Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Po úspechoch programu Apollo NASA hľadala nové spôsoby, ako využiť technológie na výskum vesmíru. Skylab, ktorý sa vo vesmíre ocitol 14. mája 1973, predstavoval prvý pokus o vybudovanie orbitálnej stanice, ktorá by umožnila dlhodobý pobyt astronautov vo vesmíre. Stanica vznikla prestavbou tretej fázy rakety Saturn V, čím sa znížili náklady a urýchlil celý projekt.

Skylab slúžil ako laboratórium pre výskum mikrogravitácie, astronómiu a štúdium Zeme. Počas troch hlavných misií tu astronauti strávili dovedna viac ako 171 dní, pričom vykonávali experimenty, pozorovali Slnko a testovali limity ľudského tela v podmienkach nízkej gravitácie.

Technické problémy a neplánované komplikácie

Už počas vynášania Skylabu na obežnú dráhu sa objavili problémy. Ochranný tepelný štít a jeden zo solárnych panelov sa poškodili, čo spôsobilo problémy s reguláciou teploty a dodávkami energie. Astronauti z prvej posádky museli tieto poruchy improvizovane opraviť.

Stanica však čelila aj ďalším výzvam. Po ukončení poslednej misie v roku 1974 zostal Skylab opustený. NASA plánovala jeho opätovné využitie v rámci programu Space Shuttle, no oneskorenie vývoja raketoplánov a zhoršujúce sa podmienky na obežnej dráhe tieto plány zmarili.

Po ukončení aktívneho využívania Skylab pomaly strácal výšku. V tom čase ešte neexistovali sofistikované metódy na kontrolované navádzanie veľkých objektov z obežnej dráhy. Navyše, zvýšená slnečná aktivita v druhej polovici 70. rokov ohriala a rozšírila horné vrstvy atmosféry, čím sa tlak na Skylab citeľne zvýšil.

NASA pôvodne očakávala, že stanica zostane na obežnej dráhe do 80. rokov, no jej zánik sa nečakane urýchlil. Vzhľadom na nedostatok technológie na presné navádzanie bolo možné iba odhadnúť miesto dopadu.

Dňa 11. júla 1979 sa Skylab dostal do hustejších vrstiev atmosféry. Väčšina stanice zhorela počas pádu, ale niektoré jej časti prežili a dopadli na Zem. Najväčšie úlomky zasiahli neobývané oblasti západnej Austrálie, konkrétne okolie mestečka Esperance. Dopad stanice sa zaobišiel bez zranení, no vyvolal obrovský mediálny rozruch.

Zábavným detailom zostáva, že Esperance neskôr vystavila NASA symbolickú pokutu vo výške 400 dolárov za "znečisťovanie". Hoci ju agentúra nikdy oficiálne nezaplatila, v roku 2009 pokutu vyrovnala skupina nadšencov cez crowdfundingovú kampaň.

Aj keď Skylab skončil svoj život dramaticky, jeho misie zanechali významné výsledky. Stanica prispela k pochopeniu vplyvu mikrogravitácie na ľudské telo, priniesla poznatky o Slnku a položila základy pre neskoršie vesmírne stanice, teda Mir a Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).

Pád Skylabu zároveň pripomenul riziká spojené s vesmírnym výskumom a potrebu lepších technológií na riadenie vesmírneho odpadu. Odvtedy sa NASA aj ďalšie agentúry zamerali na kontrolované navádzanie starých satelitov a staníc, aby sa podobné incidenty minimalizovali.

Pád Skylabu: Ako sa prvá americká vesmírna stanica zrútila na Zem

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Pád Skylabu: Ako sa prvá americká vesmírna stanica zrútila na Zem

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Vesmír a ľudské telo: S čím musia astronauti zápasiť?

Vesmírne prvenstvá ZSSR: Ako Sovieti dobýjali vesmír?

Najslávnejšie misie NASA, o ktorých by mal vedieť každý človek

Výber pre vás