Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

V 50. rokoch 20. storočia trápili austrálskych poľnohospodárov premnožené králiky. Rozhodli sa, že použijú vírus, ktorý vyvoláva smrteľnú myxomatózu. Výsledok tejto snahy šokoval aj samotných farmárov. V priebehu dvoch rokov totiž vírus drasticky zredukoval populáciu králikov a zároveň opäť postavil na nohy biznis s vlnou i mäsom.<br>V Európe však podobný pokus skončil katastrofou.

Králiky sa do Austrálie dostali v roku 1788 a chovali sa v uzavretých ohradách na mäso. Potom sa však dostali do divočiny, zrejme preto, aby na ne vrchnosť mohla usporadúvať poľovačky. Vo voľnej prírode sa ale králiky venovali tomu, čo robia najradšej, a množili sa. V priebehu pár rokov zaplavili krajinu a keďže nemali prirodzeného predátora, likvidovali vegetáciu aj biologickú rozmanitosť.

Lov ani otrava nepomáhali, a tak v rokoch 1901 až 1907 aspoň vyrástol v Západnej Austrálii obrovský plot, ktorý mal zabrániť králikom prenikať ďalej. Ani to však nezabralo. Až koncom 40. rokov biológ Frank Fenner ukázal, že vírus myxóma zabíja 99,8 percenta králikov v priebehu deviatich až 11 dní. Aby úradom ukázal, že pre človeka je vírus neškodný spolu s kolegami si ho vstrekol do tela.

V roku 1950 vírus vypustili do prírody. V priebehu troch mesiacov klesla populácia králikov z asi 600 miliónov na 100 miliónov. A hoci sa u zvierat do istej miery vyvinula odolnosť voči vírusu, už nikdy ich nebolo toľko ako pred rokom 1950.

Keď sa novinky o úspešnosti austrálskej metódy dostali do Európy, Francúz Paul-Félix Armand-Delille bol nimi nadšený. Na svojom pozemku s rozlohou 240 hektárov mal neustále problémy s králikmi, a tak dvoch z nich nakazil vírusom myxómy. V priebehu šiestich týždňov myxomatóza zabila 98 percent tamojších králikov, no po štyroch mesiacoch sa ukázalo, že vírus sa dostal aj za hranice pozemku.

Do roka vyhynula polovica divožijúcej populácie francúzskych králikov a tretina jedincov chovaných na hospodárstvach. Vírus sa postupne rozšíril do celej západnej Európy a zdecimoval králiky v Holandsku, Belgicku, Taliansku, Španielsku, Nemecku i Veľkej Británii. Najšokujúcejšie „výsledky“ ale dosiahol práve vo Francúzsku. Zatiaľ čo v roku pred vypustením myxómy sa podarilo uloviť 55 miliónov králikov, o tri roky neskôr to už bolo iba 1,3 milióna.

Poľovníci Armanda-Delilleho nemali radi, no poľnohospodári naňho spievali ódy. V januári 1955 síce dostal od súdu pokutu päťtisíc frankov, no neskôr mu minister riek a lesov udelil vyznamenanie.

V priebehu nasledujúcich desaťročí s európska populácia králikov postupne spamätala a zvieratá si voči vírusu vyvinuli odolnosť. Napríklad prieskum vo Veľkej Británii v roku 2005 ukázal, že populácia králikov sa každé dva roky strojnásobí.

Zabijak králikov z Európy: Jeho čin zabil milióny zvierat

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Zabijak králikov z Európy: Jeho čin zabil milióny zvierat

Autor článku

Noel

Súvisiace články

FOTO Tváre občianskej vojny: Muži svoje portréty nechávali doma na pamiatku

Viete, koľko sa platí za parkovanie v slovenských mestách? (KVÍZ)

Desať športových áut, ktoré rokmi strácajú na hodnote

Krakaticu v akváriu nikdy neuvidíte. Viete, prečo je to tak?

Tragédia, aká nemá obdoby: Budova za deň zabila tisíc vtákov

Spoznáte budovy iba podľa obrysu? Zistite to v KVÍZE

Výber pre vás