Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Hemoroidy a dážď vo Waterloo

Napoleon Bonaparte, jeden z najväčších vojenských stratégov v histórii, utrpel 18. júna 1815 pri Waterloo (dnes v Belgicku) zdrvujúcu porážku v boji s britským a pruským vojskom. Udalosť mala kľúčový význam pre ďalší vývoj svetových dejín. K&nbsp;porážke došlo z niekoľkých zaujímavých dôvodov.

Ráno pred bitkou trpel Napoleon bolesťami kvôli hemoroidom, ktoré mu zabránili jazdiť na koni a obzrieť si bojisko ako zvyčajne. To bol jeden z&nbsp;dôvodov, ktorý obmedzil jeho schopnosť efektívne veliť. A aby toho nebolo málo, v noci predtým bojové pole zmáčal prívalový dážď a zmenil ho na bažinu.

Napoleon, ktorý sa vo veľkej miere spoliehal na delostrelectvo, musel odložiť útok, kým zem nevyschla, no otot oneskorenie poskytlo Britom a pruským spojencom čas na preskupenie a posilnenie pozícií. Keď sa bitka začala, francúzske sily sa snažili manévrovať v&nbsp;blate, no ich útoky neboli veľmi účinné. Kombinácia Napoleonovho fyzického neduhu a&nbsp;zlého terénu výrazne prispela k jeho porážke pri Waterloo, ktorá spôsobila koniec jeho vlády a&nbsp;zmenila chod európskych dejín.&nbsp;

Blato zastavilo Francúzov v bitke pri Agincourte

Bitka pri Agincourte v roku 1415 je známa ako jedno z najznámejších vojenských víťazstiev Anglicka. Vedeli ste, že ho vo veľkej miere ovplyvnilo počasie? Anglická armáda pod vedením kráľa Henricha V. bola vo výraznej nevýhode voči početnej francúzskej armáde. Noc pred bitkou však silné dažde zmenili bojisko na blatisko. Francúzski rytieri v ťažkom brnení sa snažili postupovať klzkým terénom, no pri pokuse dobyť anglické línie, ich kone v&nbsp;bahne uviazli.

Mnohí rytieri popadali a&nbsp;kone ich ušliapali. Anglickí lukostrelci na vyvýšených miestach spustili ničivé krupobitie šípov na zmietajúce sa francúzske jednotky. Blato nielenže spomalilo postup Francúzov, ale vytvorilo chaos v ich radoch a&nbsp;zmenilo očakávané a ľahké víťazstvo na katastrofálnu porážku. Bitka pri Agincourte ukázala, ako môžu prírodné sily zničiť aj tú najimpozantnejšiu armádu.

Stratený bojový plán v Antietame

Bitka pri Antietame v septembri 1862 sa stala najkrvavejším dňom v americkej histórii. Jej výsledok opäť výrazne ovplyvnilo šťastie. Keď sa generál Konfederácie Robert E. Lee pripravoval na ambicióznu inváziu na Sever, jeho bojové plány sa z&nbsp;ničoho nič stratili. Objavil ich na poli v&nbsp;Marylande vojak Únie. Keď generál Únie George McClellan získal tieto informácie, uvedomil si, že má vzácnu príležitosť zaútočiť.

McClellan sa rýchlo rozhodol, že zadrží Konfederátov ešte v Antietam Creek. Následná bitka bola brutálna, pričom ani jedna strana nezískala rozhodujúcu prevahu, no Lee s vojskom musel ustúpiť späť na juh. Odhalenie plánov bitky zo strany Únie nielenže zabránilo potenciálnemu víťazstvu Konfederácie, ale poskytlo prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi politickú hybnú silu na vydanie vyhlásenia o emancipácii.&nbsp;

Chyba Luftwaffe zmenila priebeh bitky o Britániu

Bitka o Britániu v roku 1940 bola kritickým bodom obratu v&nbsp;II. svetovej vojne, pričom jej výsledok ovplyvnila chyba zo strany nemeckej Luftwaffe. Cieľom Nemcov bolo ochromiť Kráľovské letectvo (RAF) zameraním sa na letiská a vojenské zariadenia, aby si pripravili pôdu pre rozsiahlu inváziu do Británie. Počas jedného náletu však nemecký bombardér náhodou zhodil svoj náklad na civilný cieľ - Londýn.

Angličanov rozhneval útok na hlavné mesto a&nbsp;odpovedali bombardovaním Berlína. Rozčúlený Hitler nariadil Luftwaffe, aby namiesto letísk začali piloti bombardovať britské mestá v kampani známej ako Blitz. Táto strategická chyba umožnila RAF zotaviť sa, opraviť letiská a&nbsp;prestavať bojovú silu.

Vďaka tomu Británia dokázala odolať nemeckému leteckému útoku, čím v konečnom dôsledku zabránila invázii. Odborníci tvrdia, že nebyť jediného náhodného bombardovania, Nemecko mohlo dosiahnuť vzdušnú prevahu nad Britániou, čo by zmenilo priebeh vojny.&nbsp;

Tajfúny dvakrát zachránili Japonsko pred mongolskými inváziami

Mongolská ríša pod vedením Kublajchána disponovala jednou z najimpozantnejších vojenských síl v&nbsp;histórii, vďaka ktorej dobyla obrovské územia v Ázii a Európe. Koncom 13. storočia sa Mongoli zamerali na Japonsko, proti ktorému naplánovali dve masívne invázie.

Prvá invázia v roku 1274 sa síce stretla s prudkým odporom japonských samurajov, ale bol to predovšetkým silný tajfún, známy ako „božský vietor“, ktorý zdevastoval mongolskú flotilu, zničil tretinu jej lodí a prinútil Mongolov ustúpiť. Kublajchán sa však nenechal odradiť.

Zabezpečil si kontrolu nad južnou Čínou a&nbsp;následne v roku 1281 spustil druhú inváziu so silou desaťkrát väčšou než bola prvá. Napriek ťažkým bojom sa história zopakovala, keď zasiahol ďalší tajfún, ktorý zničil dve tretiny mongolských inváznych síl. Tajfúny, ktoré Japonci považovali za zásah bohov, zachránili krajinu pred mongolskou nadvládou.

Mongolská ríša sa už nikdy nepokúsila o ďalšiu inváziu. Mimoriadne šťastie nielenže pomohlo zachovať nezávislosť Japonska, ale stalo sa rozhodujúcim momentom v japonskej histórii.

Keď prípravy nepomohli: Bitky, v ktorých rozhodlo šťastie

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Keď prípravy nepomohli: Bitky, v ktorých rozhodlo šťastie

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Roky, v ktorých mal prísť koniec sveta: Kedy sa predpovede mýlili?

Beriete psa k moru? Naučte ho plávať bezpečným spôsobom

Slávne parky a záhrady Európy: Otestujte sa v KVÍZE

Výber pre vás