Kedysi ju jedli takmer všetci, dnes je v zabudnutí: O ktorej strukovine je reč?

Pred pár rokmi mi dal známy ochutnať niečo divné. Poznáte túto ZABUDNUTÚ STRUKOVINU?

Možno si ich pamätáte len z detstva. Škoda, toto by ste mali jesť častejšie!

Bôb bol <a target="_blank" rel="noopener" href="https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/poznate-tuto-strukovinu-nase-babky-nejedli-nic-ine-skoda-nu-zabudlo">podľa Záhradkára</a> kedysi jednou z najbežnejších strukovín v našich končinách. A zároveň je považovaný za jednu z najstarších plodín vôbec. Pochádza zo Severnej Afriky a Ázie ale v oblasti Stredomoria ho konzumovali už okolo roku 6000 pred Kristom.&nbsp;

Je zdrojom bielkovín, draslíka, fosforu, zinku, horčíka, mangánu, vápnika a vitamínov B, K a C. Práve v jedálničku vegetariánov by kvôli vysokému obsahu bielkvín nemal chýbať. V bôbe sa nachádza aj vláknina, ktorá prispieva k správnej činnosti čriev. Keďže obsahuje nízke množstvo sacharidov, je vhodný aj pri diétach či pre diabetikov. Neobsahuje cholesterol a dokonca pôsobí ako prevencia proti Parkinsonovej chorobe.&nbsp;

Kde sa k nemu dostať? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Hlavný koreň bôbu môže siahať až do&nbsp;hĺbky jeden meter, preto vyžaduje dobre pripravené a&nbsp;hlboké pôdy. Vyznačuje sa množstvom menších vedľajších korienkov s&nbsp;nitrifikačnými baktériami, typickými pre&nbsp;strukoviny.

V osevnom postupe ho zaraďte do&nbsp;druhej až tretej trate. Pri hnojení sa vyhýbajte vyšším dávkam dusíkatých hnojív, ktoré obmedzujú výskyt nitrifikačných baktérií na&nbsp;koreňoch rastlín. Hlboké a&nbsp;ťažšie hlinité pôdy sú optimálne, mali by však mať dostatok humusu, vápnika a&nbsp;najlepšie neutrálne, prípadne mierne zásadité pH.

Bôb je veľmi dobrá predplodina, pôdu hlboko prekyprí a&nbsp;obohatí o&nbsp;dusík. Môžete po ňom pestovať všetky druhy zeleniny okrem strukovín. Pôdu však treba obohatiť draslíkom, ktorý rastliny odčerpajú vo&nbsp;väčšom množstve. Po strukovinách ho na&nbsp;tom istom mieste pestujte najskôr o&nbsp;4&nbsp;až 6&nbsp;rokov.

Osivo bôbu vysievajte na&nbsp;pripravené hriadky čo najskôr, najlepšie už od&nbsp;polovice marca do&nbsp;apríla, v&nbsp;južnejších oblastiach platí skorší termín. Do&nbsp;jamiek hlbokých 4&nbsp;až 8&nbsp;cm vkladajte po tri semená, prihrňte zeminou a&nbsp;pritlačte. Pri ručnom zbere je vhodný spon 50&nbsp;x 15&nbsp;cm. Osvedčilo sa aj predpestovanie sadeníc z&nbsp;februárového vysievania do&nbsp;zakoreňovačov.

Počas vegetácie rastliny bôbu okopávajte, zbavujte buriny, prihŕňajte pôdu k&nbsp;stonkám. Hlavne počas kvitnutia a&nbsp;jeden až dva týždne po odkvitnutí, v&nbsp;období intenzívneho rastu strukov, výdatne zavlažujte.

V Taliansku sa konzumuje už vo svojom ranom štádiu rastu, teda ako mladé mäkké zrnká. Po dozretí sa konzumujú celé lusky ale u nás je konzumácia bôbu najčastejšia vo forme samotných bôbov. Zrelé zelené struky v našom podnebí a pri skorej sejbe zberáme už v júni, nezrelé semená od júla do augusta a zrelé od konca augusta.&nbsp;

Ako ho využiť v kuchyni? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Keď ste si už dopestovali bôb, možno sa pýtate, čo okrem polievky s ním. Je vhodný aj ako príloha či pri príprave nátierok. Hodí sa ale aj do šalátov a cestovín, prípadne aj na zapekanie s ďalšou zeleninou.

Kedysi ju jedli takmer všetci, dnes je v zabudnutí: O ktorej strukovine je reč?

Súvisiace články

Fiktívne miesta, o ktorých sa verilo, že sú skutočné

Cena najdrahšej kravy je astronomická, skúsite si tipnúť?

10 zaujímavých faktov o jahodách, ktoré ste (ne)poznali

KVÍZ o Švajčiarsku: Čo viete o krajine helvétskeho kríža?

Fascinujúce fakty o stredovekých mníchoch: Zložili by ste sľub?

Pamätáte si na prvú dekádu 21. storočia? KVÍZ vás preverí

Výber pre vás