Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Meteorit Wilamette pozostáva najmä zo železa a niklu a podobne ako všetky ostatné železné meteority, aj on vznikol pred miliardami rokov, keď sa slnečná sústava ešte len tvorila z vesmírneho prachu. Gravitácia spôsobovala, že sa prachové častice hromadili a vznikali protoplanéty. Ťažšie prvky ako železo a nikel klesali hlbšie a vznikali z nich jadrá planét. A keď sa protoplanéty zrazili, z jadier jednej či oboch z nich sa železo a nikel dostali späť do vesmíru.

Kusy protoplanéty miliardy rokov obiehali okolo Slnka, až kým sa ich dráha nepreťala s obežnou dráhou Zeme. Stalo sa tak pred asi 17-tisíc rokmi. Jeden z meteoritov narazil do povrchu našej planéty v rýchlosti asi 64-tisíc kilometrov za hodinu. Stalo sa tak na severe dnešnej Kanady, na mieste, ktoré pokrýval ľad.

V priebehu rokov ľadovce posúvali vesmírny objekt smerom na juh až do amerického štátu Montana. Tu sa pred čelom ľadovcov vytvorilo obrovské ľadovcové jazero Missoula s plochou asi 7700 kilometrov štvorcových. A približne v momente, keď sa doň dostal meteorit, ľadovcová hrádza praskla. Voda z Missouly sa vyliala s nesmiernou silou a povodeň, ktorá nasledovala, patrila k najsilnejším, aké vedci dosiaľ zdokumentovali. Meteorit uväznený v ľade putoval smerom na západ a napokon klesol na dno rieky Columbia neďaleko Portlandu v dnešnom Oregone.

Koncom poslednej doby ľadovej vody hladina klesla a meteorit sa dostal na vzduch. V priebehu tisícok rokov sa dažďová voda miešala so sulfidmi železa v meteorite a vznikala kyselina sírová, ktorá pomaly rozpúšťala časti telesa a vznikali v ňom dutiny.<br>Na meteorit najprv narazili domorodci z kmeňa Klakmasov, ktorí žili v priestore dnešného Oregonu dávno predtým, než sem prišli belosi. Útvar sa pre nich stal posvätným, verili, že symbolizuje spojenie medzi nebom, zemou a vodou. Využívali ho pri rôznych rituáloch spojených s uzdravovaním a vodou, ktorá sa zbierala v dutinách, sa polievali v rámci očisty ducha. Lovci si v nej zasa namáčali hroty šípov.

V roku 1902 na meteorit narazil baník Ellis Hughes a rýchlo pochopil, že našiel čosi dôležité. Trvalo mu tri mesiace, kým objekt v tajnosti presunul na svoj pozemok a následne začal vyberať vstupné od ľudí, ktorí ho chceli vidieť. Miesto, na ktorom sa meteorit pôvodne nachádzal, patrilo firme Oregon Iron and Steel Company a keď sa spoločnosť dozvedela o krádeži, zažalovala Hughesa a donútila ho Willamette vrátiť. Firma ho neskôr predala istému Williamovi Dodgeovi, ktorý ho následne daroval Americkému prírodovednému múzeu v New Yorku.

Múzeum vystavovalo meteorit takmer 100 rokov, v roku 1999 ho ale organizácia zastupujúca práva domorodých Američanov požiadala, aby meteorit vrátil. Súd rozhodol, že múzeum si objekt môže ponechať, no raz ročne pri ňom domorodci môžu vykonávať svoje rituály.

Úžasná cesta meteoritu Willamette: Putoval vesmírom i po Zemi

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Úžasná cesta meteoritu Willamette: Putoval vesmírom i po Zemi

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Najlepšie malé dodávky, ktoré sa v súčasnosti dajú kúpiť

Tisíctonový tank nacistov nikdy nevznikol, bol by ľahkým terčom

Automobilky, ktoré vyrábajú najbezpečnejšie vozidlá

Šialený nápad, ktorý funguje: Autá spomaľujú vďaka kľukatým čiaram

Hračka pre miliardárov, ktorú by chcel každý chlapec

Výbuch, ktorý kedysi takmer zničil Peking: Zomrelo 20-tisíc ľudí

Výber pre vás