Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

V&nbsp;tých časoch bol život ťažký a namáhavý a&nbsp;keď k&nbsp;tomu pridáme postupný vplyv bielych osadníkov, mnohokrát i ponižujúci a&nbsp;krutý. A&nbsp;často na všetko doplácali deti. 

Deti na Divokom západe museli pracovať od svitu do mrku. Starali sa o dobytok, záhradu, zbierali palivové drevo ešte pred východom slnka. Od týchto povinností neoslobodili dokonca ani dievčatá, ktoré museli vykonávať rovnaké úlohy ako ich bratia. Práca pre deti, samozrejme, nebola na rovnakej úrovni ako práca pre dospelých. Rodičia a opatrovatelia si uvedomovali obmedzenia mladosti, avšak deti, rovnako ako každý člen domácnosti, boli neoddeliteľnou súčasťou rozdeľovania každodenných prác.

Komunitný spôsob výchovy

Deti v&nbsp;domorodých kmeňoch po stáročia vychovávali a&nbsp;opatrovali komunitným systémom. Na ich výchove sa podieľal široký kruh členov komunity, nielen najbližšia rodina. Domorodé komunity odovzdávali z&nbsp;generácie na generáciu ďalším členom kmeňa typické techniky výchovy detí a štýly rodičovstva. Príchodom bielych osadníkov sa tieto zvyky začali meniť. V mnohých kmeňoch od amerických indiánskych detí prirodzene očakávali, že budú pracovať a&nbsp;postupne prevezmú zodpovednosť za dospelých. Fyzické tresty bežne nepoužívali ako metódu disciplíny, na rozdiel od bielych rodín novousadlíkov. Špecifikom indiánskej výchovy bolo napríklad nosenie bábätka matkou počas prvých 6-8 mesiacov v šatke pri bežných denných činnostiach. Dieťa sa tal stalo prirodzenou súčasťou života dospelých. Výchova indiánskych detí celkovo bola úplne iná než výchova bielych detí.

Každodenná pomoc pri sťahovaní

Pre indiánske komunity bolo typické sťahovanie. Mnohé kmene sa rok čo rok presúvali Veľkými pláňami na iné miesto. Domorodci migrovali za obchodom, lovom, obživou a&nbsp;kvôli podporovaniu vzťahov so spojeneckými kmeňmi. Od mladých ľudí patriacich ku kmeňom ako Čejeni, Osagvovia a Siouxovia očakávali, že budú pomáhať v procese presunu tábora. Deti si aj na cestách museli plniť svoje každodenné povinnosti, napríklad nakladať a&nbsp;vykladať veci, starať sa o&nbsp;dobytok, a to všetko počas presunu cez neraz nehostinné prostredie.

O&nbsp;školy sa starala komunita

V drsnej krajine Divokého západu sa život a rodičovstvo výrazne líšili od toho, čo poznáme dnes. Jeden aspekt, ktorý zostal rovnaký, a&nbsp;to význam vzdelávania. Osady sa snažili založiť školu, aby deťom zabezpečili vzdelanie. Pre rodiny bolo praktickejšie cestovať na kratšiu vzdialenosť do malej školy, ako absolvovať dlhšiu cestu do väčšej. Vďaka tomu mali deti Divokého západu možnosť učiť sa a akademicky rásť pod vedením učiteľa. Jeden učiteľ často musel vzdelávať deti v rôznych ročníkoch, pretože škola nedisponovala väčším množstvom učiteľov. Na jednu školu neraz pripadal iba jeden učiteľ. Za chod školy zodpovedala komunita, ktorá zabezpečovala údržbu budovy, vyrábala stoly a&nbsp;stoličky, zabezpečovala drevo do kachlí. Osada tiež poskytovala ubytovanie a stravu učiteľovi. Prístup k vzdelaniu však nemali všetci. „Nebielym“ deťom často odopreli možnosť navštevovať školu kvôli diskriminačným zákonom, ktoré ich označovali za menejcenné. Niektoré etnické komunity, najmä čínski prisťahovalci v&nbsp;Kalifornii, si preto založili vlastné školy. Na druhej strane, najviac znevýhodnené hispánske rodiny na juhozápade mohli získať len minimálne vzdelanie vďaka úsiliu miestnych katolíckych misií.

Škola bola pre domorodé deti utrpením

Osadníci domorodým rodinám postupne vnucovali svoje predstavy o&nbsp;výchove a&nbsp;vzdelávaní detí, pričom išlo o represívny vzdelávací systém. Bieli osadníci pre indiánske deti zriaďovali internátne školy, v&nbsp;ktorých sa snažili úplne vykoreniť tradičnú kmeňovú kultúru. Deti do internátnych škôl násilne zapísali, zbavili pôvodných mien, obliekli do iného oblečenia, bránili im používať ich jazyk a nútili prijať kresťanstvo. Spočiatku školy zriaďovali v rezerváciách alebo v ich blízkosti, avšak osadníci rýchlo pochopili, že deti musia oddeliť od rodičov. Americká vláda preto začala financovať internátne školy. Jednou z najznámejších bola indiánska priemyselná škola Carlisle. Otvorili ju v roku 1879 a slúžila ako model pre podobné inštitúcie v Spojených štátoch a Kanade. Zverstvá spáchané v tejto a ďalších internátnych školách zanechali trvalý vplyv na deťoch, ktoré ich navštevovali. Správy o verbálnom napádaní a fyzickej brutalite boli medzi študentmi bežné. Pretrvávajúcim problémom boli aj ochorenia, lebo preplnené školy boli živnou pôdou pre choroby. Mnohé z inštitúcií mali dokonca v&nbsp;areáli vyhradené pohrebiská pre zosnulých študentov.

Život detí na Divokom západe? Žiadnu idylu nečakajte

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Život detí na Divokom západe? Žiadnu idylu nečakajte

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

TEST z autoškoly preverí vaše znalosti, zvládnete ho?

Nicholas Winton bol cez vojnu hrdinom. Viete, čo vykonal?

Uši ako Mickey Mouse: Majitelia psov a mačiek týrajú zvieratá

KVÍZ preverí váš všeobecný prehľad, zistite, ako ste na tom

Najlepšie autá do 15-tisíc eur: Ktoré v teste víťazí?

Najlepšie autá so zadným náhonom: Tieto potešia milovníkov šoférovania

Výber pre vás