Terrere znamená v latinčine vydesiť. Terorizmus je zastrašovanie politických odporcov hrozbou použitia sily a násilia. K ženám sa tieto pojmy vôbec nehodia. A predsa dejiny poznajú mnohé teroristky. Niektoré si dokonca zvolili cestu teroru, hoci si mohli užívať pohodlný život. Šírila hrôzu Atentátnička Vera Ivanovna Zasuličová (1849 – 1919) bola ruská marxistická spisovateľka a revolucionárka. Narodila sa v rodine schudobneného šľachtica. Ako študentka a neskôr robotníčka sa čoskoro zoznámila s marxizmom a učila negramotných robotníkov v továrňach. Mnohí muži sa jej báli, lebo síce bola krásna, ale vraj veľmi krutá. Udržiavala kontakty s revolucionármi, za čo ju niekoľkokrát zatkli. V roku 1877 jej priateľa, politického väzňa Alexeja Bogoľubova zbičovali za malý priestupok na príkaz petrohradského guvernéra Fiodora Trepova. Skupina šiestich revolucionárov, medzi nimi i Zasuličová, sa dohodla, že Trepova odstránia. Dvadsiateho štvrtého januára 1878 sa Zasuličová vydala k domu guvernéra. Podarilo sa jej vážne zraniť Trepova, ktorý neskôr vykrvácal a zomrel. Medzi štátnymi úradníkmi zavládla hrôza. Povrávalo sa, že Zasuličová prisahala, že všetkých vyšších úradníkov vyvraždí jedného po druhom. Vera sa dala zatknúť, no mala veľmi dobrého právnika a ten proces stále odďaľoval. Po niekoľkých procesoch radšej ušla do Švajčiarska. Zomrela za podozrivých okolností. Bola to atentátnička, no dnes by ju historici za hrôzu, ktorú šírila, nazvali teroristkou. Krásky z RAF Študent Andreas Baader so svojou milenkou Gudrun Ensslinovou (1940 – 1977), staršou o tri roky, a s ďalšími priateľmi podpálili vo Frankfurte nad Mohanom dva obchodné domy na protest proti imperialistom, no podpaľačov sa podarilo zadržať. Proces s Baaderom a Ensslinovou sledovala aj šéfredaktorka magazínu Konkret Ulrike Meinhofová (1934 – 1977) a poskytla im útočisko. S výnimkou Baadera sa napokon všetkým podarilo spravodlivosti uniknúť, no Meinhofová s komplicmi ho po prestrelke oslobodila. Išlo o prvú akciu RAF – Rote Armee Fraktion, čiže Frakcie Červenej armády. Na čelo gangu sa postavil Baader, Meinhofová a Ensslinová. Spájal ich boj proti imperializmu, ale aj spoločenskému systému v Nemecku. Ensslinová bola slušne vychované dievča z rodiny evanjelického kňaza, v tom čase zasnúbená a narodil sa jej syn, Baaderove sklony k radikalizmu ju však tak fascinovali, že od snúbenca i od dieťaťa kvôli nemu odišla. Ulrike Meinhofová bola vzornou a úspešnou študentkou, hlboko veriacou, vydala sa a narodili sa jej dvojčatá, no väčšmi túžila po uznaní a vzrušovala ju predstava teroristických skutkov. Na vojnu proti systému potrebovala RAF prostriedky, zamerali sa teda na lúpežné prepady bánk, kradli autá, absolvovali výcvik v Jordánsku v palestínskom hnutí Fatah a potom začali útočiť. V roku 1972 postupne vybuchli policajné stanice v Mníchove a Augsburgu, veliteľstvo americkej armády vo Frankfurte, v Karlsruhe vyletelo do povetria auto sudcu, v Hamburgu došlo k bombovému útoku na vydavateľstvo Axela Springera a v Heidelbergu na americký dôstojnícky klub. Výsledkom intenzívnej činnosti gangu Baader – Meinhofová, ako v tom čase RAF v Nemecku prezývali, boli štyria mŕtvi a štyridsiati zranení. Ďalšie akcie už uskutočniť nestihli. V júni 1972 sa teroristi postupne ocitli za mrežami. RAF sa spojila s palestínskymi teroristami a tí v októbri 1977 uniesli lietadlo spoločnosti Lufthansa. Kapitána zastrelili a so strojom a deväťdesiatjeden cestujúcimi pristáli v somálskom Mogadiše, požadujúc prepustenie svojich priateľov. Tam na nich o päť dní neskôr zaútočilo špeciálne komando, únoscov zneškodnilo a rukojemníkov oslobodilo. Všetkých troch teroristov našli vo väzení mŕtvych. Z obete útočníčka Patricia Hearstová (1954), prezývaná Patty, azda najznámejšia americká teroristka, sa narodila do bohatej rodiny. Jej dedo William R. Hearst bol zakladateľom úspešného vydavateľstva Hearst. A to sa Patty stalo osudným. Pred jej dvadsiatymi narodeninami v roku 1974 ju teroristi z ľavicovej skupiny SLA – Symbionese Liberation Army – uniesli. Únoscovia žiadali prepustiť odsúdených kumpánov a jedlo za sedemdesiat dolárov pre každého chudobného v Kalifornii. Rodičia Patty zabezpečili chudobe jedlo za šesť miliónov dolárov, ale teroristi dedičku neprepustili. A potom prišiel šok. O dva mesiace Patricia oznámila, že sa pridala k SLA. Vzápätí svet obletela fotka, ako Patty pri lúpeži zviera v rukách samopal. Zatkli ju v roku 1975. Obhajoba spomínala takzvaný štokholmský syndróm, pri ktorom obeť sympatizuje s únoscami. No Patty dostala sedem rokov väzenia. Prezident Jimmy Carter jej ho skrátil, ale aj tak si odsedela dvadsaťdva mesiacov. Bill Clinton jej v roku 2001, keď už bola na slobode s podmienkou, udelil milosť.

Teroristky z dobrých rodín - bál sa ich celý svet

magazin

Magazín

Zaujímavosti

Rubrika

Štýl

Zdravie

Spektrum

Techmag

Sex a flirt

FaktyX

Video

PLUSKA.sk

Teroristky z dobrých rodín - bál sa ich celý svet

Výber pre vás