Dajte mi už všetci pokoj! Mám toho plné zuby! Môcť sa tak aspoň na týždeň zašiť niekam na samotu do lesa, kde líšky dávajú dobrú noc! Boli ste niekedy aj vy v&nbsp;rozpoložení, že vám všetko prerastalo cez hlavu a&nbsp;netúžili ste po ničom inom, len mať svätý pokoj? Raz za čas môžu <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/zdravie/vyhoria-len-zapaleni-ako-zistite-ste-mali-navstivit-odbornika" target="_blank">podľa Života</a> nervy prasknúť každému, no ak sa z&nbsp;pocitu totálnej straty energie nedokážete spamätať celé dni a&nbsp;týž­dne, asi ide o&nbsp;čosi vážnejšie.

Anna, učiteľka na druhom stupni základnej školy, učí už dvanásty rok. Má tri vydarené deti a&nbsp;dobre vyzerajúceho úspešného muža. Svoju prácu vždy milovala a&nbsp;aj doma sa vedela skvelo obracať, takže jej nikdy nemusela pomáhať mama ani svokra. „Na psychologickú poradňu by sama ani nepomyslela, no prišiel k&nbsp;nám jej manžel, ktorý si u&nbsp;Anny všimol zvláštne nové návyky. Už mu nerozprávala o&nbsp;svojich zlatých žiačikoch, dokonca sa vyjadrila, že má v&nbsp;tomto školskom roku ‚mizerný materiál‘ a&nbsp;že rodičia svoje decká nechávajú rásť ako burinu, mysliac si, že škola tie nepodarky vychová,“ spomína na jeden z&nbsp;prípadov z&nbsp;poradne psychologička Geraldina Palovčíková.

Anna podľa manžela doma nadávala na lenivé kolegyne a&nbsp;bolo zjavné, že práca ju nebaví, hoci donedávna venovala príprave na výučbu veľa času. Stala sa z&nbsp;nej večne šomrajúca žena, kričiaca na svoje deti. „A&nbsp;čo horšie, muž v&nbsp;dome opakovane našiel ukryté otvorené ploskačky s&nbsp;tvrdým alkoholom,“ dodáva odborníčka. Manžel nakoniec Annu presvedčil, aby do poradne prišla aj ona. „Po chvíli rozhovoru sa rozplakala,“ vraví psychologička. Sypalo sa to z&nbsp;nej ako z&nbsp;vreca. Vraj už nedokáže ďalej držať krok s&nbsp;plnením povinností, ktoré na ňu kladie škola, a&nbsp;vlastne to tam všetko neznáša. Nezáujem spoločnosti o&nbsp;prácu pedagógov a&nbsp;diskreditácia ich úsilia, protivná riaditeľka, ktorá strká do popredia len tých, ktorí jej pochlebujú, konflikty s&nbsp;kolegyňami, ľahostajní rodičia, drzé decká... Anna tvrdila, že už z&nbsp;toho ochorela, všetko ju bolí, je úplne slabá, no k&nbsp;lekárovi sa ani nedostane a&nbsp;že už to dlho nevydrží. Mala pocit, že aj doma je na všetko sama, a&nbsp;prišla k&nbsp;záveru, že má depresiu. A&nbsp;keďže čítala, že alkohol je najlepšie antidepresívum, priznala, že sa občas posilní dúškom niečoho silnejšieho.

„Po niekoľkých konzultáciách Anna uznala, že je na míle vzdialená od psychiat­rickej diagnózy. Stres, stály tlak, nedostatok ocenenia a&nbsp;vysoké nároky, ktoré sa snažila vždy perfektne zvládnuť, u&nbsp;nej viedli k&nbsp;vyčerpaniu, narušeniu psychickej rovnováhy a&nbsp;vyústili do syndrómu vyhorenia,“ vraví psychologička. Dnes je jej bývalá klientka v&nbsp;po­riadku. Naučila sa stanoviť si v&nbsp;práci priority a&nbsp;plánovať, doma využívať pomoc manžela a&nbsp;detí, vyjadrovať otvorene svoje pocity. Prijala predstavu, že nemusí byť vždy dokonalá, a&nbsp;našla rovnováhu medzi osobným a&nbsp;pracovným životom. A&nbsp;na „najlepšie antidepresívum“ už ani nepomyslí.

