Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Konské povozy boli pomerne pomalé. Priemerne prešli desať až 30 kilometrov za deň. Dosiahnutá vzdialenosť vždy závisela od terénu a&nbsp;klimatických podmienok. V hornatejšom teréne, v nebezpečných zónach počas zlého počasia sa rýchlosť ešte viac znížila. Predstavte si, že by ste boli na mieste cestujúceho, ktorý sa potreboval dostať do San Francisca z pohraničného mesta St. Louis v štáte Missouri. Keďže vzdialenosť medzi mestami bola 2860 km, išlo o&nbsp;naozaj strastiplnú cestu. Neraz trvalo šesť mesiacov, kým sa cestujúci dostali z&nbsp;jednej destinácie do druhej. Problém spôsobovalo i&nbsp;to, že množstvo ľudí počas cesty ochorelo, zranilo sa či zomrelo.

Keď niekto potreboval cestovať z&nbsp;jedného konca Ameriky na druhý, mal na výber jeden z dvoch druhov povozov. Prvým bol tzv. prériový škuner s kruhovými obručami, ktoré prekrývalo celej dĺžke plátno poskytujúce cestujúcim tieň. Bol to akýsi „minivan“ tej doby. Druhou možnosťou bol slávny voz Conestoga, ktorý ťahalo aj šesť koní naraz. Tieto vozy boli oveľa väčšie,&nbsp;tým pádom aj ťažkopádnejšie než prériové škunery, a&nbsp;preto premávali na krátke vzdialenosti. Napríklad osadníci, ktorí opustili St. Louis a cestovali do Kansasu a&nbsp;do Oklahomy, radi cestovali práve vagónom Conestoga. Najväčšie problémy počas cestovania spôsobovali nespevnené cesty, kvôli ktorým sa kolesá vozov pravidelne lámali, voly a kone omdlievali vo veľkých horúčavách a&nbsp;počas dažďov povozy často uviazli v&nbsp;blate.

Keď si myslíte, že cestujúci mali možnosť počas cestovania spať vo vozňoch, mýlite sa. Aj keď škunery chránila plachta, pod ktorou by mohli pohodlne oddychovať, miesto na spanie v&nbsp;nich nebolo. Rodiny museli do vozov umiestniť všetko, čo vlastnili, takže rýchlo zaplnili batožinový priestor. A&nbsp;preto museli všetci spať vonku pod hviezdami. Mohli si postaviť improvizované stany v závislosti od toho, kde v&nbsp;noci odpočívali, aby boli chránení voči živlom. Keď sa počasie zhoršilo a&nbsp;poriadne lialo, mnohí si ľahli pod voz.

Zaujímavé to bolo aj so stravovaním počas cestovania. Keďže spomínané typy vozňov nedisponovali priestorom na jedlo, cestujúci mali k&nbsp;dispozícii iný, menší vozeň. Išlo v&nbsp;podstate o vozeň typu škunera, ale inak konštruovaný. Na vonkajšej strane mal sud s&nbsp;vodou a&nbsp;mlynček, v&nbsp;ktorom si cestujúci mohli pomlieť fazuľu alebo kávu. Vagón disponoval aj priestorom, kde si mohli jedlo zohriať, lebo voz so sebou viezol aj palivové drevo. Keď na noc povoz odparkoval, prišiel čas založiť oheň, aby si ľudia pripravili jedlo a pitie.

Ako sa osídľoval americký západ? Podmienky boli brutálne

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Ako sa osídľoval americký západ? Podmienky boli brutálne

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Jak dobře umíte mluvit? Otestujte svoje vedomosti z češtiny (KVÍZ)

FOTO Moskva na konci 19. storočia: Mesto, ktoré sa menilo raketovou rýchlosťou

Najrýchlejšie vozidlá na Nürburgringu: Ktoré kraľuje rebríčku?

Odvážna a šialená výprava: Keď sa muži nechali dobrovoľne uväzniť v polárnom ľade

Na pleciach nosia bohov, chvália sa desivými hrčami

Slávne retro autá: Spomeniete si na mená všetkých z nich? (KVÍZ)

Výber pre vás