Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Templárskym rytierom došla voda

V bitke pri Hattine v roku 1187 armádu pozostávajúcu z niekoľkých rôznych križiackych frakcií, vrátane templárskych rytierov, brutálne porazili islamské sily pod velením Saladina. Chyba križiakov nespočívala v&nbsp;spôsobe boja, ale v tom, že zablúdili priďaleko od miesta so zásobovaním vodou. Išlo o Saladinovu stratégiu, ktorou ich chcel odlákať od jediného vodného prameňa v&nbsp;blízkosti bojiska. Saladin rytierov neprestajne obliehal, čím predlžoval ich utrpenie na horúcom blízkovýchodnom slnku. Cez noc dokonca jeho muži založili mnohé ohne, aby prehĺbili ich utrpenie. Napriek tomu križiaci bojovali ďalej, ale v&nbsp;oslabenom stave nedokázali nad Saladinom vyhrať. Mnohých templárov Saladinove vojská zabili v boji, mnohých sťali, lebo odmietli konvertovať na islam.

Janičiarov zlikvidovali za jeden deň

Približne 500 rokov boli janičiari elitnou bojovou silou Osmanskej ríše. Trvalo to až do povstania v roku 1826, keď ich prakticky jedným šmahom odstránil dekrét sultána Mahmuda II. Rovnako ako Mamlukovia, aj janičiari začínali ako otroci. Pôvodne išlo o kresťanské deti, ktoré zajali a&nbsp;násilím prinútili konvertovať na islam, aby chránili sultánov. V roku 1826 sa však obrátili proti sultánom a&nbsp;chceli ich zvrhnúť. Janičiarmi pohŕdali aj bežní občania pre ich status oslobodenia od daní a&nbsp;ich politický vplyv. Sultán Mahmud II., ktorý chcel urobiť mnohé reformy si uvedomoval, že najväčšou prekážkou sú zbory janičiarov.&nbsp;Preto neuveriteľných 20 rokov plánoval incident, počas ktorého chcel janičiarov odstrániť. Nakoniec podnietil janičiarsku vzburu vytvorením novej armády vybudovanej poza ich chrbát. Potom použil ich vzburu ako zámienku, aby ich zničil. Poslal jazdu, aby ich obkľúčila v kasárňach a potom ich bombardovala delostrelectvom. Viac ako štyritisíc janičiarov zahynulo pri tomto jednom útoku. Všetko trvalo len jeden deň.

Pred nástupom Filip II. na macedónsky trón bola Macedónia nestabilným kráľovstvom, ktoré terorizovali barbarské kmene. Filipovi sa postupne podarilo zjednotiť rozdrobené kráľovstvá a keďže s&nbsp;jedlom rastie chuť, snažil sa Macedónsku ríšu rozšíriť. Do oka mu padli tri grécke mestá: Atény, Korint a Téby. Tie však nechceli žiť pod jeho vládou, a tak spojili sily, aby ho konfrontovali v bitke pri Chaeronei. Ich armáda pozostávala hlavne z hoplitov – bojovníkov pechoty, tzv. ťažkoodencov, s kopijami a&nbsp;štítmi, ktorí bojovali vo formáciách. Okrem toho disponovali bojovníkmi z&nbsp;Téb, ktorú tvorila elitná jednotka 300 vojakov, ktorí porazili Sparťanov. V&nbsp;bitke pri Chaeronei&nbsp;v roku&nbsp;338 pred Kristom však spojenectvo Aténčanov, Tébanov a ostatných Helénov utrpelo drvivú porážku. Rozhodujúcim momentom bitky sa stalo masívne nasadenie macedónskej ťažkej jazdy, ktorej velil Filipov syn&nbsp;Alexander. Macedónske víťazstvo znamenalo koniec posledného vážneho odporu Helénov. Grécke mestá sa vzdali a&nbsp;z&nbsp;Filipovho syna sa stal macedónsky kráľ Alexander Veľký.

Alexander dokázal, že Nesmrteľní nie sú nesmrteľní

Mnohotisícový pluk známy ako „Nesmrteľní“ tvoril súčasť armády perzskej ríše kráľa Dareia III. a bol známy desivou taktikou na bojisku. Z kolies vozov, ktoré v&nbsp;boji používali vyčnievali ostré čepele, ktoré rozsekali každého pešiaka, ktorý bol v ich dosahu. Dareios disponoval skúsenými lukostrelcami a&nbsp;jazdectvom, ktorí boli postrachom každej armády - až kým nenarazil na vojsko Alexandra Veľkého. Keď Alexander ovládol východné pobrežie&nbsp;Stredozemného mora a&nbsp;Egypt, vydal sa cez&nbsp;Sýriu&nbsp;do centra Perzskej ríše. V lete roku 331 pred Kristom jeho vojsko bez odporu prekročilo&nbsp;Eufrat a Tigris&nbsp;a až na planine pri dedine&nbsp;Gaugaméla&nbsp;sa mu do cesty postavila obrovská perzská armáda Dareia III. V&nbsp;boji proti sebe stála 50 tisícová grécka a 250 tisícová perzská armáda. Dareiova armáda verila, že Alexander zaútočí v&nbsp;noci, preto vojaci zostali hore celú noc. Alexander však zaútočil až ráno a&nbsp;unavenú perzskú armádu totálne zničil. Víťazstvo Alexandra znamenalo zánik&nbsp;Perzskej ríše&nbsp;a Dareios si musel život zachrániť útekom do hôr.

Pýcha predišla ich pád: Keď v bitkách prehrala "elita"

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Pýcha predišla ich pád: Keď v bitkách prehrala "elita"

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Zábavný KVÍZ zo sveta automobilov: Otázky, ktoré vyvolajú úsmev

Psy vo väznici skončili, nahradili ich spoľahlivejšie tvory

Smrtiace a desivé tvory, ktoré kedysi žili v oceánoch

Legenda automobilového dizajnu: Aký je príbeh značky Bertone?

Desivé tragédie, ku ktorým došlo pod morskou hladinou

Prehistorické morské tvory, ktoré boli hrozivejšie než megalodon

Výber pre vás