Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Boudica, najkrutejšia kráľovná

Keltský kmeň Icénov žil na Britských ostrovoch na prelome milénií. Ich život sa skomplikoval, keď sa na ostrovoch objavili Rimania, ktorí sa pokúsili nad územím prevziať kontrolu. Preto domorodci požiadali o&nbsp;pomoc kráľovnú kmeňa Icenov, Boudicu. Boudica bola neprehliadnuteľná žena, z ktorej išiel rešpekt a strach. Keď v&nbsp;rokoch 60 až 61 viedla povstanie proti dobyvačným silám Rímskej ríše, Rimanov šokovala agresivita, ktorú prejavila pri oslobodzovaní svojho ľudu. Historici jej besné plienenie prirovnávajú ku skaze Pompejí. Po krvavej vzbure ostalo v Británii 80-tisíc mŕtvych. Keltské kmene pod vedením kráľovnej masakrovali a plienili všetko, čo im prišlo do cesty, stínali hlavy vojakom, znesväcovali cintoríny. Boudicu nakoniec v&nbsp;boji porazil rímsky miestodržiteľ Gaius Suetonius Paulinus. Následne sa stopa kráľovnej v&nbsp;dejinách stratila, pretože spáchala samovraždu. &nbsp;

Ženy vo francúzskej revolúcii

Vedeli ste, že ženy boli počas francúzskej revolúcie mimoriadne aktívne? Angažovali sa najmä v&nbsp;tzv. potravinových nepokojoch na francúzskych trhoviskách. Najznámejší z&nbsp;nepokojov bol Pochod žien vo Versailles v októbri 1789. Počas protestu parížske trhovníčky nazvali mužov zbabelcami a&nbsp;rozhodli sa prevziať revolúciu do svojich rúk. Následne sa pripojili k&nbsp;vojakom k&nbsp;pochodu do Versailles. Dav žien bol taký búrlivý a hlasný, že prinútil kráľa vrátiť sa do Paríža a riešiť situáciu. O tri roky neskôr boli ženy opäť hlavnými účastníčkami protestov, ktoré mali dopad na francúzsku monarchiu. Dokonca policajti, ktorí dohliadali na dav protestujúcich sa báli viac rozzúrených žien ako mužov.

Britské ženské volebné hnutie

Začiatkom 20. storočia v&nbsp;Británii ženy hromadne protestovali za volebné právo. Hnutie viedli tzv. sufražetky, ktoré používali neraz agresívne stratégie, aby získali volebné právo a pozornosť mocných. Protesty nerealizovali iba pokojným pochodmi, ale dopustili sa napríklad podpaľačstva, rozbíjania okien, útokov na majetok alebo násilne vtrhli do parlamentu a Buckinghamského paláca. Nakoniec ženy získali volebné právo, ale trvalo to iba chvíľu. Volebné hnutie pozastavilo protesty, keď v roku 1914 vypukla I. svetová vojna. Počas nej síce sufražetky aktivity obmedzili, nezostali však v&nbsp;ústraní.&nbsp;V&nbsp;snahe prispieť k&nbsp;víťazstvu Británie v&nbsp;konflikte vyzývali ženy, aby nastúpili na pracovné miesta, ktoré sa uvoľnili po odchode mužov na front, organizovali podporné zhromaždenia či finančné zbierky. A práve v&nbsp;poslednom roku globálneho konfliktu sa britské sufražetky dočkali víťazstva. Parlament 6. februára 1918 prijal zákon, ktorý ženám zaručoval volebné právo.

Potravinové nepokoje z&nbsp;I. svetovej vojny

Počas I. svetovej vojny ženy organizovali všetky druhy potravinových nepokojov na celom svete. Zatiaľ čo muži bojovali na frontoch a&nbsp;v zákopoch, ženy doma bojovali proti svojim vládam kvôli vysokým cenám potravín. Aj keď chápali, že zúri vojna, hnevalo ich, aké ťažké je získať jedlo pre hladujúce deti. Preto vyšli do ulíc a požadovali zmenu. Organizovali demonštrácie, útočili na obchody a&nbsp;sklady, pričom tieto nepokoje sa vyskytli na mnohých miestach, vrátane Nemecka, Ruska, Talianska, Japonska a Španielska. Medzi zlomové okamihy patrilo ráno 20. februára 1917. V ten deň viac ako 400 nahnevaných matiek vybehlo na schody newyorskej radnice so svojimi deťmi a kričali: „Chceme jedlo pre naše deti.“ Mestskí úradníci zostali šokovaní, pretože neočakávali, že ženy budú také agresívne. Preto začali hľadať riešenia, aby splnili ich požiadavky.

Indické povstanie z roku 1857

Veľké indické povstanie z&nbsp;roku 1857 začalo ako dôsledok koloniálneho útlaku obyvateľov Indie&nbsp;zo strany&nbsp;Britskej východoindickej spoločnosti. Jednou z&nbsp;hlavných postáv povstania bola Raní Lakšmí Baí z Džhansí, ktorá sa pre indický ľud stala národnou hrdinkou a symbolom odporu voči&nbsp;britskej vláde v&nbsp;Indii. Raní sa stala feministickou ikonou a&nbsp;nebojácnou bojovníčkou za slobodu. Získala povesť&nbsp;Johanky z Arku&nbsp;východu, keď v roku 1857 ako 24-ročná generálka viedla svoj ľud do boja proti&nbsp;Britskému impériu. Jej povstanie posunulo rovnováhu moci v regióne a dalo do pohybu zánik&nbsp;Britskej východoindickej spoločnosti.

Povstania, ktoré viedli ženy: Ktoré z nich uspelo?

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Povstania, ktoré viedli ženy: Ktoré z nich uspelo?

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Nešťastníci, proti ktorým sa sprisahal celý vesmír

Podivný pôvod svadobných tradícií: Ktorú by ste prijali?

Najbezpečnejšie letecké spoločnosti: Už ste nimi leteli?

Najlepšie postavy z filmov od Quentina Tarantina: Poznáte všetky?

Mladí ľudia šoférujú čoraz menej, prečo je to tak?

5 psích plemien, ktoré sa najviac boja: Máte niektoré doma?

Výber pre vás