<p>Históriu, dejiny a osudy „osôb a ich obsadenia“ píšu neustále hlavne víťazi. Podaktorých zatienia šikovnejší, ktorí nájdu kratšiu cestu do patentovaného úradu. Historici uvádzajú, že už v roku 1887 Nikola Tesla objavil „röntgenové“ lúče. O osem rokov neskôr ich nazvali po „znovuobjaviteľovi“ fyzikovi Röntgenovi. O tom, ako v roku 1903 mali bratia Wrightovci za sebou prvý let strojom ťažším než vzduch, sa vie. Vo vtedajšom Prešporku sa Ján Bahýľ, vynálezca vrtuľníka, vzniesol s prototypom do výšky jeden a pol metra, dva roky nato preletel už vyše 1 500 metrov vo výške štyri metre.</p>
<p>Medzinárodný vzduchoplavebný úrad mu pokus zaprotokoloval. J. Bahýľ s majiteľom fabriky na koče a vozy A. Marshallom postavil prvý automobil na benzínový pohon na Slovensku. Ale boom, druhú technickú revolúciu, poznačili na prelome dvoch storočí osudy niektorých ľudí, ktorí predbehli dobu. Nikola Tesla, v&nbsp;USA emigrant, technický génius, skončil biedne a&nbsp;umrel. Veru, nie každý talentovaný vynálezca má na ružiach ustlané. A&nbsp;rodáci o&nbsp;niektorých ani netušia. Od roku 1943 platný patent Lászlóa Bíróa ovplyvňuje náš každodenný život. Vtedy s&nbsp;mechanikom Andorom Goyom priviedli na svet guľôčkové pero – prepisovačku.</p>

<p>Na rozdiel od iných dokázali na svojich vynálezoch zarobiť. Príkladom je aj Slavoljub Eduard Penkala, od roku 1904 kráľovský technický inšpektor rakúsko-uhorského ministerstva financií zodpovedný za východnú časť mocnárstva. Pozícia porovnateľná s&nbsp;členom vlády – ministrom. Eduard Penkala sa narodil 20.&nbsp;apríla 1871 v&nbsp;Liptovskom Svätom Mikuláši, kde aj skončil základnú školu. Jeho otec geodet Franjo Penkala pochádzal z&nbsp;Poľska, na Liptov prišiel stavať železnicu. Mama Maria, rodená Hannelová, bola Holanďanka.</p>

<h3>Pentelky bez Penkalu?</h3>
<p>V&nbsp;chorvátskom Záhrebe prosperuje firma, ktorú S. E. Penkala založil. Pod značkou TOZ Penkala International d.o.o. funguje dodnes. Patenty na perá s&nbsp;dávkovaným atramentom vynachádzali už i&nbsp;na konci 19. storočia, no v&nbsp;praxi sa neuplatnili. Penkala s&nbsp;obchodným duchom bol úspešnejší. Už v roku 1906 získal patent na plniace pero. Na konte má i&nbsp;vyše 70 vynálezov – z&nbsp;každého rožka troška. „Ale plniace atramentové pero spolu s&nbsp;automatickou ceruzkou a&nbsp;iné písacie pomôcky boli v&nbsp;tom čase revolučnými novinkami,“ myslí si riaditeľ Múzea Janka Kráľa (MJK) v&nbsp;Liptovskom Mikuláši Jaroslav Hric. Pred časom inštaloval výstavu v&nbsp;tomto meste, kde sa S.&nbsp;E.&nbsp;Penkala narodil.</p>
<p>Ukázalo sa, že krajania o&nbsp;vynálezcovi veľa nevedia. A&nbsp;výstava? Kto chcel, pochopil, že dovtedy zaužívané písanie husím brkom je minulosťou. Vynález ovplyvnil dejiny civilizácie. Viete si predstaviť, ako pred sto rokmi spisuje A. Einstein teóriu relativity s&nbsp;brkom v&nbsp;ruke? Talentovaný húževnatý Penkala mal byť po­dľa želania rodičov lekárom. Počas štúdií chémie na kráľovskej vysokej škole technickej v&nbsp;Drážďanoch spoznal budúcu manželku Emily a&nbsp;po ich skončení sa spolu presťahovali do Záhrebu, kde sa zrodili skoro všetky Penkalove vynálezy.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Penkalova doba</h3>
<p>Za panovania Habsburgovcov nazývali terajšiu časť Chorvátska so Záhrebom Slavóniou. ­Post vysokého štátneho úradníka S.&nbsp;E.&nbsp;Penkalovi nebránil v&nbsp;tom, aby invenčne investoval do podnikania. V&nbsp;auguste 1906 založil s&nbsp;bratmi Mosterovcami spoločnosť Penkala–Edmund Moster &amp; Co., ktorá začala s&nbsp;úspechom produkovať písacie potreby – perá a&nbsp;ceruzky. Penkala si dal patentovať i&nbsp;zmizík a&nbsp;sortiment neustále rozširoval.</p>
<p>„Automatická mechanická ceruzka sa stala na zahraničných trhoch skutočným hitom. Nastala penkalománia. Vynález sa rozšíril po celom svete. Možno by sme v&nbsp;historickom jadre mesta mali postaviť gigantické pero, aby vynálezcu pripomínalo rodákom i&nbsp;návštevníkom. Prvé tri písmená jeho priezviska – pen – skloňujú stámilióny ľudí,“ dodáva riaditeľ múzea a&nbsp;má pravdu.</p>

