Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Voyager 1 odštartoval spolu so svojím „dvojčaťom“ Voyagerom 2 v roku 1977 ako súčasť jednej z najambicióznejších misií v histórii vesmírneho výskumu. Sonda mala preskúmať Jupitera a Saturn, pričom priniesla revolučné zábery a údaje o týchto planétach a ich mesiacoch. Počas cesty zachytila prvé detailné fotografie Jupiterovej Veľkej červenej škvrny a prstencov Saturna. Po splnení primárnej misie sa Voyager 1 vydal na cestu smerom k hraniciam slnečnej sústavy.

V auguste 2012 Voyager 1 ako prvý ľudský objekt opustil heliosféru – oblasť ovládanú slnečným vetrom a magnetickým poľom Slnka – a vstúpil do medzihviezdneho priestoru. Tento prechod bol historickým momentom, ktorý potvrdil, že ľudstvo dokáže vyslať svoje výtvory za hranice známeho sveta. Hoci ale sonda už prekročila hranice slnečnej sústavy, stále sa pohybuje v oblasti gravitačného vplyvu Slnka.

V medzihviezdnom priestore Voyager 1 monitoruje prostredie, ktoré sme nikdy predtým neskúmali. Sonda zhromažďuje údaje o hustote, teplote a pohybe medzihviezdnej plazmy – materiálu, ktorý tvorí priestor medzi hviezdami. Zisťuje, ako interaguje heliosféra s medzihviezdnym prostredím, čo pomáha vedcom pochopiť dynamiku hraníc našej slnečnej sústavy.

Voyager 1 tiež sníma kozmické žiarenie – vysokoenergetické častice, ktoré prichádzajú z medzihviezdneho priestoru. Tieto dáta majú kľúčový význam pre pochopenie podmienok v oblasti medzi hviezdami, ktorá ovplyvňuje aj našu vlastnú slnečnú sústavu. Vedci sa vďaka Voyageru dozvedeli, že hustota medzihviezdnej plazmy je vyššia, ako predpokladali, čo mení naše chápanie vesmíru.

Hoci má Voyager 1 vyše 45 rokov, stále využíva originálne technológie zo 70. rokov. Jeho rádiový vysielač komunikuje so Zemou pomocou systému Deep Space Network, pričom signál putuje k Zemi 22 hodín. Na palube sondy funguje niekoľko vedeckých prístrojov, viaceré ale museli kvôli šetreniu energiou vypnúť.

Sonda čerpá energiu z troch rádioizotopových termoelektrických generátorov, ktoré premieňajú teplo z rozpadu plutónia na elektrinu. Množstvo energia postupne klesá, čo znamená, že NASA bude musieť v najbližších rokoch vypínať ďalšie prístroje. Aj napriek tomu Voyager 1 stále posiela údaje, ktoré sú pre vedcov neoceniteľné.

Na palube Voyageru 1 sa nachádza aj slávna Zlatá platňa – medený disk pokrytý zlatom, ktorý obsahuje zvuky, hudbu a obrázky reprezentujúce rozmanitosť života a kultúry na Zemi. Toto „posolstvo do vesmíru“ má slúžiť ako odkaz pre prípadných mimozemských objaviteľov.

Obsahuje napríklad pozdrav v 55 jazykoch, skladby od Bacha či Chucka Berryho a diagramy vysvetľujúce polohu Zeme v našej galaxii. Hoci pravdepodobnosť, že platňu niekto nájde, je mizivá, jej prítomnosť na Voyageri 1 symbolizuje túžbu ľudstva zanechať stopu vo vesmíre.

Voyager 1 sa pohybuje rýchlosťou približne 17 kilometrov za sekundu a pokračuje vo svojej ceste smerom k hviezde Gliese 445, ktorú dosiahne o približne 40-tisíc rokov. So Zemou bude komunikovať, kým nevyčerpá zásoby energie, teda niekedy po roku 2030. Po tom, čo sonda stratí schopnosť vysielať signály, sa stane tichým vyslancom ľudstva vo vesmíre.

V medzihviezdnom priestore: Voyager 1 je vyslancom ľudstva

Autor článku

Noel

Výber pre vás

V medzihviezdnom priestore: Voyager 1 je vyslancom ľudstva

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Najvýznamnejšie vesmírne sondy: Poznáte ich príbehy?

Prelomové technológie, ktorých sa asi nikdy nedočkáte

Dočkáme sa? Technológie, ktoré sú ďalej, než ste si mysleli

Výber pre vás