Nejde o&nbsp;žiadnu novinku. Význam vitamínu D pre imunitný systém je vedecky potvrdený od roku 1928, keď Adolf Otto Reinhold Windaus získal Nobelovu cenu. Zistil totiž, že ergosterol sa po ožiarení ultrafialovými lúčmi mení na vitamín D, ako prvému sa mu podarilo objasniť jeho štruktúru a&nbsp;neskôr dokázal tento vitamín vyrobiť aj umelo. Najväčším prirodzeným zdrojom déčka je pritom slnečné žiarenie, ktoré poskytuje nášmu telu až 90 percent potrebnej dávky. A&nbsp;už dlho pred existujúcou pandémiou lekárske spoločnosti odporúčali zabezpečiť organizmu dostatočný príjem tohto vitamínu, pretože hrá kľúčovú úlohu v&nbsp;imunitnom systéme a&nbsp;má schopnosť chrániť ľudí pred radom infekčných agensov vrátane baktérií a&nbsp;vírusov.

Vitamínom D odborníci označujú skupinu vitamínov (takzvaných kalciferolov), ktoré sú rozpustné v&nbsp;tukoch a&nbsp;v&nbsp;organizme sa môžu vytvoriť buď v&nbsp;súvislosti so stravou (vitamín D2 rastlinného pôvodu, vitamín D3 živočíšneho), alebo – pravdepodobnejšie a&nbsp;častejšie – vplyvom UV žiarenia (len vitamín D3). Pre organizmus a&nbsp;jeho správne fungovanie je zásadný najmä vitamín D3, a&nbsp;preto sa hovorí tiež o&nbsp;význame slnečného žiarenia a&nbsp;nutnosti dopĺňať tento vitamín v&nbsp;liekovej forme, a&nbsp;to predovšetkým v&nbsp;zimných mesiacoch, keď je slnka málo.

Hoci sa dá nájsť aj v&nbsp;strave, pravda je, že existuje len veľmi málo prírodných zdrojov. Jedným z&nbsp;hlavných sú mastné ryby (losos, sardinky a podobne), ale aby ste získali dostatok vitamínu D iba z&nbsp;nich, museli by ste denne zjesť aspoň dve veľké porcie. Spoľahlivé teda zostáva predovšetkým slnko. Lenže to má háčik. Za&nbsp;ostatných 100 rokov sa väčšina pracujúcich ľudí presunula z&nbsp;vonkajších do vnútorných priestorov pod umelé osvetlenie.

Taktiež mnohí lekári začali&nbsp; varovať pred pobytom na slnku vzhľadom na nebezpečenstvo vzniku rakoviny kože. Stačilo pár rokov, aby sme sa prepadli do červených štatistík poukazujúcich na alarmujúci nedostatok vitamínu D. Varovanie pred nebezpečenstvom slnečného žiarenia si ľudia vzali k&nbsp;srdcu natoľko, že už na slnko takmer nevychádzajú, a&nbsp;ak áno, tak natretí tučnou vrstvou krému s&nbsp;vysokým ochranným faktorom.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Z&nbsp;hľadiska potenciálneho vzniku melanómu ide o&nbsp;ideálny stav, z&nbsp;hľadiska celkového zdravotného stavu a&nbsp;ochrany proti infekciám obávaný problém. Výskumy dnes poukazujú na naozaj dramatické čísla. Nedostatkom vitamínu D trpí polovica Američanov, 74 percent Angličanov. Pritom práve déčko zohráva zásadnú úlohu v&nbsp;boji proti infekciám a&nbsp;pri vstrebávaní vápnika, funguje aj ako ochrana pred mnohými chorobami – od cukrovky cez roztrúsenú sklerózu až po rakovinu.

Odborníci hovoria najmä o&nbsp;pozitívnom preventívnom účinku slnka, prípadne vitamínu D v&nbsp;prípade karcinómu čriev a&nbsp;pŕs. Jeho nedostatok sa potom obzvlášť markantne prejavuje pri vzniku osteoporózy a&nbsp;sklonu k&nbsp;zlomeninám. Všeobecné nutričné ​​odporúčanie pritom hovorí o&nbsp;potrebe 10 až 20 µg (mikrogramov) vitamínu D denne na osobu. „Vitamín D je nezastupiteľný,“ potvrdzuje napríklad MUDr. Jana Čepová, primárka Ústavu lekárskej chémie a&nbsp;klinickej biochémie 2. LF UK a FN Motol. „Dnes už je u&nbsp;nás napríklad mnohonásobne viac prípadov úmrtia následkom zlomeniny krčka stehennej kosti ako následkom melanómu.“

