7 automobiliek z Nemecka, ktoré upadli do zabudnutia

Neznáme príbehy nemeckých výrobcov: Ako dopadli Borgward, Goliath a ďalší?

Sedem nemeckých automobiliek, o ktorých ste pravdepodobne nikdy nepočuli

Zatiaľ čo Audi, BMW, Mercedes-Benz a Volkswagen patria medzi najznámejšie svetové značky, nie každá nemecká automobilka si <a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/zaujimavosti/7-nemeckych-automobiliek-ktore-dnes-nikto-nespomenie" target="_blank">podľa Autobildu</a> vyslúžila dlhotrvajúci úspech. Niektorým sa v skutočnosti darilo obzvlášť zle, keď sa prvýkrát objavili na brehoch USA v polovici 50. rokov; mikroautá, subkompakty a kompakty, ktoré nemecké značky ponúkali, boli v očiach amerických spotrebiteľov jednoducho príliš malé. Okrem toho mnohí nemeckí výrobcovia ponúkali dvojvalcové dvojtaktné motory. V čase, keď spotrebitelia v Štátoch uprednostňovali veľké autá s výkonnými V8 motormi, pripomínali tieto neortodoxné dovozy len niečo viac ako kosačky. Tu je krátky úvod o 7 dávno zaniknutých nemeckých automobilkách, ktorých mená dnes nepozná už takmer nikto.

Borgward, ktorý začal v roku 1921 ako výrobca automobilových chladičov, prešiel do 10 rokov na výrobu automobilov. Po druhej svetovej vojne rozdelil zakladateľ Carl Borgward spoločnosť na tri divízie – Borgward, Goliath a Lloyd – aby sa lepšie dostal k cenným materiálom, ktoré boli v povojnom Nemecku na prídel. Stratégia fungovala: s pomocou približne 500 amerických predajcov a vďaka modelom ako Isabella z roku 1955 sa Borgward stal druhým najväčším výrobcom automobilov v Nemecku, hneď za Volkswagenom.

<a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/7-nemeckych-automobiliek-ktore-dnes-nikto-nespomenie" target="_blank">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Bohužiaľ, americký distribútor automobilky sa v roku 1960 dostal do problémov, práve v čase, kedy sa v nových modeloch objavili technické problémy, oneskorenie výroby a mnohé zvolávacie akcie. Keď článok v nemeckých novinách Der Spiegel spochybnil finančné zdravie automobilky, predajcovia zrušili viac ako 9 000 objednávok. Carl Borgward trval na tom, aby pôsobil ako hlavný inžinier, dizajnér a finančný riaditeľ.

Vedenie BMW, ktoré sa dostalo do nútenej správy, zvládlo bankrot s gráciou - na rozdiel od Borgwardu, ktorý sa v roku 1961 stal históriou. BMW najalo nezamestnaných konštruktérov a Mercedes-Benz kúpil továreň, ktorú využíva dodnes. Carl Borgward zomrel len o dva roky neskôr vo veku 73 rokov.

Spoločnosť Goliath tiež založil Carl Borgward v roku 1928 a sústredila sa na výrobu úžitkových vozidiel. Neskôr do ponuky pribudli aj malé mestské autá. V roku 1950 Goliath predstavil maličké sedany a kupé s predným náhonom, všetky využívali dvojvalcový dvojtaktný motor s výkonom 26 koní, ktorý bol prenášaný cez štvorstupňovú manuálnu prevodovku.

Aj keď predajné čísla neboli pôsobivé, vplyv automobilky v Nemecku ďaleko prevýšil jej výrobné štatistiky. Goliath GP700 z roku 1950 bol prvým sériovým automobilom, ktorý používal vstrekovanie paliva Bosch a moderný dizajn čoskoro skopírovali jeho väčší nemeckí rivali, vrátane Mercedesu. Goliath použil nezvyčajné usporiadanie motora, ktorý bol namontovaný priečne na prevodovku – usporiadanie, ktoré umožnilo nezvyčajne priestrannú kabínu napriek malému rázvoru kolies.

Priestorová efektívnosť hnacieho ústrojenstva GT700 zaujala natoľko, že do niekoľkých rokov prakticky všetci výrobcovia automobilov na celom svete nasledovali túto kontrukciu, vrátane britského Mini. Nie každá inovácia GT700 však stála za kopírovanie: nádrž na benzín bola v motorovom priestore (pozdravujeme Trabant). Rovnako ako Borgward, aj Goliath skrachoval v roku 1961 v dôsledku bankrotu.

Spoločnosť Lloyd, založená v roku 1906, sa do roku 1950 vyvinula do cenovo dostupnejšej alternatívy Borgwardu. Maličké dvojdverové modely L/600 si našli cestu do Ameriky v roku 1956. S dĺžkou iba necelých 3 500 milimetrov poháňal model L/600 19-koňový dvojvalcový dvojtaktný motor a trojstupňová manuálna prevodovka. Lloyd ponúkal aj model s pohonom zadných kolies, ktorý ponúkal len tie najzákladnejšie funkcie – nemal dokonca ani batožinový priestor.

Model L/600 bol v roku 1958 revidovaný a premenovaný na Alexander, vyzdobený takým luxusom, ako sú sťahovacie bočné okná, nastaviteľné operadlá sedadiel a veko kufra. Značka zmizla spolu s Borgwardom. Zákazníci dostupnú značku nikdy nemali v láske, a tak sa stala terčom posmechu, podobne ako neskôr Trabant. Vznikli tak frázy ako „kto sa nebojí smrti, riadi Lloyd.“

Hoci bola spoločnosť Hans Glas GmbH založená v roku 1883 ako výrobca poľnohospodárskeho vybavenia, v roku 1951, keď záujem o motorizovanú dopravu prevýšil dopyt po poľnohospodárskom vybavení, sa rozhodla diverzifikovať portfólio a začala vyrábať motorový skúter Goggo. Kolobežka Goggo viedla k vývoju Goggomobilu s pohonom zadných kolies, ktorý bol pomenovaný po synovcovi prezidenta spoločnosti Goggi.