Psychologička si spomína aj na kňaza, ktorého spoznala, keď učila na matematicko-fyzikálnej fakulte. „Hoci mu štúdium nerobilo ťažkosti, stále mal pocit, že jeho poslanie je iné. Napokon školu opustil a&nbsp;na bohosloveckej fakulte vyštudoval teológiu,“ spomína na bývalého študenta. Celé roky ho nevidela, až jej Michal raz zavolal. „Vraj robí to, čo si vysníval, a&nbsp;hoci je to tvrdá práca, usiluje sa do nej vložiť dušu, srdce i&nbsp;telo. Priznal však, že v&nbsp;poslednom čase sa cíti vyčerpaný, niekedy až neschopný fungovať, že je možno chorý. Snaží sa to prijať, ale rád by sa porozprával.“

Michal odborníčke rozpovedal, ako po promócii išiel do malého mesta, kde časom vystriedal starého pána farára. Založil útulok pre ľudí bez domova a&nbsp;komunitu na pomoc drogovo závislým. Práca ho napĺňala, nikdy za tie roky nepotreboval dovolenku. Ale posledný rok bolo všetko akési iné. „Neúspechy a&nbsp;ťažkosti, ktoré predtým hravo prekonával, mu uberali energiu, klienti mu pripadali čoraz nevďačnejší, často sa cítil sklamaný. Ozvalo sa aj zdravie, mával bolesti hlavy, hneval ho žalúdok, zle spával, takže vstával unavený a&nbsp;podráždený. Dokonca pre maličkosť nakričal pred ostatnými na farníka, čo ho neskôr veľmi mrzelo. Ukončil to tým, že najradšej by si dal pauzu a&nbsp;nevie, čo robiť,“ opisuje trampoty duchovného Geraldina Palovčíková. Jej záver – syndróm vyhorenia, Michala zaskočil. Nemyslel si, že sa to môže stať aj kňazom. No rýchlo pochopil, že sa bude musieť v&nbsp;spolupráci s&nbsp;odborníkom zotaviť a&nbsp;urobiť vo svojom životnom štýle veľké zmeny, aby si znova upevnil duševné i&nbsp;fyzické zdravie.

V&nbsp;podcaste Ligy za duševné zdravie sa o&nbsp;svoje skúsenosti podelil aj vrcholový športovec a&nbsp;český viacnásobný majster sveta veslár Ondřej Synek. Syndróm vyhorenia ho zaskočil po dvadsiatich rokoch úspešnej kariéry pri príprave na olympijské hry v&nbsp;Tokiu. Zrazu sa mu vôbec nedarilo a&nbsp;jeho športové výkony išli prudko dolu. Až spolu s&nbsp;odborníkom nakoniec prišli na to, že „hlava mu vypla telo“ a&nbsp;trpí syndrómom vyhorenia. „Išiel som okolo Vltavy, kde som zvyčajne trénoval, mal som z&nbsp;toho úzkosť a&nbsp;bolo mi z&nbsp;toho zle,“ priznal športovec, ktorý pochopil, že do lode si tak skoro nesadne, a&nbsp;nakoniec sa rozhodol na olympiádu necestovať.

V&nbsp;podcaste o&nbsp;svojom syndróme vyhorenia hovoril aj psychiater Martin Ondrejkovič, ktorý ako odborník na ľudskú psychiku príznaky vyhorenia dobre poznal, no nechcel si priznať, že sa niečo také môže stať aj jemu. Až dospel do štádia, keď mal úzkosť už len z&nbsp;myšlienky, že má ísť do práce. „Čokoľvek, čo súviselo s&nbsp;mojím povolaním, vo mne vzbudzovalo odpor,“ zdôveril sa lekár, ktorý by v&nbsp;tom čase považoval za vlastné zlyhanie ísť za niektorým zo svojich kolegov či za psychoterapeutom poradiť sa. Opustil psychiatrickú prax a&nbsp;niekoľko rokov robil rôzne pomocné či jednoduch­šie práce, kým sa dostatočne nespamätal, a&nbsp;potom sa vrátil k&nbsp;psychiatrii, ktorú má opäť rád.

Autorka: Denisa Brázdová, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/" target="_blank">Zdravie</a>

Príznaky, že pomaly vyhárate: Kedy zájsť za odborníkom?

Výber pre vás

Príznaky, že pomaly vyhárate: Kedy zájsť za odborníkom?

Súvisiace články

Skríning rakoviny prostaty - nepríjemné vyšetrenie už nemôže byť výhovorkou, dá sa to aj z krvi

Zvláštne fakty o ľudskom hlase: Viete, po kom ste ho zdedili?

Čo sa stane s vašim telom, ak budete celý deň sedieť?

Zaujímavosti o ľudskom hlase: Ako ho napodobnia husle? (2. časť)

Ako ste na tom s prvou pomocou? Zistite to v KVÍZE

Čo by sa stalo, ak by sa človek ukladal na zimný spánok ako medveď?

Výber pre vás