Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Pár čiernych dier spoločne pohlcuje oblak plynu

Astronómovia objavili dve supermasívne <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/techmag/strasidelne-teorie-tom-co-deje-vnutri-ciernej-diery" target="_blank">čierne diery</a>, ktoré spoločne pohlcujú oblak plynu. Nenásytný pár je v srdci galaxie známej ako 2MASX J21240027+340911. Spolu je ich hmotnosť 40 miliónov krát väčšia ako Slnko a vzdialenosť medzi nimi je približne 26 miliárd kilometrov. Dvojica sa v súčasnosti krúti cez oblak plynu a obieha okolo seba, pričom spotrebúvajú plyn zo svojho okolia.

Hltavá dvojica produkuje zvláštne záblesky svetla každých 60 až 90 dní. Tieto čierny diery prvýkrát objavili v údajoch zo zariadenia Zwicky Transient Facility na observatóriu Palomar, potom z teleskopu NASA Swift. Bohužiaľ, za 70-tisíc rokov do seba diery narazia.

V roku 2023 astronómovia objavili najvzdialenejšiu supermasívnu čiernu dieru a nazvali ju UHZ1. Svetlo a röntgenové lúče z oblasti okolo UHZ1 prvýkrát zažiarili, keď mal vesmír 470 miliónov rokov. Hoci čierne diery nemožno vidieť priamo, je najstaršia, akú vedci doteraz pozorovali. Rekordného leviatana našli, keď prehľadávali Abell 2744, kopu galaxií vzdialenú 3,5 miliardy svetelných rokov od Zeme.

Tím použil röntgenové observatórium Chandra a vesmírny teleskop Jamesa Webba a&nbsp;tiež gravitačné šošovky. Abell 2744 je taký hustý zhluk, že deformuje a zakrivuje štruktúru priestoru a času. Zakrivenie pôsobí ako šošovka a zväčšuje svetlo zo vzdialených objektov, ktoré by vedci inak nevideli. Výskumníci vypočítali, že keď sa pozerajú na UHZ1, vidia niečo z doby, keď mal vesmír tri percentá svojho súčasného veku.

NASA zachytila ​​čiernu dieru ako ničí hviezdu veľkosti Slnka

Táto čierna diera upozornila vedcov na svoju prítomnosť tým, že roztrhala zablúdenú hviezdu a&nbsp;pohltila ju. Predtým ostávala nepovšimnutá a číhala v trpasličej galaxii milión svetelných rokov od Zeme. Počas tohto procesu vyžarovala takú silu žiarenia, že bola jasnejšia ako všetky hviezdy v trpasličej galaxii dohromady.

Vedci opisujú tieto momenty ako prílivové prerušenia – keď sa hviezda zatúla príliš blízko k čiernej diere a&nbsp;tá ju pohltí kvôli svojej nesmiernej gravitačnej sile. V&nbsp;tomto prípade má čierna diera iba strednú hmotnosť, je však stále dosť obrovská, aby zničila hviezdny objekt. 

Vedci v roku 2024 pozorovali dva kolosálne plazmové prúdy vychádzajúce zo supermasívnej čiernej diery. Superhorúce prúdy vyvierali z hornej a spodnej časti čiernej diery, pričom ich sila sa rovná biliónu sĺnk. Dvojica preklenula 23 miliónov svetelných rokov od konca po koniec, čo je rovnaká vzdialenosť ako má 140 Mliečnych dráh. Oku lahodiaca dĺžka im vyniesla označenie Porfyrion, podľa obra z gréckej mytológie.

Plazmové výtrysky tvoria prúdy miniatúrnych nabitých častíc stimulovaných čiernou dierou, kým sa nepriblížia rýchlosti svetla. Výskumníci ich pozorovali už v&nbsp;minulosti, no ani zďaleka nemali veľkosť či intenzitu Porfyrionu. Rekordný pár zaznamenal európsky ďalekohľad Low-Frequency Array (Lofar). Výskumníci predpokladajú, že prúdom muselo trvať miliardu rokov, kým narástli do takej dĺžky.

Podobne ako čierne diery, ďalšou z fascinujúcich záhad je temná energia - neznáma forma energie, ktorá ovplyvňuje expanziu vesmíru. Aj keď táto teória existuje už od konca 90. rokov, vedci stále nedokážu vysvetliť, o čo presne ide. Tím voľnomyšlienkárskych fyzikov z celého sveta prišiel s novým nápadom: temná energia by mohla vznikať vnútri čiernych dier. V roku 2023 tím zverejnil dva dokumenty na podporu svojich tvrdení. Pozreli sa na čierne diery v rôznych typoch galaxií.

V mladých galaxiách sa nové hviezdy rodia v oblakoch prachu a plynu a mnohé z nich pohltia čierne diery. Ale v spiacich galaxiách nevznikajú nové hviezdy, čo znamená, že čierne diery nemajú k&nbsp;dispozícii hmotu, ktorú by mohli pohlcovať. Prečo sú teda čierne diery v spiacich galaxiách také obrovské, sedem až dvadsaťkrát väčšie? Vedci tvrdia, že rast čiernych dier v spiacich galaxiách musí spôsobovať niečo iné a naznačujú, že za to môže temná energia v ich jadre.

Žijeme v čiernej diere? Vedci túto možnosť nevylučujú

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Žijeme v čiernej diere? Vedci túto možnosť nevylučujú

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Čarodejné kruhy obklopujú legendy, viete, prečo vznikajú?

NASA našla vo vesmíre zvláštne galaxie, čo je na nich čudné?

GPS aj suchý zips: Technológie, s ktorými ľudstvo o celé veky predbehla príroda

Výber pre vás