Takzvaných solárnych fobikov pribúda. Dr. Robert S. Stern, šéf dermatológie v&nbsp;bostonskom Beth Israel Deaconess Medical Center, hovorí: „Zo strachu z&nbsp;rakoviny si ľudia zakrývajú každý kúsok kože. Zahaľujú sa, ako keby mali vyjsť do Arabskej púšte. Ich obavy nahrávajú výrobcom veľmi silných ochranných krémov a&nbsp;špeciálnych ochranných odevov proti slnku. U&nbsp;ľudí s&nbsp;bledou pokožkou, ktorí sa ľahko spália, je väčšia pravdepodobnosť vzniku kožného nádoru. Ak ide o&nbsp;vystavenie sa&nbsp; slnku, ukazuje sa, že rozhodujúce je načasovanie. Nárazové prudké opaľovanie je nebezpečnejšie ako pravidelná kratšia expozícia v&nbsp;priebehu času.“

Pravda, slnko odjakživa bolo synonymum zdravia. „Kam nechodí slnko, chodí lekár,“ tvrdí známe porekadlo. Opálená koža bola farbou zdravia, v&nbsp;„slnečných kúpeľoch“ sa liečilo mnoho chorôb, počnúc tuberkulózou a&nbsp;končiac rachitídou. Až do päťdesiatych rokov minulého storočia bolo slnko azda najpredpisovanejším a&nbsp;najefektívnejším liekom na mnoho chorôb. Ktovie, či by k&nbsp;nim patril aj COVID-19, keby vtedy existoval. Význam vitamínu D je totiž častým predmetom výskumov práve v&nbsp;súvislosti so súčasnou pandémiou. Správa zverejnená v&nbsp;British Medical Journal naznačuje, že nedostatok vitamínu D je pravdepodobným faktorom v&nbsp;progresii, závažnosti, ba aj úmrtnosti na túto chorobu a&nbsp;že doplnenie vitamínu D môže predstavovať jednu z&nbsp;klinických možností liečby.

Rovnako uvádza, že každý z&nbsp;nás by mal dodať telu aspoň 10 µg vitamínu D denne. Snaha o&nbsp;jeho doplnenie na dosiahnutie optimálnej hladiny v&nbsp;sére by podľa vedcov mala byť prioritou ako pre pacientov, tak aj pre zdravotníckych pracovníkov. Dr. Jenna Macciochi, expertka na imunitu z&nbsp;University of Sussex, v&nbsp;tejto súvislosti vyhlásila: „Ak máte nedostatok vitamínu D, existuje trikrát až štyrikrát väčšia pravdepodobnosť, že nachladnete. Preto dáva zmysel, že vírusová respiračná infekcia, akou je COVID-19, sa v&nbsp;súvislosti s&nbsp;absenciou dostatočného množstva vitamínu D stáva ešte väčšou hrozbou…“

V&nbsp;rovnakej oblasti bádajú aj iní odborníci. Médiá v&nbsp;minulosti citovali primára oddelenia imunochemickej diagnostiky FN v&nbsp;Plzni Ondreja Topoľčana, ktorý vykonal výskum hladiny vitamínu D u&nbsp;pacientov s&nbsp;ochorením COVID-19. Zistil, že pri ťažkých stavoch bola takmer vo všetkých prípadoch veľmi nízka až nemerateľná. „Pri covide vitamín D pomáha blokovať cesty, ktorými vírus preniká do bunky,“ upozornil lekár s&nbsp;tým, že nedostatok déčka, naopak, všetky obranné mechanizmy zhoršuje.

Nedostatok vitamínu D je dnes takmer celosvetový problém a&nbsp;zďaleka sa netýka len ľudí odmietajúcich rybie mäso alebo zaprisahaných solárnych fobikov. Vitamín D je rozpustný v&nbsp;tukoch, takže ľudia s&nbsp;Crohnovou chorobou, celiakiou alebo inými stavmi, ktoré ovplyvňujú trávenie tukov, môžu mať tiež nižšiu hladinu. So zníženým množstvom vitamínu D je spojená obezita, čím vyššie je percento tukového tkaniva, tým nižšia býva hladina kalcidolu v&nbsp;organizme. Niektoré štúdie poukázali na to, že obézni ľudia získavajú oveľa menej vitamínu D zo slnka, pretože sa hanbia za svoje odhalené telo.

