Pred priemyselnou revolúciou bol britských lodný priemysel absolútne závislý na dovážaní dreva z Pobaltia. Veľká Británia mala stáročnú tradíciu silného loďstva a takejto surovinovej závislosti sa samozrejme obávala. A nepomáhali ani kolónie v Novom svete, kde boli síce prakticky nevyčerpateľné zásoby dreva, ale jeho dovoz bol neekonomický. A tak vznikli jednorazové plavidlá.

Začiatkom 18. storočia bolo americké drevo na britskom trhu trikrát drahšie než to z Pobaltia. Nepomáhali ani vládne opatrenia, vzdialenosť, na ktorú sa muselo drevo prepravovať, jednoducho nepustila. Potom prišli napoleonské vojny a obava z toho, že Francúzi dovoz z Pobaltia na Britské ostrovy zablokujú. Vláda tak pristúpila k ešte radikálnejším opatreniam, rapídne zdvihla clo na dovoz dreva z Pobaltia a naštartovala tak drevársky priemysel v zámorí. V roku 1812 už americké drevo tvorilo 60 percent celkového importu dreva do Británie.

Po vojne sa však lukratívny colný systém pre Američanov zrútil. Teraz boli oni tí, ktorí museli platiť viac. A napriek tomu drevársky priemysel v Severnej Amerike prekvital.

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/foto-najdetailnejsia-a-brutalna-pozrite-si-malbu-explozie-lode/913806.html" target="_blank">FOTO: Najdetailnejšia a brutálna: Pozrite si maľbu explózie lode</a>

Uprostred horúčkovitého rúbania, spracovávania a predaja dreva prišli dvaja glasgowskí lodiari a bratia Charles a John Woodovci s nápadom, ako importovať do Británie čo najviac dreva a čo najlacnejšie. Chceli postaviť obrovské plavidlo, oveľa väčšie než to najväčšie, aké sa vtedy plavilo po oceánoch, a plne ho naložiť niečím drevom. Keď by dorazilo do Británie, kompletne by sa rozobralo a drevo, z ktorého bola loď postavená, by sa mohlo predať bez cla. Nebolo predsa nákladom, ale samotnou loďou!

<a href="https://magazin.centrum.sk/techmag/foto-citagaon-miesto-kde-umieraju-lode/913066.html" target="_blank">FOTO: Čitágáon: Miesto, kde umierajú lode</a>

V roku 1824 odišiel Charles Wood do Quebecu, aby dohliadal na stavbu prvej jednorazovej lode Columbus. Bola obrovská. Mala dĺžku sto metrov, šírku 17 metrov a výšku osem metrov. S váhou 3690 ton desaťnásobne prekročila hmotnosť priemerných plavidiel tej doby. Stavali ju tak lacno, ako bolo možné. Paluby boli z hrubých neopracovaných foršní a len na pár miestach ich stĺkli klincami, aby nepoškodili vzácne drevo. Dno bolo širšie než vrch lode a celé plavidlo vyzeralo nevábne až odpudivo. Žurnalista z novín The Times si zapísal: „Columbus je obrovská masa dreva stlčeného dokopy za účelom obchodu bez ohľadu na krásu či princípy námornej architektúry."

Cesta obrovského plavidla cez Atlantik nebola ľahká. Cez neutesnený trup dnu tiekla voda, posádka celé týždne nepretržite pracovala s čerpadlami. Kým dorazila do Británie, voda v nej siahala do výšky štyroch metrov.

<a href="https://magazin.centrum.sk/styl/video-nasiel-sa-cilsky-titanic-jeho-potopenie-neprezili-stovky-ludi/903022.html" target="_blank">VIDEO: Našiel sa "čílsky Titanic", jeho potopenie neprežili stovky ľudí</a>

Columbus priplával do londýnskeho prístavu s obrovským očakávaním. Viezol 6300 ton dreva a z ďalších 3690 ton sa skladal. Bol to obrovský komerčný úspech, lenže majiteľov plavidla ovládla chamtivosť. Nechceli dať loď rozobrať a miesto toho ju poslali späť do Ameriky, aby naložila ďalšie drevo. Ako správne predpokladáte, po troch týždňoch na mori sa v búrke rozpadla a potopila. V tom čase sa už v Quebecu stavala druhá loď menom Baron of Renfrew. Tá bola rovnako dlhá ako Columbus, ale širšia a vyššia. Vážila až 5880 ton a náklad mohlo tvoriť takmer desaťtisíc ton dreva. Po ťažkej plavbe napokon uviazla na neslávne známej Goodwinovejj plytčine len pár kilometrov od pobrežia Británie. Posádka ju opustila a loď sa o pár dní rozpadla. Drevo vyplávalo na pobreží Francúzska a Flámska.

Wodovci utrpeli vážne finančné straty, ale z inžinierskeho hľadiska bola ich snaha úspešná. Ak by sa Columbus naozaj použil ako jednorazová loď, všetko by bolo v poriadku. Baron of Renfrew zasa stroskotal kvôli chybám posádky. Napriek tomu však už podobný pokus s jednorazovými loďami nik nezopakoval. Autor: Noel Foto: Public Domain

Jednorazové lode mohli zmeniť svet obchodu. Neujali sa

Výber pre vás