Počítačové simulácie ukázali, že prehistorický vták podobný kondorovi sa mohol dostať do vzduchu jedine po rozbehu dolu kopcom v ústrety protivetru. Keď to však už Pelagornis sandersi zvládol, počínal si ako veľmi zdatný letec aj napriek ohromnému rozpätiu krídel, ktoré bolo dvakrát väčšie ako u albatrosa - najväčšieho lietavého vtáka súčasnosti. Vedci z Bruceovho múzea v Connecticute vychádzali z fosílií objavených pri výstavbe terminálu letiska v americkom Charlestone v roku 1983, píše britský denník Daily Mail. Z fosílií lebky a kostí z krídla a nôh vyrátali pravdepodobnú veľkosť vtáka a namodelovali jeho letový štýl, vrátanie plachtenia či mávania krídlami. Aj keď mohol vážiť až osemdesiat kilogramov, výskumníci sú si istí, že lietal. Dlhé úzke krídla mu umožňovali, že perfektne plachtil a pri dokonalom využívaní vzdušných vírov dokázal preletieť veľké vzdialenosti ponad oceán. V ňom najradšej lovil sépie alebo úhory. Prehistorického vtáka pomenovali Dr. Albertovi Sandersovi, bývalom kurátorovi múzea v Charlestone, kde sú fosílie uložené. Pelagornis sandersi žil pred dvadsiatimi piatimi až dvadsiatimi ôsmimi miliónmi rokov, teda po vyhynutí dinosaurov, ale dlho predtým, ako do oblasti prišli prví ľudia. Paleontológom je dodnes nejasné, prečo tieto obrovské vtáky vyhynuli.

Najväčší vták mal sedemmetrové rozpätie krídel

magazin

Magazín

Zaujímavosti

Rubrika

Štýl

Zdravie

Spektrum

Techmag

Sex a flirt

FaktyX

Video

PLUSKA.sk

Najväčší vták mal sedemmetrové rozpätie krídel

Výber pre vás