Ako <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/biela-tma-lavine-kto-su-ludia-ktori-zachranuju-zivoty-turistov-horach" target="_blank">píše Život</a>, len počas minulej sezóny zahynulo u&nbsp;nás v&nbsp;lavínach šesť horolezcov a&nbsp;turistov. Naposledy sa na výpravu s&nbsp;tragickým koncom vybrala dvojica slovenských skialpinistov v&nbsp;poslednú januárovú nedeľu. Na svoj zjazd si zvolili svah z&nbsp;Malej Krížnej vo Veľkej Fatre. V&nbsp;prudkom svahu prvý zo skialpinistov odtrhol lavínu, ktorej odtrh sa rýchlo rozšíril a&nbsp;strhol aj druhého z&nbsp;dvojice. Lavína nabrala veľkú rýchlosť a&nbsp;oboch unášala do lesa, pád cez stromy spôsobil zranenia hlavne prvému z&nbsp;nich. Po zastavení lavíny druhý z&nbsp;dvojice ihneď začal svojho kamaráta hľadať. Podarilo sa mu ho relatívne rýchlo nájsť, pretože mu trčala lyžiarka, no bol kriticky zasypaný, dýchacie cesty mal pod snehom. Druhý muž ihneď začal s&nbsp;jeho resuscitáciou podľa pokynov operačného strediska tiesňového volania. Žiaľ, napriek veľkej snahe sa 66-ročného skialpinistu napokon oživiť nepodarilo.

Osada Rybô
Lavína spadla zo svahov Krížnej vo Veľkej Fatre vo februári v roku 1924. V hornej časti osady Rybô (časť obce Staré Hory) lavína zastala, strhla a zasypala tri domy, ďalšie poškodila. Zasypala v nich 22 ľudí, z toho osemnásť detí. Prežili štyria, z nich jedno dieťa v kolíske. Hlavnou príčinou lavíny bolo odlesnenie svahov nad osadou. Pasienky nedokázali efektívne zadržať masy snehu.
&nbsp;
Nešťastie na MDŽ
Kulichovu dolinu v Nízkych Tatrách zasiahla 8.&nbsp;marca 1956 mohutná lavína. Zosunula sa z juhovýchodného svahu Žiarskej hole. Povytrhávala stromy i s koreňmi, niektoré silný tlak doslova rozštiepil na kusy. Zasypala chatu, v ktorej sa v tej chvíli pred nepriaznivým počasím uchýlilo s dvoma kuchárkami sedemnásť drevorubačov z &nbsp;Pohorelej a Telgártu. Tragédiu neprežili šestnásti.
&nbsp;
Na Kubínskej holi
V januári 1968 sa na Kubínskej holi na Orave neďaleko lyžiarskeho vleku uvoľnila lavína široká asi 500&nbsp;metrov s hĺbkou do 2,5&nbsp;metra. Valila sa dolu svahom, kde bol lyžiarsky výcvik vysokoškolákov z &nbsp;Brna. Zastavila sa asi 600&nbsp;metrov od kubínskej chaty. Sneh zachytil 53&nbsp;lyžiarov, z nich šiesti neprežili.
&nbsp;
Nerešpektoval upozornenia
V januári 1974 vo Vysokých Tatrách sa vedúci lyžiarskeho výcviku komárňanských stredoškolákov napriek upozorneniu chatárov na intenzívne sneženie rozhodol pokračovať. Pre stále sa zhoršujúce počasie výcvik napokon ukončili a desať študentov sa zhromaždilo na ceste. Práve vtedy sa medzi vrcholmi Patrie a Malej Bašty tesne pod sedlom nad Skokom uvoľnila rozsiahla dosková lavína, v ktorej sa ocitlo 31&nbsp;ľudí, z nich zahynulo štrnásť osôb.
&nbsp;
Lavína v Roháčoch
V decembri 2005 v Spálenom žľabe v Roháčoch v Západných Tatrách lavína zasiahla osem českých turistov. Tí sa z nepochopiteľných dôvodov rozhodli prenocovať v horách napriek štvrtému stupňu lavínového nebezpečenstva. Rútiaci sa sneh ich stany zmietol. Asi 1&nbsp;200 metrov dlhá lavína vytvorila v závere 30&nbsp;metrov široký, asi 350&nbsp;metrov dlhý snehový nános. Jednému zo zasypaných mužov sa podarilo vyhrabať a privolať pomoc. Jeho siedmi kamaráti však neprežili.

