Viete si predstaviť, že by jednu rakvu zdieľali stovky ľudí? Chudobní v Anglicku kedysi nemali inú možnosť, ale pochovávali ich inak, než si myslíte.

Foto: <a href="https://www.flickr.com/photos/110500004@N07/47994311767/" target="_blank">Flickr/Michael Livsey</a> Kostolík Svätého Jána a všetkých svätých v Easingwolde postavili ešte v 13. storočí. Je typickým predstaviteľom stredovekej cirkevnej architektúry, ktorá v tom čase v Anglicku dominovala. Má kamenné múry, strechu zo sľudových škridiel a typické gotické okná s lomenými oblúkmi. Vnútri je však jeden neobyčajný predmet: dubová rakva.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/foto-najvacsi-cintorin-sveta-skryva-miliony-tiel-zomierali-tu-aj-americki-vojaci/923268.html" target="_blank">FOTO: Najväčší cintorín sveta skrýva milióny tiel, zomierali tu aj americkí vojaci</a>

Nevie sa, aká je presne stará, ale jej účel je dobre známy. Slúžila chudobným rodinám ako spoločná rakva. Ak si rodina nemohla dovoliť kúpiť nebožtíkovi truhlu, cirkev im poskytla svoju, avšak len na požičanie. Mŕtveho do nej uložili, vykonal sa pohrebný obrad a rakva s telom sa odniesla k hrobu. Doň sa však už vložil iba človek, rakva ostala nad zemou a vrátila sa do kostola, kde potom čakala na ďalšieho krátkodobého „nájomcu".

Spisovateľ William Andrews už v roku 1891 napísal, že mnohé farnosti na severovýchode Anglicka mali k dispozícii rakvy presne na tento účel. Dokonca boli špeciálne zostrojené tak, že mali dno na pántoch. Truhlu s telom tak stačilo umiestniť nad jamu, uvoľniť západku a mŕtvola spadla rovno do hrobu.

<a href="https://magazin.centrum.sk/ulety/kravy-horsie-nez-zraloky-bezne-veci-su-nebezpecnejsie-nez-tie-ktorych-sa-bojite/922648.html" target="_blank">Kravy horšie než žraloky: Bežné veci sú nebezpečnejšie než tie, ktorých sa bojíte</a>

Chudobní ľudia však takéto zaobchádzanie považovali za nedôstojné a nechceli ležať v použitej rakve. Aj preto sa snažili plánovať vopred a šetrili si na vlastný pohreb (čo vlastne mnohí ľudia robia dodnes). Vie sa napríklad, že istá pani v Macclesfieldu si posledných 20 rokov života odkladala z mizernej penzie vo výške deväť pencí týždenne práve na pohreb. Za dve desaťročia našetrila päť libier (písal sa rok 1755) a za ne si mohla dovoliť slušný pohreb, rakvu i náhrobok.

V 19. storočí začali odbory, cirkvi a ďalšie organizácie zakladať takzvané „pohrebné kluby" na pomoc chudobným. Išlo vlastne o istú formu poistenia. Členovia platili mesačný či ročný členský príspevok a klub potom platil za výdavky spojené s pohrebom dotyčného. Výška príspevku závisela od toho, akú honosnú rozlúčku si človek želal.

<a href="https://magazin.centrum.sk/ulety/najkrutejsie-umrtia-v-biblii-zozrane-deti-aj-zena-ktoru-hromadne-znasilnili/921654.html" target="_blank">Najkrutejšie úmrtia v Biblii: Zožrané deti aj žena, ktorú hromadne znásilnili</a>

Lenže podobne ako moderné poisťovne, aj pohrebné kluby sa museli boriť s problémom poistných podvodov. Mnohí ľudia zapisovali svoje choré deti do viacerých klubov súčasne, keďže vedeli, že už dlho žiť nebudú. Takto získavali oveľa viac peňazí, z ktorých len malá časť išla na výdavky spojené s pohrebom. O jednom otcovi sa dokonca vie, že zapísal syna do 19 klubov. Ojedinele sa tiež vyskytovali prípady, kedy rodičia zabíjali svoje deti kvôli poistnému.

Niektoré pohrebné kluby mali až päťtisíc členov, ale postupne zanikali. Zničili ich podvody i nesprávne vedenie. Jeden však existuje dodnes: <a href="https://www.funeral-insurance-plans.co.uk/north-yorkshire/egton-bridge/" target="_blank">The Egton Bridge Guild</a> v Eskdale.

Myslíte, že by sa takéto inštitúcie ujali aj dnes? Dajte nám vedieť v komentároch.

Spoločné rakvy a pohrebné kluby: Ako riešili chudobní ľudia úmrtia?

Výber pre vás