Horory sú out, chceme reálnu hrôzu „Ľudia sú od prírody fascinovaní hrôzou a podvedome sa vyžívajú v tragédiách.“ Týmto suchým konštatovaním začal marketingovú prednášku môj profesor Neville Hunt a po jeho výroku nasledovala multimediálna prezentácia potvrdzujúca jemne morbídne tvrdenie. Titulné stránky britských denníkov, informujúce o nehodách, únosoch a vraždách, a reklamné spoty s hororovou tematikou vyústili do diskusie, ktorej záver bol jednoduchý: v západnej mediálnej kultúre má väčšiu hodnotu negatívna udalosť. Sila a intenzita, akou sa toto poznanie pretavilo do marketingových stratégií, však rastie geometrickým radom. Deväťdesiate roky obetovali strieborné plátna sériovým vrahom a idolmi tínedžerov boli tváre vychádzajúcich hviezd z obalov VHS kaziet uložených v sekcii hororov. Neve Campbell, Michelle Williams i Josh Hartnett odštartovali svoju kariéru naháňačkou s psychopatickým vrahom a hektolitrami krvi, ako základnou filmovacou rekvizitou. Strach sa osvedčil ako úspešná formulka a tú si osvojil aj priemysel cestovného ruchu. V treťom tisícročí sa zrodil fenomén „Dark Tourism“ (temný turizmus) a je celkom pravdepodobné, že aj vy ste jeho občasným prívržencom.

Postmoderný fenomén Relatívne široký pojem „Dark Tourism“ definujú príručky ako návštevu miest spojených s násilnou smrťou a ľudským utrpením. Keď sa tragédia premieňa na turistickú destináciu, v turistickom slovníku nastáva delenie na: „smútočný turizmus“, ktorý môže obsahovať návštevu hrobov známych osobností, a „turizmus spojený so živelnými pohromami“. Nech je už nešťastie zapríčinené ľudským konaním alebo prírodným živlom, princíp ostáva rovnaký – cieľom je pohľad na akúkoľvek formu utrpenia. Francúzsky psychoanalytik Jacques Lacan sa zaoberal skoptofíliou, ktorú definoval ako „pôžitok z pozerania sa“. Okrem sexuálneho obsahu jej priradil aj morbídnu asociáciu, čo sa u mnohých v praxi prejavuje napríklad pri pozeraní obscénnych videoklipov excentrického Marilyna Mansona. Fenomén temného turizmu síce prekvitá v našej „skazenej“ dobe, no jeho pramene siahajú do čias, keď „chlieb a hry“ predstavovali základný pilier politiky sociálneho štátu v starom Ríme. Gladiátorské hry sú jedným z mnohých príkladov, keď ľudské oko bažilo po krvi. Gladiátor zápas vyhral a prežil, bol zabitý, prehral a dostal milosť, alebo bol porazený a davom v publiku odsúdený na smrť. Obdobná situácia rozdelila náš letopočet. Sväté písmo opisuje ukrižovanie Krista ako vec verejnú a aj keď odvtedy ubehli dve tisícročia, davy turistov neprestajne putujú do Svätej zeme. Jeruzalemu patrí prvá priečka v rebríčku destinácií zaradených k temného turizmu.

Potupená americká pýcha Bolo slnečné poludnie, keď žltý taxík zastavil na juhu Manhattanu. Presne osem rokov odo dňa, keď sa zo Svetového obchodného centra stalo Ground Zero. Najväčším paradoxom New Yorku je, že spomedzi všetkých nablýskaných mrakodrapov siahajúcich po nebo je najnavštevovanejším miestom diera v zemi. V roku 2002 sa na ruiny „dvojičiek“ prišlo pozrieť 3,6 milióna návštevníkov. Masový záujem o miesto, ktoré pripravilo Američanov o pocit bezpečia, spôsobil, že okolité budovy, ktoré útok priamo nezasiahol, premenili svoje strechy na „observation deck“ a poskytli turistom, bažiacim po dokonalom výhľade na ruiny, luxusný prístup. Túto možnosť využilo takmer dva milióny turistov. Historickú udalosť, pri ktorej zahynulo približne 3 000 ľudí, z toho 350 záchranárov, sledovala v priamom prenose celá zemeguľa. Budúci rok uplynie jedno desaťročie od pádu veží a architektonický projekt, ktorý má zaplátať boľavú ranu Manhattanu, je stále v realizačnej fáze. Turistický biznis však ťaží aj zo súčasnej situácie a zvedavcom ponúka let helikoptérou ponad postihnutú oblasť. „Dark Tourism“ na Americkom kontinente prekvitá aj v Dallase. Z okna na šiestom poschodí Texaskej knižnice zastrelil v novembri 1965 Lee Harvey Oswald prezidenta Kennedyho. Miesto sa stalo najväčšou mestskou atrakciou s ročnou návštevnosťou takmer pol milióna ľudí. Rovnaký osud postihol washingtonský Ford’s Theatre, kde 15. apríla 1865 zavraždili prezidenta Lincolna, a populárnou destináciou zoznamu temného turizmu je aj Pearl Harbour, ktorého príbeh zarábal aj na striebornom plátne.

Tu kedysi stálo Svetové obchodné centrum. New York.