Najtragickejšie lavíny

Lavínový kataster Slovenska tvorí až 3&nbsp;594 lavínových dráh. Vyplýva to z&nbsp;informácií dlhoročného bývalého šéfa Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (SLP HZS) Ladislava Milana. „Biela tma“ nie je v&nbsp;zvírenom snehu metafora, skôr nič dobré neveštiaca skutočnosť. Skončiť vo valiacej sa mase snehu pripomína cestu bielym peklom a&nbsp;každá rada je drahá. „Aký je priestor na dýchanie? Kde je hore a&nbsp;kde dole? To sa zistí aj slinami –&nbsp;padajú dole,“ vraví Filip Kyzek, aktuálny riaditeľ Strediska lavínovej prevencie HZS v&nbsp;Jasnej.

Ak sme v&nbsp;horách, kde berieme istotu, že nás z&nbsp;lavíny dostanú? Nemali by sme to brať ako samozrejmosť, hoci v&nbsp;centre zimných športov v&nbsp;najnavštevovanejšej turistickej destinácii aj inde už vyše 50&nbsp;rokov zasahujú profesionáli na dennej báze. Usilujú sa aj predchádzať lavínam tam, kde sú milovníci zimných aktivít. K&nbsp;prevencii patrí odstreľovanie lavín. Návštevníkom poskytujú aj živé overené informácie.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K REPORTÁŽI, AKO PREŽIŤ V ZDRAVÍ V HORÁCH, NÁJDETE V GALÉRII

„Po páde lavíny v&nbsp;ťažko dostupnom teréne je pramalá šanca na prežitie. Najmä ak postihnutým chýba adekvátna výbava, napríklad lavínový airbag. Záchranné akcie sú riskantné aj pre zasahujúcich,“ varuje Filip Kyzek. V&nbsp;tomto období sa popoludní, vplyvom oteplenia zvyčajne vyskytnú i&nbsp;menšie lavíny z&nbsp;mokrého snehu. Podľa lavínového špecialistu je prirodzeným problémom vetrom previaty sneh vo vyšších polohách a&nbsp;na záveterných miestach pod sedlami, hrebeňmi, žľabmi a&nbsp;pod skalnými stenami. „Uvoľnenie doskových lavín v&nbsp;týchto miestach je možné najmä dodatočným zaťažením. V&nbsp;nižších a&nbsp;stredných polohách je snehová pokrývka stabilnejšia, na zamrznutej vrstve sa nachádza nový sneh, no oveľa menej než vo vysokých polohách,“ vysvetľuje Filip Kyzek.

V&nbsp;rámci osvety pripravili pre verejnosť v&nbsp;závere minulého roka v&nbsp;Slovenskom múzeu ochrany prírody a&nbsp;jaskyniarstva druhý ročník podujatia o&nbsp;lavínach. „Hlavným cieľom bola i&nbsp;spätná väzba, stretnutie naživo. Mnohí porozumeli, že vo vysokohorskom teréne bez znalosti lavínovej problematiky a&nbsp;potrebného výstroja pobyt nikomu neodporúčame.“ Postrachom záchranárov lavínovej prevencie sú nezodpovední ľudia, ktorí by do zimných hôr vôbec nemali chodiť.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Čím je lavína väčšia a&nbsp;rýchlejšia, tým je pohyb turbulentnejší a&nbsp;človek sa zložitejšie dostane z&nbsp;lavíny. Odborníci vravia o&nbsp;časovej závislosti prežitia, čo trvá do pätnástich minút. Po tomto čase šance na záchranu prudko klesajú. Je dobre, ak sú k&nbsp;dispozícii aj lavínové psy či vrtuľník. A&nbsp;čo v&nbsp;prípade, že sa vám niečo také stane? Najskôr treba „vyplávať“ k&nbsp;okraju lavíny. „Ak sa to nepodarí a&nbsp;lavína sa už zastavuje, je vo finále, treba si priestor pred tvárou pokojne zväčšovať,“ zdôrazňuje riaditeľ Kyzek. Treba zachovať pokoj a&nbsp;šetriť zdrojmi –&nbsp;vzduchom aj teplom. Tu už je každý odkázaný len na pomoc druhých. Žiaden krik nepomôže, rýchlejšie sa míňa potrebný vzduch. Z&nbsp;lavíny nič nepočuť.

