Pôvodne mali rokovať o ekonomike a bez konkrétnych predstáv aj o osude rúcajúceho sa Sovietskeho zväzu. Dňa 8.12. 1991, ale podpísali tzv. bielovežskú dohodu o vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ktorá ukončila 69 ročnú existenciu kedysi tak mocného sovietskeho impéria. "My, prezidenti Bieloruska, Ruskej federácie a Ukrajiny konštatujeme, že Zväz sovietskych socialistických republík ako subjekt medzinárodného práva a geopolitickej reality končí svoju existenciu," tak znelo historické prehlásenie, ktoré spolu s Jelcinom, Kravčukom a Šuškevičom podpísali aj premiéri Ukrajiny a Bieloruska Vitold Fokin a Vjačeslav Kebič a ruský štátny tajomník Gennadij Burbulis. Zmluva, niekedy označovaná ako brestská, bola vrcholom túžby bývalých sovietskych satelitov aj samotných sovietskych republík po samostatnosti. Veľmocenské postavenie Sovietskeho zväzu, ktorý bol vytvorený päť rokov po víťazstve boľševickej revolúcie v roku 1917, sa zdalo roky neotrasiteľné. Komunistické impérium sa zaradilo medzi víťazné mocnosti druhej svetovej vojny a v povojnovej Európe sa stalo symbolom, a jednou zo strán studenej vojny medzi jej hlavnými aktérmi (ZSSR a USA a ich spojencami. Do 69 ročnej histórie ZSSR (1922-1991) sa nezmazateľne zapísali politické procesy 30. rokov a sovietske gulagy, zločiny porovnávané asi len s fašistickými zverstvami, neodškriepiteľný podiel na porážke fašizmu a povojnové rozdelenie Európy, vývoz "svetovej revolúcie" do iných častí sveta. Až na niekoľko lokálnych výnimiek sa nejednalo o ozbrojený konflikt, ale stret dvoch jadrových veľmocí znamenal kvôli svojej definitíve takú hrozbu, že súboj viedol "iba" k čiastočným ústupkom oboch strán. Po zatiahnutí železnej opony znamenal čiastočné uvoľnenie vzťahov 20. zjazd KSSS v roku 1956, kedy bol po prvýkrát oficiálne kritizovaný Stalinov kult osobnosti. V auguste 1961 však komunisti obohnali západnú časť Berlína betónovým múrom a karibská kríza v roku 1962, kedy sa Sovieti pokúsili nainštalovať jadrové rakety na Kube, priviedla svet na pokraj jadrovej vojny. Moskva podpísala s USA niekoľko odzbrojovacích zmlúv, ale miliardy plynúce na oboch stranách do zbrojenia ich efekt spochybňovali. Zmrazenie vzťahov znamenala aj sovietska intervencia do Afganistanu v decembri 1979. Americký prezident Ronald Reagan začiatkom 80. rokov vyhlásil boj komunizmu, pričom Sovietsky zväz označil za "ríšu zla". Dejinný obrat znamenala až perestrojka a politika "glasnosti" Michaila Gorbačova, ktorý so svojim ministrom zahraničia Eduardom Ševardnadzem odštartoval zmeny v diplomacii ZSSR a na politickej mape sveta. Politika nezasahovania do záležitostí východoeurópskych krajín (odmietnutie Brežnevovej doktríny, ktorej výsledkom bol aj rok 1968 v Československu) bola krokom k zániku socialistického bloku v Európe. Moskva tiež prestala podporovať rôzne režimy či povstalecké hnutia po celom svete. Postupne skončili občianske vojny v strednej Amerike či v Afrike, padli niektoré prosovietske vlády. Vo februári 1989 bol ukončený odsun sovietskych jednotiek z Afganistanu. Decembrová schôdzka Gorbačova s Bushom na Malte potvrdila nezvratnosť zmien a prispela k pokojnému odovzdaniu moci v krajinách sovietskeho bloku. VIDEO: Posledné dni ZSSR (dokument, čeština, 54 min) <iframe frameborder="0" height="253" allowfullscreen="" src="https://www.youtube-nocookie.com/embed/tuhgF7U8jXM" width="450"></iframe> Vnútri ZSSR vyhlásili nezávislosť ako prvé pobaltské krajiny (prvá bola Litva 11.3. 1990). Keď začal požadovať suverenitu aj pilier ZSSSR - Rusko, rozpad bol na spadnutie. Tému nezávislosti vyhrotil dlhoročný konflikt medzi Jelcinom a Gorbačovom, ktorý s rozpadom zväzu nesúhlasil. Jelcinovu prevahu potvrdilo schválenie deklarácie o štátnej suverenite RSFSR v júni 1990. Augustové udalosti o rok neskôr znamenali, že Gorbačovom pripravovaná nová zväzová zmluva upadla do zabudnutia. Vrcholom emancipačných snáh bývalých zväzových republík sa potom stala schôdzka vo Viskuli. O dva týždne neskôr (21.12.) podpísali v Alma-Ate najvyšší predstavitelia jedenástich bývalých zväzových republík protokol k bielovežskej dohode. Gruzínsko sa pripojilo v roku1993, a odstúpilo v roku 2008 kvôli rusko - gruzínskej vojne, pobaltské krajiny, ktoré sú teraz členmi EU, sa odmietali pripojiť a členmi nie sú ani Turkmenistan a Ukrajina, ktoré dokument o členstve neratifikovali. Dokument potvrdil zánik ZSSR. Gorbačov odstúpil z funkcie sovietskeho prezidenta a nad Kremľom zaviala vlajka Ruskej federácie, ktorá sa stala nástupnickým štátom ZSSR. Po rozpade ZSSSR sa niektoré republiky pokúsili o čiastočnú integráciu, väčšina aliancii vrátane SNŠ, očakávanie nesplnila. Náhradou za nefunkčné SNŠ by sa mala stať najnovšia Euroázijská hospodárska únia (EAHU), ktorá začala fungovať od januára 2015. Únia, ktorá chce konkurovať EU, USA a Číne, tvorí Rusko, Kazachstan, Bielorusko, Arménsko a Kirgizsko. Od konca 90. rokov existuje aj tzv. Zväzový štát spájajúci Rusko s Bieloruskom, šesť postsovietskych krajín je tiež združených v Organizácii dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB). Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina a Uzbekistan (v roku 2005 vystúpil) vytvorili zoskupenie GUAM, ktorého účelom je posilniť styky so západom.

Sovietsky zväz: Povojnové impérium trvalo len 69 rokov

magazin

Magazín

Zaujímavosti

Rubrika

Štýl

Zdravie

Spektrum

Techmag

Sex a flirt

FaktyX

Video

Pluska.sk

Sovietsky zväz: Povojnové impérium trvalo len 69 rokov

Výber pre vás