Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Afantázia je fenomén, ktorý skutočne chápu len tí, ktorí ho zažívajú. Pre ľudí, ktorí si dokážu predstaviť obrazy rovnako ľahko ako dýchanie, je ťažké pochopiť, aké to je nemať „mentálne oko“. „Keď sa pokúsite predstaviť si pláž, pravdepodobne ju dokážete v mysli ‘vidieť’. Ľudia s afantáziou však nič také nevidia – všetko zostáva prázdne,“ <a rel="noopener" href="https://www.unsw.edu.au/newsroom/news/2025/01/mind-blindness-decoded-people-who-cant-see-with-their-minds-eye-still-activate-their-visual-cortex-study-finds" target="_blank">vysvetlil profesor Joel Pearson</a> z Univerzity Nového Južného Walesu v Sydney.

Pojem „afantázia“ vznikol v roku 2015 ako názov pre skúsenosť, ktorú mnohí ľudia považovali za úplne bežnú. Profesor Adam Zeman z Univerzity v Exeteri otvoril pomenovaním tohto javu nové možnosti výskumu afantázie, keďže neurovedci sa začali zaujímať o to, ako sa mozgy ľudí s afantáziou líšia od tých „bežných“ a ako tento stav ovplyvňuje ďalšie kognitívne schopnosti.

<a rel="noopener" href="https://www.cell.com/current-biology/abstract/S0960-9822(24)01652-X" target="_blank">Najnovšej štúdie</a> sa zúčastnilo 14 účastníkov s afantáziou a kontrolná skupina s 18 osobami. Všetci absolvovali testy vizuálnej predstavivosti a následne podstúpili funkčné zobrazenie magnetickou rezonanciou (fMRI). Počas vyšetrenia mali účastníci buď sledovať farebné pruhované vzory, alebo si ich predstaviť. fMRI zaznamenáva zmeny v hladine kyslíka v krvi, ktorá naznačuje zvýšenú aktivitu v rôznych častiach mozgu.

Výsledky ukázali, že ľudia s afantáziou mali v porovnaní s kontrolnou skupinou zníženú mozgovú aktivitu už pri samotnom sledovaní pruhov. Keď si však mali vzory iba predstaviť, ich mozgy vykazovali aktivitu vo vizuálnej kôre. Vedci dokonca dokázali z týchto vzorcov dekódovať, aké obrazy sa snažili si predstaviť. Napriek tomu účastníci stále videli v mysli len prázdno.

„Naše výsledky naznačujú, že keď sa človek s afantáziou pokúša niečo si predstaviť, jeho mozog vytvára reprezentáciu vo vizuálnej kôre. Akoby mozog robil všetky výpočty, no nezobrazil výsledok na obrazovke,“ vysvetlil profesor Pearson. To naznačuje, že mentálne obrazy nevznikajú iba aktiváciou mozgu, ale záleží aj na tom, ako túto aktivitu spracúvajú tak, aby ju človek dokázal vedome vnímať.

O afantázii toho stále vieme veľmi málo. Nie je to len zvláštnosť – jej neurobiologický základ by mohol byť spojený s rôznymi stavmi mozgu a pomôcť nám pochopiť, ako mozog vytvára obrazy. „Chceme lepšie pochopiť, ako mentálne obrazy ovplyvňujú psychoterapie a ako sú extrémne silné obrazy spojené s poruchami ako schizofrénia či Parkinsonova choroba,“ povedal profesor Pearson. Dodal, že na ďalší výskum bude potrebné zapojiť väčší počet účastníkov.

„Tento výskum spája to, čo vidíme, s tým, čo nevidíme,“ uzavrel Pearson. „Je fascinujúce, že ľudia s afantáziou majú v mozgu akýsi plán pre obrazy, aj keď ich nedokážu vedome vnímať,“ uzavrel.

Afantáziu majú 4 percentá ľudí, nevedia si nič predstaviť

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Afantáziu majú 4 percentá ľudí, nevedia si nič predstaviť

Autor článku

Noel

Súvisiace články

4 jesenné aktivity pre aktívny život: Dajte šancu aspoň jednej z nich

Poznáte atlantickú stravu? V niečom môže prekonať aj tú stredomorskú

Poznáte ľudský strach? Vyskúšajte KVÍZ o našich fóbiách

Výber pre vás