Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Nemecká a americká armáda bojovali spolu Zdá sa vám to nemožné? Opak je pravdou. Američania naozaj bojovali bok po boku s vojakmi nacistického Wermachtu. Bolo to proti divízii SS ku koncu vojny, keď samotní nemeckí vojaci prešli na americkú stranu. Išlo o&nbsp;<a href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/ked-nemci-americanmi-branili-hrad-proti-nacistom" target="_blank" rel="noopener">bitku o hrad Itter</a>, ktorý bol pod kontrolou správy Waffen-SS, ktorá mala pod záštitou koncentračný tábor Dachau. Po vzbure zajatcov, ktorá viedla k vyhodeniu strážcov SS, sa hrad stal terčom opätovného obsadenia neďalekými silami Waffen-SS. 14 amerických vojakov, zopár rakúskych odbojárov, zbehnuté jednotky nemeckej armády na čele s&nbsp;Josefom Ganglom a prevažne francúzski väzni sa proti jednotke SS vzbúrili. Po niekoľkých hodinách boja im prišiel na pomoc 142. peší pluk USA, ktorý jednotky SS porazil.&nbsp;Gangl počas bitky zahynul, nezištne sa vrhol pred bývalého francúzskeho premiéra Paula Reynauda, ​​čím ho zachránil pred ostreľovačom.&nbsp;Gangl je dnes v&nbsp;Rakúsku národným hrdinom.

Bulharský cár Boris III. zomrel, ale kto ho zabil? Ľud ho považoval za veľkého zjednotiteľa, ktorý získal späť stratené územia. Počas druhej svetovej vojny udržiaval krajinu sčasti ako neutrálnu, no často hral na obidve strany. Umožnil napríklad nacistom využívať železnice cez Bulharsko na prístup k okupovanému Grécku, ale odmietol poskytnúť jednotky pre nemeckú inváziu do Ruska.&nbsp;Lenže zrazu náhle v roku 1943, krátko po stretnutí s Adolfom Hitlerom, zomrel. Údajne ho otrávili neznámou látkou. Odpoveď na otázku, kto ho dal zabiť, však nepoznáme. Možno to boli nacisti, možno Briti či Rusi. Bulharsko dlho pôsobilo ako diplomatické spojenie medzi Ruskom a&nbsp;Nemeckom, a&nbsp;preto ho vraj otrávili britskí špióni, aby udržali vojnu v&nbsp;chode. Keď sa Hitler dozvedel o smrti cára Borisa, údajne rozzúrene rozbil vázu o stenu.&nbsp;

Chýbajúci nacistický urán Ani si len nevieme predstaviť, ako blízko sa dostal nacistický režim k využitiu sily štiepenia atómu. V roku 2013 dostal Timothy Koeth z Marylandskej univerzity dosť zvláštny darček - <a href="https://magazin.pluska.sk/techmag/hitlerove-kocky-mohli-znicit-svet-kde-dnes-nachadzaju" target="_blank" rel="noopener">kocku uránu vyrobenú nacistami</a>. Artefakt bol kedysi jednou zo stoviek identických kociek, ktoré mali Nemci použiť v jadrovom reaktore. Po tom, čo americká armáda v roku 1945 zlikvidovala všetky nacistické zbrojno-energetické miesta, niektorí pozorovatelia tvrdili, že chýba veľa kociek uránu. Túto konkrétnu kocku venovali Koethovi pozostalí po Robertovi Niningerovi, fyzikovi, ktorý pracoval na projekte Manhattan, ktorého cieľom bolo vytvorenie atómovej bomby. Stále platí, že ak máte vedomosti o chýbajúcich kockách nacistického uránu, môžete kontaktovať vedecký tím na univerzite v Marylande.

Nielen vojna, ale ešte aj Vezuv Taliansky región Kampánia je nádherný - s ohromujúcim pobrežím, nádherným ostrovom Capri, historickým mestom Neapol a&nbsp;sopkou Vezuv. V polovici marca 1944, keď spojenci obsadili región však Vezuv vybuchol. Seržant Robert McRae, slúžiaci na letisku blízko sopky zaznamenal svoje pozorovania do denníka. Napísal, že hlasné dunenie sopky bolo počuť v štvor- až desaťsekundových intervaloch ešte aj tretí deň po výbuchu. Pri pohľade na horu si myslel, že horí svet. Keďže zo sopky sa valila roztavená láva, mestá na svahoch sa pripravovali na evakuáciu.&nbsp;Seržant dúfal, že základňu nešťastie nepostihne, ale jeho optimizmus nevydržal dlho. Základňa utrpela obrovské škody a došlo k zničeniu vojenského arzenálu v hodnote 25 miliónov dolárov.&nbsp;Aj keď nedošlo k žiadnym smrteľným úrazom vojakov, 26 Talianov zahynulo a viac ako desaťtisíc sa muselo presťahovať, pretože prišli o&nbsp;strechu nad hlavou. &nbsp;

Oklamané spojenecké bombardéry Mesto Kostnica má veľkolepú históriu. Táborili tu rímski legionári, upálili tu vplyvného teológa Jana Husa, je rodiskom Ferdinanda von Zeppelina, ktorý skonštruoval vzducholoď. Občania Kostnice nechceli, aby ich historické mesto zbombardovali spojenecké vojská, a preto vymysleli fintu. Keďže v Kostnici až tri spoločnosti vyrábali vojenské vybavenie pre nacistov, bolo otázkou času, kedy mesto zbombardujú. Preto obyvatelia nechali mesto počas noci celé osvetlené. Pýtate sa prečo? Na celom svete sa veľké mestá každú noc „zatemňovali“, aby piloti bombardérov nedokázali zamieriť. Švajčiarsko, ktoré sa nachádzalo len kúsok od Kostnice, však bolo počas vojny neutrálne, a preto platil zákaz jeho bombardovania. Svetlá v meste žiarili do noci, čím presvedčili britských, amerických a ďalších spojeneckých letcov, že osvetlené mesto musí ležať vo Švajčiarsku, lebo inak by bolo celé temné. Preto ho nikdy nezbombardovali. Geniálne.

Vtipné pomenovanie Hlavný veliteľ americkej flotily počas druhej svetovej vojny mal na starosti všetky lode amerického námorníctva.&nbsp;Problémom bola skratka jeho funkcie - CINCUS (Commander&nbsp;in&nbsp;Chief&nbsp;United States), ktorá po vyslovení znela ako „sink us“, teda „potopte nás“, čo bolo v&nbsp;súvislosti s&nbsp;touto pozíciou naozaj nevhodné. Preto pomenovanie veliteľa&nbsp; americkej flotily v roku 1941 zmenili na COMINCH.&nbsp;

Neznáme príbehy z druhej svetovej vojny: Počuli ste o nich?

Autor článku

Radomír

Výber pre vás