Po príchode do USA v roku 1955 sa trojpriestorový dizajn vyznačoval zadnými pántovými dverami a v roku 1958 sa k nemu pridalo kupé a dodávka. Motory produkovali výkon okolo 20 koní, takže dosiahnutie rýchlosti 100 kilometrov za hodinu vyžadovalo trpezlivosť... a približne 30 sekúnd. V roku 1959 Goggomobil predstavil väčší sedan T700 Royal, konvenčnejší automobil s motorom vpredu a pohonom zadných kolies so vzduchom chladeným, horizontálne umiestneným dvojvalcovým motorom s výkonom 30 koní.

Goggomobil sa stal najpredávanejšou značkou mikroautomobilov v Nemecku s celkovým počtom viac ako 280 000 kusov. Dovoz do USA sa zastavil v roku 1961, hoci výroba pokračovala až do roku 1969.

Keď Hans Glas zaznamenal úspech s Goggomobilom, jeho spoločnosť sa posunula na vyššiu úroveň a v rokoch 1963 až 1968 prišla s novou sesterskou automobilkou Glas, ktorá vyrábala väčšie sedany a kupé Glas 1300 a 1700 určené pre USA. Modely 1700 a 1700 GT sú poháňané štvorvalcovými motormi a výkonom okolo 100 koní. Štýlové kupé z pera dizajnéra Pietra Frua je dnes najznámejším modelom automobilky, spolu s kupé Glas V8 2+2 s výkonom okolo 150 koní. V roku 1966 sa však spoločnosť dostala do finančných problémov a nakoniec ju získalo BMW.

Výroba Goggomobilu pokračovala, zatiaľ čo Glas 1300 a 1700 GT dostali odznaky BMW a typickú mriežku chladiča. Model V8 2+2 dostal 160-koňový 3,0-litrový V8 od BMW a dostal prezývku „Glaserati“ kvôli svojej podobnosti s vtedajším Maserati – čo nebola úplná náhoda, pretože Frua navrhovala autá pre obe značky. Posledný Glas opustil továreň v roku 1968. BMW postavilo novú továreň na mieste v Dingolfingu a funguje dodnes.

Výrobca parných vozidiel a motocyklov Dampf-Kraft-Wagen (čo v preklade znamená „voz poháňaný parou“) postavil svoj prvý automobil v roku 1928. V roku 1932 vstúpil do konzorcia Auto Union spolu s Audi, Horch a Wanderer. Ako súčasť koncernu Auto Union ponúkala automobilka DKW lacnú a ekonomickú dopravu pre široké masy. Po druhej svetovej vojne sa spoločnosť Auto Union usadila v Ingolstadte a vyrábala subkompakty a kompakty s – uhádli ste – dvojtaktnými dvoj- a trojvalcovými motormi, pohonom predných kolies a znakom Auto Union so štyrmi krúžkami (s každým krúžkom zastupujúceho jedného zo štyroch výrobcov).

Prvého apríla 1958 získal Daimler-Benz AG 88 percent koncernu Auto Union GmbH a v roku 1960 bolo Auto Union stopercentnou dcérskou spoločnosťou Daimler-Benz. DKW vyrábalo až do roku 1965, kedy bol koncernu Auto Union predaný Volkswagenu, čo následne zabilo značku a oživilo štítok Audi.

Po úspechu na trhu motocyklov v roku 1901 NSU (tri písmená pochádzajúce z Neckarsulmu v Nemecku, kde sa nachádzal výrobný závod), začala o štyri roky neskôr vyrábať autá na základe licencie. Značka v tridsiatych a štyridsiatych rokoch ponúkala autá a motorky, ale v roku 1958 z ponuky vypadli motocykle a autá hrali prvú ligu. V rovnakom roku prišiel sedan Prinz a dvojmiestny Sport Prinz, ktorý navrhol sám Bertone.

Pohon pochádzal zo vzadu priečne uloženého vzduchom chladeného dvojvalcového motora. V roku 1964 automobilka NSU predstavila Wankel Spider, dvojmiestny kabriolet poháňaný rotačným motorom Felixa Wankela, ktorý tiež navrhol Bertone. Luxusný sedan s pohonom predných kolies, Ro 80, sa dostal do Ameriky v roku 1969 a poháňal ho dvojrotorový Wankel. Problémy so spoľahlivosťou motora však vyšli NSU draho a v tom istom roku sa stal súčasťou koncernu Auto Union. NSU vyrábal autá ako samostatná značka do roku 1977.

7 automobiliek z Nemecka, ktoré upadli do zabudnutia

Súvisiace články

Poznáte skratky z obdobia socializmu? Otestujte sa v KVÍZE

Objavte skryté poklady Zürichu: Prekvapujúce fakty, ktoré zaujmú

Dejiny a mimozemšťania: Mohli naši predkovia vidieť UFO?

Od outsiderov k uchádzačom o Oscara: Najlepšie športové filmy, ktoré musíte vidieť!

Najdlhšia zápcha v dejinách: Autá prešli kilometer za deň

FOTO Keď sa rodila kriminalistika: Pozrite si miesta činu spred vyše 100 rokov

Výber pre vás