V&nbsp;snahe nájsť odpoveď na otázku, prečo najťažší priebeh covidu často mávajú&nbsp; ľudia s&nbsp;nadváhou, sa tak opäť dostávame k&nbsp;vitamínu D. Nedostatkom déčka trpia aj ľudia s&nbsp;tmavou farbou kože, pretože majú vyššiu hladinu melanínu – pigmentu, ktorý znižuje schopnosť pokožky vytvoriť na slnku vitamín D. Nie je náhoda, že v&nbsp;USA pandémia najviac postihla Afroameričanov. Veľmi rizikovou skupinou sú aj starší ľudia. Tí sú veľmi náchylní na nedostatok tohto vitamínu, pretože pokožka sa s&nbsp;pribúdajúcim vekom stáva menej spôsobilou na jeho syntézu a&nbsp;dosiahnuť tak optimálnu hladinu býva značne ťažké. Tému seniori a&nbsp;covid asi netreba spomínať…

Nedostatkom déčka dnes trpia najmä ľudia v&nbsp;mestách. Sú nútení znášať negatívne dôsledky blokovania slnečného žiarenia vysokými budovami aj zvýšenej úrovne znečistenia ovzdušia. Svoje vykonáva práca v&nbsp;kancelárii, veľmi negatívny vplyv na optimálnu hladinu vitamínu D majú nočné zmeny. Svet sa zmenil aj v&nbsp;iných ohľadoch. Predtým by ste takmer nenašli domácnosť bez „horského slnka“, ktoré okrem iného pomáhalo vytvárať práve D vitamín. Našťastie pomaly začína prežívať svoju renesanciu.

Magazín Medical News Today zdôraznil jeho prospešnosť pri tvorbe nielen déčka, ale napríklad aj sérotonínu ovplyvňujúceho náladu, čo má v&nbsp;súčasnej dobe zvýšeného stresu bezpochyby význam. V&nbsp;školách sa deťom roky podával rybí tuk, navyše sme sa viac pohybovali vonku a&nbsp;na slnku. Dnes sme všetko obmedzili, a&nbsp;tak hľadáme náhradné riešenie. V&nbsp;niektorých krajinách, napríklad v&nbsp;Kanade, sa (povinne) obohacuje všetko živočíšne mlieko vitamínom D. Britský reťazec M&amp;S&nbsp;dodáva déčko do pečiva – rad výrobkov údajne obsahuje droždie, ktoré bolo vystavené UV žiareniu.

Dva plátky takého chleba majú zvýšiť hladinu vitamínu D o&nbsp;15 percent. V&nbsp;predajniach potravín dnes zoženiete „obohatené vajíčka“ s&nbsp;príznačným názvom Dr. Vajcia – majú štyrikrát vyššie hodnoty déčka ako bežné vajcia. No to všetko nestačí. V&nbsp;rozumnej miere by sme sa mali vrátiť predovšetkým k&nbsp;slnku. Popredný írsky odborník na výživu Dr. Conor Kerley odporúča postupovať podľa takzvaného pravidla tieňa: „Vo chvíľach, keď je váš tieň kratší ako vaše telo, vytvárate vitamín D, samozrejme, ak nie ste zahalení od hlavy po päty ani chránení opaľovacími krémami. Ak je tieň dlhší, potom vitamín D nečerpáte.“

Vo svete prebiehajú ďalšie štúdie, ktoré majú ešte viac upresniť úlohu déčka pri existujúcej epidémii. Prestížna americká Mayo Clinic v&nbsp;posledných dňoch potvrdila, že ľudia s&nbsp;nízkou hladinou vitamínu D majú vyššiu pravdepodobnosť pozitívneho výsledku testu na COVID-19 aj akútneho respiračného zlyhania, ak sa nakazia.

Je vitamín D naozaj zázrak? Odborníci hovoria celkom jasne

Výber pre vás

Je vitamín D naozaj zázrak? Odborníci hovoria celkom jasne

Súvisiace články

Mýty a fakty o trávení: Ktorým dodnes veríte aj vy?

Jed kráľov a kráľ jedov: Ako dokáže arzén zabiť človeka?

Poznáte nebezpečný syndróm vyhorenia? Možno ohrozuje aj vás

Mydlo likviduje baktérie, ale viete, ako presne to robí?

Divné fakty o jazyku: Ani neviete, čo máte v ústach

Zdravotné problémy, ktoré vám telo oznamuje zvukmi

Výber pre vás