Osobná hygiena nebola vždy bežnou súčasťou ľudského života. Aj v staroveku však mal človek občas potrebu umyť sa, a podľa možnosti čo najrýchlejšie. Kúpanie vo vani bolo zdĺhavé a navyše málokedy dostupné, a tak sa ľudia sprchovali. Najprv pod vodopádmi, no postupom času vznikali aj prvé človekom vyrobené sprchy.

Prvé sprchy začali vznikať v starovekom Egypte a Mezopotámii. Nešlo o žiadne dômyselné zariadenia, sprchovanie spočívalo jednoducho v tom, že na dotyčného lial vodu iný človek, najčastejšie otrok. Vykopávky v Tébach či Amarne dokázali, že na účely sprchovania boli určené špeciálne miestnosti s kamennou podlahou, ktorej sklon umožňoval odtekanie vody. <a href="https://magazin.centrum.sk/zdravie/pouzivate-susice-ruk-radsej-s-tym-okamzite-prestante/910752.html" target="_blank">Používate sušiče rúk? Radšej s tým okamžite prestaňte</a> Starovekí Gréci mali sprchy v telocvičniach. Akvadukty a kanalizačné systémy im umožňovali vodu nielen privádzať do interiéru, ale ju následne aj vypúšťať do stoky. Samozrejme, že s výnimkou horúcich letných mesiacov bola takáto voda studená. <a href="https://magazin.centrum.sk/zdravie/otuzovanie-v-ladovej-vode-vieme-ako-cloveku-prospieva/895637.html" target="_blank">Otužovanie však človeku prospieva </a>a pri sprchovaní sa s ním museli zmieriť ľudia ešte relatívne nedávno. Po páde Rímskej ríše a rozmachu kresťanstva sa na spoločné sprchovanie tak trochu zanevrelo. A bolo úplne vylúčené, aby sa pred sebou ukazovali nahé osoby opačného pohlavia. Sprchovanie prakticky vymizlo, na sofistikované kanalizačné a vodovodné systémy sa v stredoveku zabudlo. Nezmizla však hygiena, ako sa všeobecne verí. Križiaci priniesli z Blízkeho východu mydlo a tajomstvá jeho výroby, takže z produkcie tohto čistiaceho prostriedku sa časom stal výnosný biznis. Ľudia sa však nemydlili pod tečúcou vodou, ale v drevených kadiach. <a href="https://magazin.centrum.sk/zdravie/10-mytov-o-hygiene-ktore-nie-su-pravdive/847197.html" target="_blank">10 mýtov o hygiene, ktoré nie sú pravdivé</a> V 18. storočí začal záujem o osobnú hygienu opäť narastať. Mohol za to najmä pokrok v oblasti medicíny, obzvlášť epidemiológie. Pomaly sa ľuďom dostávalo pod kožu heslo „čistota - pol života". Kúpanie však bolo zdĺhavé. Veľkú vaňu bolo treba najprv naplniť množstvom vody, a tá sa musela najprv zohriať a následne nanosiť do miestnosti s vaňou vo vedrách.

Začiatkom 19. storočia sa anglicky výrobca ohrievačov William Feetham rozhodol tento proces urýchliť. Vyrobil a nechal si patentovať prvú mechanickú sprchu. Pozostávala z jednej nádrže, na ktorú sa človek postavil, a druhej, ktorá bola pochopiteľne umiestnená hore. Človek si ručne prepumpoval vodu zdola nahor, namydlil sa a potiahol za retiazku, čím na seba spustil vodu z hornej nádrže. Feethamov vynález však u šľachty, ktorá bola najkúpyschopnejšou časťou obyvateľstva, veľa vody nenamútil. Aristokrati totiž mali dosť prostriedkov na to, aby sa mohli kúpať. <a href="https://magazin.centrum.sk/ulety/najlepsie-vojenske-jednotky-v-dejinach-v-ktorych-armadach-sluzili/915292.html" target="_blank">Najlepšie vojenské jednotky v dejinách, druhá časť</a> Medzi bežnými ľuďmi sprchovanie spopularizoval až francúzsky doktor Merry Delabost v polovici 19. storočia. Bol hlavným doktorom vo väznici v meste Rouen a zaviedol tu prax sprchovania väzňov. Už nechodili po jednom do vane, ale spoločne sa sprchovali, čo bolo nielen ekonomickejšie, ale aj rýchlejšie. V tomto období sa dosiahol veľký pokrok aj vo výrobe ohrievačov vody a výstavbe vodovodov a kanalizácii. Sprchy v interiéroch sa v mestách dali pripojiť k tečúcej vode a stredná trieda tak zrazu mala možnosť očistiť sa oveľa rýchlejšie než vo vani.

Posledný veľký čriepok do mozaiky sprchovania pridal Nór Edwin Ruud. Ten v roku 1889 vynašiel prvý bezpečný plynový ohrievač vody a spustil tak novú éru sprchovania teplou vodou. Autor: Noel Foto: Public Domain

Dejiny sprchovania: Ako sa človek prepracoval od vedra k teplej vode?

Výber pre vás