Podľa Filipa Kyzeka každoročne zaznamenávajú 200 až 400 lavín rôznych rozmerov. Je to však len zlomok z&nbsp;celkového počtu, asi desať percent. „O&nbsp;viacerých lavínach nevieme, pretože nám nie sú nahlásené alebo sa odtrhnú v&nbsp;odľahlých častiach hôr. Niekedy sa ukazuje, že je stále veľa takých, čo vôbec netušia, do čoho idú, a&nbsp;hazardujú. Nebezpečenstvo trvá v&nbsp;oblastiach, kde sú strmšie svahy. Ak sa rýchlo oteplí, lavína spadne i&nbsp;v&nbsp;nižších pohoriach s&nbsp;trávnatým povrchom, hoci v&nbsp;Malej či vo Veľkej Fatre,“ ozrejmuje Filip Kyzek.

U&nbsp;nás aj mimo Európy platí jednotná päťdielna stupnica lavínového nebezpečenstva. Odzrkadľuje stabilitu snehovej prikrývky a&nbsp;priestorové rozloženie. „Na stránke HZS <a rel="noopener" href="http://laviny.sk">laviny.sk</a> sa návštevníci dozvedia všetko o&nbsp;aktuálnom lavínovom nebezpečenstve a&nbsp;klimatických podmienkach, počasí... Dôležité je skontrolovať aj predpoveď počasia na daný deň, vhodne sa zbaliť podľa dĺžky a&nbsp;profilu túry, pribaliť lekárničku, GPS, nabitý mobilný telefón so stiahnutou aplikáciou HZS. V&nbsp;horách si tak možno nielen privolať pomoc, ale už počas túry aplikácia zasiela aj aktuálne výstrahy pre oblasť, kde ste. Odporúčam pribaliť si powerbanku na nabitie telefónu a&nbsp;povinnú lavínovú výbavu –&nbsp;lavínový vyhľadávací prístroj a&nbsp;lopatku aj sondu,“ myslí si Filip Kyzek a&nbsp;dodáva radu navyše: „Nikdy nevstupujte do lavinózneho terénu osamote. Na lavinóznom poli ani v&nbsp;jeho blízkosti nemočte, nerozhadzujte osobné veci, aby sa nesťažila práca s&nbsp;pachovými stopami lavínových vyhľadávacích psov.“

Zeusa má od šteniatka. „Je to môj štvrtý pes a&nbsp;zo všetkých najlepší. Je nekonfliktný, čo robí, to ho baví. On vie, čo od neho chcem, ja zase musím vedieť, že mi niečo ukazuje štekaním či hrabaním.“ Pred viac než dvoma desiatkami rokov Peter Garaj patril k&nbsp;inštruktorom výcviku špeciálne vycvičených lavínových psov. V&nbsp;tom čase bol aj profesionálnym záchranárom. Zeus ovládal veľa, lietal v&nbsp;popruhoch zavesený pätnásť metrov pod vrtuľníkom. Nemal pritom strach. „Štvornohí pomocníci majú náročnú službu, a&nbsp;preto sú v&nbsp;službe najviac do desiatich rokov. V&nbsp;tom čase idú do psieho dôchodku. Na mŕtvolné pachy si pes zvykne, tak ako na živých ľudí uväznených v&nbsp;hlbokom snehu. Vlčiaky sa pri hľadaní ľudí v&nbsp;extrémnych podmienkach osvedčili najviac,“ pripomína po rokoch Peter Garaj, ktorý je už skoro desať rokov na dôchodku.