<p>Jednu z&nbsp;noviniek – ceruzku s&nbsp;otočným mechanizmom („šraubenštift“) – si Penkala dal patentovať v&nbsp;roku 1917. V&nbsp;jeho továrni s&nbsp;modernými výrobnými postupmi sa starali o&nbsp;pracovníkov ako náš prvorepublikový kráľ podnikateľov Baťa: pre deti škôlka, pre ostatných jedálne a&nbsp;sprchy. Historické pramene uvádzajú, že v&nbsp;záhrebskej továrni do roku 1926 vyrábali najviac písacích potrieb na svete.</p>

<h3>Bez reklamy to nejde</h3>
<p>Ku komerčnému úspechu prispelo i&nbsp;reklamné logo. Názorné a&nbsp;vtipné. Je stále súčasťou dizajnu i&nbsp;ochrannej známky firmy. Muž, v&nbsp;jeho tvári sa zračia holandsko-poľsko-židovské črty, špicatý mohutný nos a&nbsp;za veľkým uchom zastrčená patentovaná ceruzka. O&nbsp;produkciu fabriky s&nbsp;osemsto zamestnancami bol čoraz väčší záujem. Kapacity nestačili. Objednávky rástli priamou úmerou s&nbsp;pribúdajúcimi gramotnými ľuďmi. Aj výroba v&nbsp;novej fabrike v&nbsp;Berlíne nabrala obrátky.</p>

<p>Zo Záhrebu exportujú kvalitné výrobky do vyše 70 krajín stále a&nbsp;biznis rastie. Chorváti pokladajú vynálezcu za svojho a&nbsp;sú naňho právom hrdí. V&nbsp;meste je od roku 1941 „peroklinika“. V&nbsp;pešej zóne opravujú poškodené perá od Penkalu. Mnohé z&nbsp;nich sú vekom drahšie, vzácnejšie.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Penkala letí!</h3>
<p>V&nbsp;rozlete ho nezastavila ani zemská príťažlivosť. Zapáčil sa mu motýľ Neptis lucilla a&nbsp;podľa neho zostrojil v&nbsp;roku 1908 lietadlo, ktoré o&nbsp;dva roky vzlietlo s&nbsp;Dragutinom Novakom, prvým chorvátskym pilotom. Letel aj Penkala, a&nbsp;keď sa jeho lietadlo vznieslo do niekoľkometrovej výšky, z&nbsp;davu okolo krídel lietali klobúky a&nbsp;ľudia kričali: „Penkala letí!“ Obyvatelia ho dobre poznali a&nbsp;bol autoritou, iste nie takou celebritou, za aké sa niektoré teraz pokladajú. V&nbsp;zbierke tohto inžiniera sú vynálezy z&nbsp;chémie, medicíny, mechaniky, fyziky a&nbsp;letectva.</p>

<h3>Bill Gates domácich majstrov</h3>
<p>Ak vezmeme do úvahy rôznorodosť Penkalových vynálezov, bol to taký „domáci kutil v&nbsp;gatesovskom vydaní“. Vďaka nemu je kvalita ebonitu na výrobu gramofónových platní vyššia. K&nbsp;jeho prvým vynálezom patril termofor, akýsi predchodca termosky, brzdy na železničné vagóny, anóda batérie. Patrí k&nbsp;zakladateľom firmy Elevator Chemical Manufacturing Co. Špecializovala sa na výrobu chemikálií, pečatného vosku alebo vínovice Radium, lieku na zmiernenie reumatizmu.</p>

<p>Za ďalší Penkalov vynález – rotujúcu zubnú kefku – môže jeho dcéra Thee, ktorej sa ťažilo umývať si zuby klasicky. Často sa pred umývaním ukrývala. Do jeho portfólia patria i&nbsp;dômyselné držiaky na perá – klipsy, ktoré sú dnes samozrejmosťou. Išlo o&nbsp;to, aby sa pero neobrátilo „hore nohami“ a&nbsp;nevytiekol atrament.O&nbsp;Penkalovej genialite nikto nepochybuje, ale na priekopníka vo vývoji a&nbsp;výrobe písacích potrieb, pravítok, uholníkov, puzdier na ceruzky, korektorov a&nbsp;držiakov na perá vyrobených v&nbsp;drevárskej divízii záhrebskej továrne a&nbsp;iných „drobností majstrov“ verejnosť zabúda.</p>
<p>V&nbsp;januári 1922 sa uznávaný vynálezca vrátil z&nbsp;ciest v&nbsp;nepriaznivom počasí domov celkom premočený a&nbsp;veľmi vyčerpaný. Jeho manželka Emily mu okamžite zavolala lekára, ktorý diagnostikoval vážny zápal pľúc. Eduard Penkala ako päťdesiatročný umrel v&nbsp;nemocnici. Zanechal za sebou desiatky vynálezov a&nbsp;štyri deti, najmladší Krunoslav v&nbsp;tom čase ešte nemal ani osem rokov.</p>
<p><strong>TEXT: LACO HÁMOR</strong></p>

Viete, kto vynašiel zmizík či pentelku? Za všetkým hľadajte Penkalu

Výber pre vás

Viete, kto vynašiel zmizík či pentelku? Za všetkým hľadajte Penkalu

Súvisiace články

Vďaka koronavírusu budeme zrejme tankovať lacnejšie

FOTO "Odborníci", ktorí by mali dať od elektroniky ruky preč

Koniec parkovania na chodníku: Čo ešte sa mení od marca 2022?

Ružové vojenské vozidlá? Kedysi neboli žiadnou raritou

Domáce spotrebiče, ktoré na Vianoce potešia, ale aj uľahčia život celej rodine

Posypová soľ škodí autám: Ako ochrániť aj to vaše?

Výber pre vás