Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Ďalším vyhynutým zvieracím druhom je nosorožec, ktorého telo pokrývali husté dlhé vlasy, čo mu umožňovalo prežiť v mimoriadne chladnom a drsnom prostredí stepí. Vzácny cicavec sa dostal na zoznam potenciálne „oživiteľných“ zvierat po tom, čo v roku 2015 v sibírskom ľade jeden cestovateľ našiel zamrznuté mláďa nosorožca Woollyho. Úžasné je, že mláďa ostalo v ľade takmer dokonale zachované po dobu asi 12-tisíc rokov. Jeho klonovanie by však bolo obzvlášť náročné. Predpokladom úspešného klonovania akéhokoľvek prehistorického zvieraťa je nielen úplná kópia jeho DNA, ale aj vhodná „matka“. Žiaľ, najbližšími žijúcimi príbuznými tohto cicavca sú nosorožce sumatrianske, ktoré sú tiež na zozname ohrozených druhov.

Keď pred dvadsiatimi miliónmi rokov čínsky riečny delfín baiji brázdil vody rieky Jang-c' ťiang, nikto netušil, aký rýchly a bolestivý koniec ho na sklonku 20. storočia čaká. Nadmerný rybolov delfína pripravil o potravu, znečistenie vody o životné prostredie a hluk motorov hustej lodnej premávky o schopnosť orientovať sa. Harmonické spolunažívanie delfína a človeka skončilo v 50. rokoch minulého storočia príchodom čínskej revolúcie. V tom čase žilo v rieke odhadom ešte zhruba šesťtisíc delfínov. Ľudia však zabudli na odkaz predkov a začali baijiho loviť pre kožu a mäso. V roku 2002 zahynul posledný riečny delfín. Vedci však tvrdia, že delfín baiji je potenciálne vhodným druhom na klonovanie. Keďže vyhynul len nedávno, jeho DNA dokážu ľahšie replikovať. Zdá sa teda, že existuje nádej na znovuoživenie týchto sladkovodných cicavcov...

Uvedenú žabu naposledy oficiálne zdokumentovali v Queenslande okolo roku 1983. Dôvodmi, prečo sa už v prírode nevyskytuje je odlesňovanie, rozpínanie inváznych rastlín, existencia smrteľných baktérií a strata kvality biotopu v dôsledku zmeny klímy. Táto žaba bola doslova zázrakom, kvôli nevšednému spôsobu rozmnožovania. Keď samec externe oplodnil vajíčka, samica ich prehltla a držala v žalúdku šesť týždňov, kým vyvrhla malé žabky. Žiadna iná žaba neprechádza takým pôrodným procesom. Profesor Mike Archer z University of South Wales je odhodlaný opäť vdýchnuť život týmto obojživelníkom. Je veľmi blízko k cieľu, pretože sa mu podarilo vytvoriť embryo, tak uvidíme, čoho sa dožijeme v najbližšom období.

Vták Dodo, menej známy pod odborným názvom dront nelietavý, už nežije. Vyhynul v roku 1662 a, bohužiaľ, nezachoval sa ani jeden jeho kompletný pozostatok. Dodo bol pôvodný obyvateľ ostrova Maurícius v Indickom oceáne. Meral okolo jedného metra a vážil úctyhodných 25 kilogramov. Pre krátke krídla nedokázal lietať a charakterizoval ho aj dlhý zahnutý zobák. Vyhynul kvôli moreplavcom, ktorí nemali mnoho úcty k novoobjaveným krajinám a prírode. Okrem človeka sa na jeho vyhynutí veľkou mierou podieľali zvieratá, ktoré moreplavci na ostrov priviezli; tie drontovi vykrádali hniezda a požierali vajcia. Jeho najväčšími nepriateľmi boli najmä potkany, opice a ošípané. Medzi vedcami sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, že vtáka treba oživiť, ale to sa určite tak skoro nestane.

Horská koza, známa aj ako bucardo, žila v španielskych horách, kým v roku 2000 oficiálne vyhynula. Pod jej zánik sa podpísal nemilosrdný lov a postupné ničenie biotopov. Bucardo však má tú česť opäť ožiť. V roku 2009 sa vedcom podarilo odobrať zmrazené kožné bunky, vytvoriť embryo a po mnohých neúspešných pokusoch o insemináciu sa narodilo kozliatko. Nanešťastie kvôli pľúcnemu defektu žilo iba sedem minút. Napriek tomu Alberto Fernández-Arias, španielsky genetický inžinier, robí všetko preto, aby sa pyrenejská horská koza vrátila na španielske pastviská.

Koniec poslednej ľadovej doby znamenal aj koniec pre mamuty srstnaté. Tieto zvieratá kedysi obývali severnú pologuľu, no teplejšia klíma a ľudský lov spôsobili pred približne desaťtisíc rokmi ich vyhynutie. Jedna z posledných známych skupín mamutov vymrela kvôli nedostatku pitnej vody. Vedci datujú ich zánik do doby pred 5 600 rokmi. Podľa nich viedlo otepľovanie klímy k tomu, že jazerá boli plytšie a mamuty nedokázali uhasiť svoj smäd. Väčšina mamutov v iných častiach sveta vyhynula skôr – asi pred 10 500 rokmi. Podľa vedcov k ich zániku prispeli klimatické zmeny a lov. Keďže mamuty srstnaté sú hlavným symbolom doby ľadovej, nečudo, že vedci usilovne pracujú na reštrukturalizácii genómov, ktoré umožnia ich replikáciu. Prispieť k tomu môžu pozostatky zmrznutých mamutov v severných oblastiach Sibíri. Hoci sa rozšíril mýtus, že zamrzli prakticky bleskovo a sú v perfektnom stave, nie je to pravda. Dodnes vedci našli 39 tiel, no len štyri sú kompletné. Vo väčšine prípadov telo vykazuje známky rozkladu než zmrzlo a neskôr vyschlo. Ak rozmýšľame o klonovaní mamutov, ich najbližšími príbuznými sú ázijské slony, ktoré môžu pri ich replikovaní pomôcť. Aj keď si nevieme celkom predstaviť, čo by prinieslo navrátenie mamutov do prírody, vedci z celého sveta považujú ich oživenie za veľkú výzvu.

Vyhubené zvieratá, ktoré chcú vedci privesť späť k životu

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Vyhubené zvieratá, ktoré chcú vedci privesť späť k životu

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Najslávnejšie modely značky Audi: Ktorý vám lahodí najviac?

Najrýchlejšie autá v dejinách: Takto šiel čas s rekordérmi

Prešli by ste ešte autoškolou? Dokážte to v našom KVÍZE

Prečo ani nové auto nemá najazdených nula kilometrov?

KVÍZ nielen pre pamätníkov: Pamätáte si na tieto autá?

Nahradia skutočných psov? Roboty naberajú na popularite

Výber pre vás