Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

V&nbsp;stredovekom Anglicku zodpovedali za presadzovanie práva šerif a&nbsp;koroner, ktorí mali najbližšie k policajnému detektívovi. Koronerovi pomáhala porota, ktorú tvorilo 12 až 24 mužov. V prítomnosti mŕtvej obete na mieste činu vypočúvali potenciálnych očitých svedkov a&nbsp;zbierali stopy a dôkazy. Zistenia poroty zaznamenávali, pričom presne špecifikovali čas a miesto vraždy, mená zúčastnených osôb, udalosti vedúce k zločinu, zbraň, povahu a rozmery rany aj&nbsp;teórie ohľadom možného páchateľa. Predbežný verdikt koronerovej poroty zohrával dôležitú úlohu pri hlasovaní poroty na súde.&nbsp; 

Pre koronerov bola pitva nesmierne zložitá a&nbsp;náročná záležitosť, pretože viera a&nbsp;mýty im bránili len tak „otvoriť“ ľudské telo. Angličania mali zvláštne predstavy o mŕtvych. Napríklad verili, že duša pomaly a&nbsp;postupne opúšťa telo, synchronizovane s jeho rozkladom. Aj preto boli pitvy tabu. Na kontinente, najmä v Taliansku, zasa verili, že duša okamžite opustí telo a&nbsp;lekári pitvy pravidelne vykonávali pri podozrivej smrti. Prvú explicitne forenznú pitvu urobil Bartolomeo Varignana v roku 1302 na žiadosť bolonského sudcu.

V&nbsp;jednu novembrovú noc v&nbsp;roku 1407 prepadli maskovaní vrahovia Ľudovíta, vojvodu de Orleans a brata francúzskeho kráľa Karola VI. a rozsekali ho na niekoľko častí. Úloha nájsť vrahov pripadla hlavnému strážcovi zákona, prepoštovi Paríža a rytierovi Guillaumovi de Tignonville. Okamžite sa ponáhľal na miesto činu, pričom nariadil zatvoriť všetky mestské brány, aby zabránil úteku vrahov. Preskúmal zmrzačené telo a&nbsp;vyslal policajtov do neďalekého domu, ktorý vrahovia zjavne používali ako úkryt. V priebehu niekoľkých dní vypočuli desiatky svedkov, pričom najdôležitejšie informácie im poskytol maklér, ktorý dom prenajímal. De Tignonville čoskoro rozplietol nitky sprisahania, ktorého súčasťou bol i člen kráľovskej rodiny. Na prípade je pozoruhodné, že rytier de Tignonville ho vyriešil bez toho, aby sa uchýlil k obvyklým stredovekým metódam mučenia a vynúteným priznaniam. Spoliehal sa len na zhromažďovanie fyzických dôkazov a vypočúvanie svedkov, pričom rovnaké postupy stále používa moderná polícia. Guillaume de Tignonville tak predbehol svoju dobu.

Zatiaľ čo stredoveké európske orgány činné v trestnom konaní tápali v nevedomosti a poverách, v Číne počas dynastie Song publikoval lekár a sudca menom Song Ci v 13. storočí príručku, ktorou usmernil postup koronerov pri posudzovaní podozrivých a násilných úmrtí. Vo svojej knihe&nbsp;sa zaoberá záležitosťami ako sú príčina a čas smrti, typy zranení a miera rozkladu obete. Song poznal dokonca verziu dnešného luminolu, ktorý vyšetrovatelia používajú pri hľadaní krvavých stôp na mieste činu. „Na miesto, kde ležala mŕtvola, nalejte hustý odvar z ryže varený v octe a víne. Ak tam obeť zavraždili, vytiahne červenú farbu z miesta, kde krv vsiakla do zeme“, znie jeho odporúčanie. Song Ci tiež zistil, že ak živému človeku odrežú hlavu, svaly na krku sa&nbsp;stiahnu a stuhnú. Pokiaľ to urobia mŕtvole, krk zostane bez akejkoľvek kontrakcie. Tiež, ak upália človeka, v ústach a nose bude mať sadzový popol. No ak k&nbsp;tomu dôjde po smrti, v ústach ani v nose nebude žiadny sadzový popol. Vďaka týmto postrehom je Song Ci právom považovaný za otca modernej forenznej vedy.

<strong>Prípad krvavého kosáka</strong>

V roku 1235 mal Song Ci vyšetriť vraždu roľníka, ktorého miestni dedinčania našli rozsekaného pri ceste. Testovaním rôznych typov čepelí na tele jatočného zvieraťa a&nbsp;ich porovnaním s ranami obete Song dospel k záveru, že vražednou zbraňou bol kosák. A to naznačovalo, že vrahom bol s najväčšou pravdepodobnosťou miestny sedliak. Song prikázal asi desiatim dedinčanom, aby svoje kosáky položili na horúce popoludňajšie slnko. Po chvíli začali muchy lietať nad jedným konkrétnym kosákom. Hoci vyzeral čistý, hmyz priťahoval zvyškový zápach a stopy krvi a tkaniva, ktoré ľudské oko a nos nedokázali rozoznať. Tvárou v tvár týmto ohromujúcim dôkazom sa majiteľ kosáka k&nbsp;vražde priznal. Toto je prvý prípad vraždy, ktorý kedy forenzná entomológia vyriešila. Vo svojej príručke Song tiež opisuje, ako zistiť čas smrti z výskytu červov na tele. Je ťažké uveriť, že to všetko sa stalo pred takmer 800 rokmi. 

Vyšetrovanie zločinov v stredoveku: Nahliadnite doň s nami

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Vyšetrovanie zločinov v stredoveku: Nahliadnite doň s nami

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Jednotky draftu NHL od roku 2000: Čo dosiahli v hokeji?

Čo má vplyv na výšku PZP? Zistite, prečo platíte priveľa

Japonské koncentračné tábory: Miesta, kam by ste sa nechceli dostať

Fakty o Sahare, ktoré sa vám v živote zaručene zídu

Dá sa kúpiť nové auto do 15 500 eur? Ceny vozidiel stále rastú

Lacné športiaky z východu: S týmito si za volantom užijete

Výber pre vás