, no orgánov bolo žalostne málo. Reemtsma chcel preto brať obličky šimpanzom. V rokoch 163 a 1964 transplantoval prinajmenšom 13 pacientom obe obličky, väčšina z nich ale do ôsmich týždňov zomrela.

V ojedinelých prípadoch sa ale Reemtsma dočkal aspoň čiastočného úspechu. Jeden pacient žil deväť mesiacov a dokonca sa na istý čas vrátil do práce. Jedného dňa však zrazu skolaboval a zomrel. Oblička od šimpanza ale bola v poriadku a zdala sa byť zdravá, doktori teda ako príčinu smrti uviedli akútnu nerovnováhu elektrolytov.

Vyskytlo sa tiež množstvo pokusov o transplantáciu sŕdc primátov do ľudských tiel. Jeden z najslávnejších vykonal Leonard Bailey, ktorý voperoval srdce paviána malému dievčaťu. Narodilo sa predčasne a trpelo poruchou srdca, ktorá si vyžadovala okamžitú operáciu.

Žiadneho malého darcu však k dispozícii nemalo a Bailey na poslednú chvíľu zosnoval záložný plán. Zbehol na dolné poschodie nemocnice a vzal srdce paviánovi, na ktorom sa práve konali pokusy. Vrátil sa s ním na operačnú sálu a voperoval ho dievčaťu.

Spočiatku sa zdalo, že to bude fungovať, srdce o veľkosti vlašského orecha začalo biť. Dievča ale o 20 dní zomrelo, telo orgán primáta odmietlo.

Xenotransplantácia dodnes vyvoláva u mnohých ľudí pochybnosti a morálne dilemy. Treba ale podotknúť, že v súčasnosti sa vykonáva na celkom inej úrovni než pred pár desaťročiami. Ak bude výskum úspešne pokračovať, už o pár rokov sa môžeme dočkať toho, že sa budú životne dôležité orgány pestovať v ošípaných a potreba mať k dispozícii ľudských darcov bude minulosťou.

Transplantácia naprieč druhmi: Čo zvieracie chceli človeku "prišiť"?

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Transplantácia naprieč druhmi: Čo zvieracie chceli človeku "prišiť"?

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Muž s najväčšou dierou v nose: K rekordu ho priviedol strýko

FAKTY X: Odborníci pátrajú po smrtiacich knihách, majú zelenú farbu

Prečo sú bábätká v porovnaní s inými mláďatami bezbranné? Môže za to evolúcia

Výber pre vás