Nielen v Československu vyšľachtili kríženca vlka a psa, ktorého dnes poznáme pod názvom československý vlčiak. Podobné plemeno majú aj Rusi. Volá sa „volkosob" a stráži hranice najväčšej krajiny sveta.

Volkosob je zloženinou dvoch ruských slov a v doslovnom preklade by sme ho mohli volať „vlkopes". Po vlkoch zdedil veľkosť a silu, zatiaľ čo si zachoval psiu poslušnosť a relatívnu priateľskosť voči ľuďom, ktorých nevníma ako hrozbu. Za týmito vlastnosťami volkosoba stojí dlhoročný výskum a množstvo nevydarených pokusov. Viac než dvesto krížencov vlka a psa, ktorých vychovali na Kolínskej univerzite v Nemecku, označili vedci za zlyhanie. Všetky jedince totiž vykazovali typickú vlčiu črtu: stránili sa ľudí a utekali pred nimi.

Ruským výskumníkom sa však v roku 2000 podarilo niečo mimoriadne. Kľúčom k ich úspechu bola Naďa, samica vlka stepného, ktorá neobyčajne dobre vychádzala s ľuďmi. Zaujímavé je, že v období párenia si za partnera vybrala psa, hoci jej biológovia najprv ponúkli vlčieho samca. Za desať rokov Naďa porodila 40 malých volkosobov, ktoré zdedili jej vlčie inštinkty a otcovu poslušnosť a priateľskosť k ľuďom. Tieto šteňatá potom ďalej slúžili na zväčšovanie početnosti plemena. Cvičený volkosob dnes stojí dvetisíc až tritisíc eur, ruská armáda ich však nepredáva. Dáva ich len do prenájmu, a aj to výhradne domácim bezpečnostným službám a za prísnych podmienok.

Prvé volkosoby kynológovia trénovali na plnenie rôznych úloh, od vyhľadávania výbušnín a drog až po stopovanie. Hodili sa na všetko, no ich najlepšou vlastnosťou je vraj chuť pracovať. „Keď vojdú do výcvikového priestoru, vidno na nich, že sú netrpezliví a chcú čo najskôr plniť úlohy, tvrdí cvičiteľka volkosobov Oľga Galperina. Pre ruskú armádu sú títo kríženci neoceniteľní. Zatiaľ čo nemeckému ovčiakovi trvá vypátranie ukrývajúceho sa kriminálnika v priemere štyri minúty, volkosob to zvláda za 15 až 20 sekúnd. Oveľa rýchlejšie než iné psy dokážu plniť aj ostatné úlohy. Ak sú informácie o volkosoboch pravdivé, majú šesťkrát lepší čuch než psy, silnejší stisk čeľustí a ohromnú odolnosť voči extrémnym teplotám. Vynikajú aj vo výdrži a psychickej stabilite. Korisť dokážu bez známok únavy stopovať až dva dni.

Zatiaľ čo v kritických situáciách pes zväčša uhryzne útočníka do ruky a snaží sa ho nepustiť, volkosob je iný. Síce najprv zaútočí na ruku, potom sa však snaží zasiahnuť citlivejšie miesto, ako rozkrok či krk. Dokonca mu vraj nevadí ani streľba a zameriava sa len na splnenie úlohy. Dlhšiu dobu sa volkosob označoval za tajnú zbraň ruských pohraničiarov a bezpečnostných zložiek. Dnes však nadobúda na popularite, a to najmä medzi kriminálnikmi, ktorí sa snažia ilegálne dostať do Ruska cez Mongolsko a Čínu. Nepochybujeme o tom, že volkosoby sú ich nočnou morou. Autor: Filip Foto: Odditycentral

Volkosob: ruský kríženec vlka a psa, ktorý sa nezastaví pred ničím

Výber pre vás