V lete 1978 stála Svetová zdravotnícka organizácia na pokraji obrovského, predtým nevídaného úspechu. Pravé kiahne, chorobu, ktorá terorizovala ľudstvo tri tisícročia a mala na svedomí milióny obetí, sa vďaka intenzívnemu vakcinačnému programu podarilo za desať rokov takmer vyhubiť. Choroba sa však rozhodla udrieť ešte posledný raz.

Janet Parkerová mala 40 rokov a pracovala ako medicínska fotografka na katedre anatómie Birmighamskej univerzity. 11. augusta 1978 dostala horúčku, začala ju bolieť hlava i svalstvo. O pár dní už mala telo pokryté červenými škvrnami a ekzémom. Lekár jej povedal, že má osýpky a nemusí sa ničoho báť. Lenže čas plynul a zo škvŕn sa stali hnisavé pľuzgiere. Janet slabla a už nebola schopná bez pomoci ani stáť. 20. augusta ju prijali v Izolačnej nemocnici Catherine-de-Barnesovej v Solihulle, kde lekári vyslovili nepríjemnú diagnózu. Janet sa nakazila vážnejším variantom pravých kiahní: vírusom Variola major.

<a href="https://magazin.centrum.sk/ulety/ako-vyzeral-zivot-lekara-ktory-liecil-mor-ludia-sa-ho-bali-sposoboval-im-bolest/915638.html" target="_blank">Ako vyzeral život lekára, ktorý "liečil" mor? Ľudia sa ho báli, spôsoboval im bolesť</a>

Reči sa rýchlo šírili. Najprv po Solihulle, potom celou Veľkou Britániou. Panikárili bežní ľudia, vláda i Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Británia bola tou poslednou krajinou, v ktorej by niekto čakal vírus pravých kiahní, a navyše tak dlho po zavedení rozsiahleho očkovacieho programu. Onedlho sa však ukázalo, čo vlastne bolo zdrojom nákazy.

Janetina pracovňa sa nachádzala priamo nad laboratóriom profesora Henryho Bedsona, kde sa skúmali živé vzorky vírusu Variola major. Išlo o jedno z mála miest, ktorému WHO takýto výskum umožnila. Bedsonovi najprv povolenie nevydala a súhlasila až pod podmienkou, že v laboratóriu zlepší bezpečnosť. Profesor samozrejme prikyvoval, no slovo nedodržal. Potom, ako sa dozvedel o Janetinej diagnóze, ostal zhrozený. Pred jeho domom si médiá zriadili doslova provizórne tábory.

<a href="https://magazin.centrum.sk/zdravie/malicku-meduzu-si-nevsimnete-ked-vas-poprhli-budete-prosit-o-smrt/911638.html" target="_blank">Maličkú medúzu si nevšimnete. Keď vás popŕhli, budete prosiť o smrť</a>

Janetin stav sa stále viac zhoršoval. Bola prakticky slepá a lekári tvrdili, že smeruje k zlyhaniu obličiek. 5. septembra jej 77-ročný otec zomrel na infarkt, srdce zrejme nevydržalo stres z dcérinej choroby. Na ďalší deň profesor Bedson vošiel do prístrešku za svojím domom a podrezal si hrdlo. Zanechal po sebe dopis na rozlúčku, v ktoromokrem iného stálo: „Mrzí ma, že som sklamal dôveru toľkých priateľov a kolegov."

Janet Parkerová zomrela 11. septembra 1978. Stalo sa tak následkom nedbalého prístupu pracovníkov laboratória na čele s Bedsonom. On i jeho kolegovia sa nechávali proti osýpkam pravidelne preočkovať. Janet naposledy očkovali v roku 1966.

<a href="https://magazin.centrum.sk/zdravie/dedicne-choroby-panovnikov-cim-trpeli-krali-a-kralovne/901392.html" target="_blank">Dedičné choroby panovníkov: Čím trpeli králi a kráľovné?</a>

Dva roky po Janetinej smrti WHO definitívne prehlásila pravé kiahne za eradikované. Dnes sú vo svete len dve laboratória, kde sa uchovávajú vzorky vírusu. Jedno je v americkej Atlante, druhé v ruskom Kolcove.

Posledná obeť osýpok zomrela opustená, nik sa k nej nesmel priblížiť

Výber pre vás