Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

V 30. rokoch 20. storočia švajčiarsky výskumník Auguste Piccard obnovil záujem laickej i odbornej verejnosti o balónové lietanie. Do veľkej miery ho síce zatienili lietadlá, Piccardove úspechy ale dokázali presvedčiť vlády USA i ZSSR, aby začali cvičiť posádky balónov a skúmať s nimi vyššie vrstvy atmosféry.

Najmä Sovieti sa do projektu pustili s veľkým nasadením. Ich vzdušné sily zhromaždili odborníkov z mnohých oblastí a výsledkom bol balón typu CCCP-1. Vlastný výskum vykonávala aj polovojenská výcviková organizácia Osoaviachim, pričom priamo konkurovala letectvu.

Letectvo sa ujalo vedenia, keď jeho CCCP-1 dosiahol 30. septembra 1993 výšku úctyhodných 18501 metrov. Osoaviachim sa nechcel dať zahanbiť a naplánoval štart svojho modelu Osoaviachim-1 na január 1934. Vtedy sa konal 17. zjazd KSSZ a na pokus o dosiahnutie výškového rekordu sa zamerala aj komunistická propaganda.

Osoaviachim-1 bol skutočne mohutný, mal objem takmer 25-tisíc metrov kubických a vážil asi 2,5 tony. Jeho cieľom bolo prekonať Američanov, ktorí v novembri na palube Century of Progress vystúpili do výšky 18665 metrov. Nanešťastie bol navrhnutý inak než CCCP-1 a mal viacero nedostatkov.

Tým najväčším bolo pomalé vypúšťanie balastu. Ak by balón začal rýchlo klesať, posádka by nedokázala túto rýchlosť dostatočne spomaliť zbavením sa dostatočného množstva balastu.

Trojčlenná posádka ale bola odhodlaná podstúpiť riziko. Viedol ju skúsený Pavel Fedoseenko, ktorý pilotoval balóny už počas prvej svetovej vojny. Jeho letovým inžinierom bol Andrej Vasenko, muž, ktorý v rámci Osoaviachimu viedol vývoj experimentálneho balóna. Dopĺňal ich Iľja Usyskin, konštruktér viacerých prenosných vedeckých prístrojov.

Osoaviachim-1 vzlietol z vojenského letiska v Kunceve 30. januára 1934. Asi po hodine dosiahol výšku 17 700 metrov a jeho obal sa roztiahol do tvaru takmer dokonalej gule. Vo výške 19 500 dosiahol maximálnu rozťažnosť a v tomto kritickom momente mala posádka zahájiť zostup. Fedoseenko ale trval na tom, aby ďalej stúpali.

Vyhodil 310 kilogramov balastu a balón nabral ďalších tisíc výškových metrov. A tu, vo výške 20 500 metrov, dosiahla posádka bod, z ktorého nebolo návratu. Mala presne toľko balastu, aby dokázala klesať stabilnou rýchlosťou. Ďalší vzostup a s ním súvisiaca strata vodíka by spôsobila, že zostup bude prirýchly.

Muži mohli len dúfať, že sa im podarí vyskočiť a použiť osobné padáky, no to by najprv museli byť schopní otvoriť zle prístupnú únikovú šachtu.

Po takmer hodine vo výške 20 600 metrov vystúpil Osoaviachim-1 až na 21 946 metrov.

Vzduch je v takejto výške tisíckrát redší než pri hladine mora. Obsahuje však veľa ozónu, skleníkového plynu, ktorý bráni dopadu ultrafialového žiarenia na Zem a pritom sa zahrieva. Teplota v stratosfére tak napodiv s výškou stúpa na rozdiel od troposféry, kde s výškou klesá.

Posádka to síce vedela, no nerátala s rýchlym ohrevom vodíka v balóne. Ohriaty plyn expandoval a jeho nadbytok unikal cez bezpečnostné ventily.

Po 12 minútach v maximálnej výške posádka začala vypúšťať vodík, ktorý však unikal príliš pomaly. Po dvoch hodinách klesli len o štyri kilometre. Vodík medzitým chladol, zmenšoval svoj objem až náhle došlo ku katastrofálnej strate vztlaku.

Kým balón klesol na 13-tisíc metrov, vztlaková sila zostávajúceho vodíka stačila len na hmotnosť asi 1400 kilogramov. Balón však vážil vyše dvoch ton. Vo výške 12-tisíc metrov stratila posádka na zostupom kontrolu a Osoaviachim-1 sa začal rozpadať.

Vo výške dvoch kilometrov sa pretrhli istiace laná a gondola sa celkom odtrhla od zvyšku balóna. Spadla približne 470 kilometrov od miesta štartu. Všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvy.

Stalin spravil s katastrofy propagandistickú kampaň a zosnulým udelil Leninov rád in memoriam. Popol pochovali v Kremli so štátnymi poctami. Po celej krajine pomenúvali po členoch posádky ulice a námestia, ich podobizne sa objavili na známkach. Vinu za neúspech však vláda zvalila práve na posádku.

Sovietsky balónový program už väčšie úspechy nezaznamenal a pokusy o prekonanie rekordu končili vždy nešťastne, niekedy až tragicky. Velenie letectva napokon program v roku 1940 ukončilo.

Výškový rekord dnes drží Alan Eustace, ktorý 24. októbra 2014 vystúpil do výšky 41 424 metrov a následne zoskočil s padákom na zem.

Rekordný pokus skončil tragédiou, posádka balóna neprežila

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Rekordný pokus skončil tragédiou, posádka balóna neprežila

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Najslávnejšie lode v dejinách: Náš KVÍZ vás poriadne preverí

FOTO Keď to majitelia preženú s úpravou svojich miláčikov

Technológie, ktoré ľudia používajú inak, než vynálezcovia zamýšľali

Výber pre vás