Parížske mesto mŕtvych Severovýchodný Paríž ukrýva miesto, ktoré cestovné príručky odporúčajú na krásnu romantickú prechádzku. Cintorín Pere LaChaise. Francúzsky výraz la cite des morts označuje najznámejší parížsky cintorín ako Mesto mŕtvych a dáva novodobému pojmu „Dark Tourism“ kultúrnohistorický rozmer. Kopce poprepletané úzkymi uličkami a lemované vysokými náhrobnými kameňmi a starodávnymi hrobkami, na ktoré koruny stromov vrhajú svoj tieň, vytvárajú najkrajšie miesto na večný odpočinok. Prúdy sofistikovaných turistov sem prichádzajú uctiť si pamiatku Chopina, Molièra, Marcela Prousta, Oscara Wilda či legendárnej šansonierky Edith Piaf. Najnavštevovanejší hrob má líder kapely Doors Jim Morrison. Kto túži spoznať cintorín dokonale, môže si vopred objednať sprievodcu.

Druhým „čerstvejším“ miestom, spájaným s temným turizmom, je parížsky cestný tunel na Pont de l’Alma, ktorého meno obletelo svet v palcových titulkoch 31. augusta 1997. Princezná Diana podľahla na severnom brehu Seiny smrteľným zraneniam, ktoré tu utrpela pri tragickej autonehode. Šoférovi Mercedesu Benz W140 sa nevyplatila kombinácia alkoholu s antidepresívami. Bilancia? Britské kráľovstvo prišlo o princeznú a Paríž získal novú turistickú atrakciu. O jej celosvetovú reklamnú kampaň sa pobili všetky médiá. Desiate výročie pritiahlo tisícky turistov, ktorí ako hlavný dôvod návštevy Paríža uviedli tunel Alma. Miesto nehody ľahko spoznáte podľa repliky plameňa Sochy Slobody. Ten je odkazom na pieseň Eltona Johna Candle in the Wind, ktorú in memoriam venoval Princeznej z Walesu.

20. storočie – studňa temného turizmu Piliere fenoménu temného turizmu prinieslo najmä 20. storočie, 6. august 1945. Obyvatelia mesta Hirošima kráčajú do práce či za vzdelaním. Tri americké bombardéry B-29 majú však v rozkaze trocha iný letecký útok, na aký boli už zvyknutí. 15 minút po ôsmej hodine ráno dopadla atómová bomba, prezývaná Little Boy, na Hirošimu z výšky 9 600 metrov. Mesto objal mrak s priemerom 3 kilometre, rastúci do hríbovitého tvaru s výškou neuveriteľných 9 kilometrov. Tlaková vlna sa od miesta výbuchu pohybovala rýchlosťou 280 metrov za sekundu. Bilancia útoku: 80-tisíc mŕtvych, desaťtisíce ťažko ranených a 62-tisíc budov zrovnaných so zemou. O tri dni neskôr sa scenár zopakoval, keď bombu Fat Man zhodili na mesto Nagasaki. Budovy, ktoré prežili atómový útok, si na zoznam pripísalo UNESCO a ich príbeh dokáže aj po 65 rokoch návštevníkov mesta dojímať a zároveň šokovať. Rovnako ako ukrajinský Černobyľ, ktorý sa do dejín zapísal 26. apríla 1986. Výbuch jedného bloku atómovej elektrárne, vzdialenej 20 kilometrov od mesta, spôsobil zamorenie vzdušného priestoru rádioaktívnym mrakom, ktorý putoval ponad krajiny východnej Európy a Škandinávie. Nasledovala evakuácia a trvalé presťahovanie 200-tisíc obyvateľov z postihnutej oblasti Černobyľ svojou temnou prázdnotou priťahuje najmä novinárov, fascinovaných „mestom duchov“, ktorých svedectvá sú najpôsobivejšie na fotografickom papieri. Azda najjasnejším a najstrašnejším príkladom temného turizmu zároveň sú priestory nacistického koncentračného tábora v Osvienčime. Cestu do pekla otváral nápis Arbeit macht frei! (Práca oslobodzuje), umiestnený nad hlavnou bránou. Keď 27. januára 1945 vstúpili príslušníci 60. armády Prvého ukrajinského frontu do tábora, našli tu 7 650 „tieňov“, teda chorých a vyčerpaných väzňov, vrátane detí. Veliteľov tábora Rudolfa Hössa a Arthura Liebehenschela, ako aj 22 bývalých dozorcov poľský súd odsúdil na smrť a v roku 1947 ich popravili. Mesto, medzinárodne známe ako Auschwitz, každoročne prijíma organizované skupiny i jednotlivcov, ktorí prichádzajú nahliadnuť smrti do očí. Každý jeden môže potvrdiť, že okrem historickej hodnoty tejto pamiatky Osvienčim dodnes ukrýva nepredstaviteľnú hrôzu desivých rozmerov. Utrpenie jeho „obyvateľov“ totiž sála zo stien barakov i z pôdy pod nimi aj po dlhých desaťročiach. Návšteva Auschwitzu vás poznačí a v myšlienkach a snoch sa k nej budete ešte dlho vracať.

Morálna dilema? Postmoderný produkt „Dark Tourism“ vniesol do turistického priemyslu nemalú dávku kontroverzie. Odborníci apelujú na etický kódex, pričom elementárnym pravidlom je vzdelanie a dostatočná informovanosť o zvolenom mieste. Vhodné je zachovať pri návšteve pietneho ducha a podľa možnosti eliminovať kontakt s prípadnými pozostalými. Nech už najväčšie „vychytávky“ temného turizmu navštevujete z akéhokoľvek dôvodu, každá si zaslúži pietu a dôstojnosť.

Najlákavejšie destinácie takzvaného temného turizmu!

Výber pre vás