Horský masív Altaj v Strednej Ázii patrí k najkrajším na svete. Snehom pokryté vrcholky hôr, husté jedľové lesy a hlboké údolia s horskými plesami a ľadovcami sú pomerne nedotknuté a život tu plynie pomaly. Územie riedko obývajú rôzne etnické skupiny, ktoré sa živia najmä chovom dobytka a včiel a pestovaním nenáročných plodín. Len občas ich pokoj naruší nejaké vesmírne teleso.

Foto: <a href="https://twitter.com/paulmmcooper/status/998581449895874560" target="_blank">Twitter/Paul Cooper</a> Altaj sa nachádza priamo pod letovým koridorom najväčšieho a najrušnejšieho kozmodrómu na svete - Bajkonuru. Vždy, keď do vesmíru vyletí nejaký modul, spotrebuje veľké množstvo paliva, aby prekonal gravitačnú silu Zeme. Toto palivo je uložené v prídavných nádržiach, ktoré sa po vyprázdnení odpoja od hlavného modulu a spadnú na zem. Neraz dopadnú na obývané územie, občas zničia nejaký príbytok či zabijú domáce zviera. Ak je škoda väčšia, Ruská vesmírna agentúra vypláca miestnym kompenzáciu.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/ako-je-to-mozne-kazachstan-bol-4-dni-celym-sovietskym-zvazom/918898.html" target="_blank">Ako je to možné? Kazachstan bol 4 dni celým Sovietskym zväzom</a>

Predpokladá sa, že odkedy Bajkonur uviedli v 50. rokoch do prevádzky, spadlo na Altaj asi 2500 ton vesmírneho odpadu. Miestnych obyvateľov varujú vždy 24 hodín pred štartom rakety, aby sa stihli dostať do bezpečia. Dobytok však nechávajú na mieste.

Odpad zväčša padá na presne vytýčenú plochu, ktorá je neobývaná, no občas sa stane, že zasiahne aj obývané územie. Napríklad v roku 2008 spadol trojmetrový kus rakety do dediny a len veľmi tesne minul dom. Horšie je, ak sa nevydarí samotný štart. V roku 2011 sa nepilotovaná raketa Sojuz-U vydala k ISS, ale po pár minútach od štartu zlyhala a zrútila sa na Zem. Nádrže mala ešte plné paliva a po dopade explodovala. Tlaková vlna zatriasla oknami v okruhu 100 kilometrov. Počas existencie ZSSR sa Sovieti snažili odpad zbierať, aby sa náhodou nedostal do rúk nepriateľa. Vedecké tajomstvá sa v tom čase prísne strážili, ale v súčasnosti už Ruská vesmírna agentúra necháva tieto trosky na pokoji. Vďaka tomu vzniklo okolo vesmírneho šrotu v Kazachstane celkom nové odvetvie priemyslu.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/americania-chceli-bombardovat-mesiac-vedel-o-tom-aj-sagan/921206.html" target="_blank">Američania chceli bombardovať Mesiac, vedel o tom aj Sagan</a>

Zberači šrot trpezlivo očakávajú každý štart rakety, pretože krátko po ňom im budú z neba pršať peniaze. Ďalekohľadmi sledujú rakety a keď sa z nich uvoľnia prídavné nádrže, vyrazia do divočiny na terénnych autách i koňoch. Trosky na mieste rozrežú autogénom a vezmú všetky cenné materiály: titán, hliník i medené káble. Zvyšné železo dotiahnu do najbližšej dediny, kde ho lacno predajú. Miestni z neho vyrábajú strechy na kurníky, šopy, latríny a dokonca aj sánky.

Trosky však nie sú ani zďaleka bezpečné. Raketové palivo, konkrétne nesymetrický dimetylhydrazín, je extrémne toxické a odhodené nádrže môžu byť až z desiatich percent stále plné. Nesymetrický dimetylhydrazín sa rozpúšťa vo vode a ľahko sa dostáva do pôdy, kde kontaminuje podzemné zdroje vody, z ktorých sa čerpá voda na pitie i polievanie. Ide o karcinogén, ktorý sa často považuje za hlavnú príčinu rastúceho počtu prípadov rakoviny na Altaji. Stúpa aj počet detí s vrodenými chybami organizmu. Podobný problém riešia aj pod letovými koridormi v Číne.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/do-vesmiru-ako-soviet-spat-ako-rus-kozmonaut-ktory-videl-rozpad-zssr-z-obeznej-drahy/915356.html" target="_blank">Do vesmíru ako Soviet, späť ako Rus: Kozmonaut, ktorý videl rozpad ZSSR z obežnej dráhy</a>

V posledných rokoch vzrástol záujem o netoxické raketové palivá, ktoré by sa ľahšie vyrábali a nepotrebovali by takú zložitú infraštruktúru na prepravu a skladovanie. Na ich vývoji pracuje americká NASA i európska ESA. Autor: Noel

Tam, kde zbierajú vesmírny odpad: Bohatnú na titáne i hliníku

Výber pre vás