V&nbsp;doline v&nbsp;horách, kde profesionálne vyrástol, zostal žiť. Psovod so štvornohým pomocníkom záchranárov tvoria spolu tím. V&nbsp;aktívnej službe absolvuje každý pes pravidelné skúšky a&nbsp;psy výcvik či ostrý výjazd nerozlišujú. Nie vo všetkých oblastných strediskách lavínovej prevencie (vo Vysokých a&nbsp;v&nbsp;Západných a&nbsp;Nízkych Tatrách, v&nbsp;Malej a&nbsp;vo Veľkej Fatre a&nbsp;v&nbsp;Slovenskom raji) majú k&nbsp;dispozícii lavínové psy. V&nbsp;radoch HZS je ich aktuálne 32. „Pokrok je zrejmý, technika vyspelá vďaka digitalizácii, no psíky, ktoré dokážu pomôcť a&nbsp;zachrániť z&nbsp;lavín ľudí, nič neprekoná. V&nbsp;prvom rade sme záchranári, až potom psovodi. Máme previerky aj ako záchranári, aj ako psovodi so psami. Psy chová psovod doma, kde musíme vytvoriť podmienky. Je to rodinný priateľ a&nbsp;zároveň kolega v&nbsp;práci,“ dodáva Zdeno Fedor, garant služobnej kynológie HZS.

Na Slovensku sa intenzívnejšie s&nbsp;problematikou lavín začali zaoberať lesníci po roku 1924, keď lavína zabila osemnásť ľudí. Reportáž z&nbsp;postihnutej osady Rybô priniesol Život v&nbsp;minulom vydaní. Po druhej najväčšej lavíne v&nbsp;roku 1956 vo Vajskovskej doline v&nbsp;južnom masíve Nízkych Tatier sa pozorovaním vývoja podmienok na vznik lavín začali zaoberať odborníci. Na Chopku vznikla prvá lavínová pozorovacia stanica meteorologickej stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu pod vedením Dušana Holého. Vo Vysokých Tatrách sa lavínami zaoberali vo Výskumnej stanici TANAP-u&nbsp;tímy Miliča Blahouta a&nbsp;Ladislava Kňazovického.

Až udalosti na Kubínskej holi v&nbsp;roku 1968 urýchlili vznik špecializovaného pracoviska so sídlom v&nbsp;Jasnej. V&nbsp;60.&nbsp;rokoch 20.&nbsp;storočia systematickejšie vykonávali aj profily snehovej pokrývky. Medzi prvými v&nbsp;teréne meral hrúbku snehu Karol Špánik. „Od roku 1972 podnes zberá špecializované pracovisko správy, vyhodnocuje situáciu, podľa medzinárodných pravidiel dáva laickej i&nbsp;profesionálnej verejnosti informácie o&nbsp;lavínovej situácii v&nbsp;slovenských horách,“ uvádza Lucia Prokešová z&nbsp;tlačového odboru HZS. SLP HZS implementovalo do štruktúr podobné služby ako v&nbsp;Tirolsku a&nbsp;Tridente v&nbsp;rámci projektu Albina, ktorý sprehľadňuje lavínové predpovede, ich čitateľnosť, pričom sú dvojjazyčné.

V lavínach zachraňujú životy: Bez výbavy je nádej na prežitie malá

Výber pre vás

V lavínach zachraňujú životy: Bez výbavy je nádej na prežitie malá

Súvisiace články

Obézneho vraha prepustili z väzenia, za mrežami vraj nemôže držať diétu

Ako odnaučiť psa jesť výkaly? S týmito radami to zvládnete

Prečo váš pes vrtí chvostom? Nemusí mu byť len veselo

Postupimskí obri mali naháňať strach, do boja sa nikdy nedostali

Desivé sekty dokázali pritiahnuť stovky ľudí, čím sa "preslávili"?

6 psích plemien, ktoré sa najlepšie hodia do mrazov

Výber pre vás