Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Subglaciálne jazero Vostok sa nachádza v <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/zaujimavosti/zaujimavosti-antarktide-viete-preco-je-najvacsou-pustou" target="_blank">Antarktíde </a>a má rozlohu asi 12 500 kilometrov štvorcových, zabralo by teda asi štvrtinu Slovenska. Nachádza sa však pod viac ako tromi kilometrami ľadu a snehu, ktoré ho už milióny rokov izolujú od vonkajšieho sveta.<br>Pôvodne išlo o povrchové jazero, no pred najmenej 15 miliónmi rokov ho úplne pohltila ľadová pokrývka.

Niektoré odhady hovoria dokonca až o 20 miliónoch rokov. Keďže je po celý ten čas odrezané od slnečného svetla a atmosféry, vyvinul sa v ňom jedinečný ekosystém extrémofilov – organizmov prispôsobených na prežitie v mimoriadne náročných podmienkach.

Jazero Vostok meria približne 240 kilometrov na dĺžku a 50 kilometrov na šírku, čo z neho robí najväčšie zo zhruba 400 subglaciálnych jazier roztrúsených po <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/zaujimavosti/preco-antarktida-nepatri-ziadnej-svetovej-velmoci" target="_blank">Antarktíde</a>. Tieto jazerá vznikajú tam, kde slabé geotermálne teplo spôsobuje topenie ľadu na spodnej strane ľadového príkrovu.

Leží v blízkosti ruskej výskumnej stanice Vostok asi 1300 kilometrov od Južného pólu. Hoci vedci stanicu využívajú už od roku 1957, o existencii jazera nemali spočiatku ani tušenie. Až v 60. rokoch si ruský pilot a geograf všimol z lietadla nezvyčajne hladkú a rovnomernú plochu ľadu v tejto oblasti.

Definitívne potvrdenie prišlo v roku 1993, keď vedci objavili jazero pomocou satelitného radaru schopného preniknúť ľadovou pokrývkou. Po desaťročiach náročného výskumu sa v roku 2012 ruskému tímu konečne podarilo prevŕtať ľad až k samotnému jazeru.

Na južnom konci dosahuje Vostok hĺbku približne jeden kilometer, pričom severné a juhozápadné časti sú podstatne plytkejšie. Dno jazera má členitý reliéf – hlbšie a plytkejšie oblasti oddeľuje hrebeň, v ktorom by sa mohli vyskytovať hydrotermálne prieduchy podobné tým v Tichom oceáne.

Jediným zdrojom vody v jazere je topiaci sa ľad nad ním. Napriek tomu, že teplota vody sa pohybuje okolo -3 stupňov Celzia, zostáva v kvapalnom stave vďaka obrovskému tlaku ľadu, ktorý znižuje bod jej tuhnutia.

Vo vode žijú tisíce druhov mikróbov vrátane organizmov bežne sa vyskytujúcich v morských ekosystémoch, čo naznačuje, že jazero bolo kedysi prepojené s oceánom. Vedci analyzovali vzorky zamrznutej vrstvy vody, ktorá sa vytvorila na jeho hladine, a odhalili v nej DNA viac ako 3500 rôznych mikroorganizmov vrátane baktérií a húb podobných tým, ktoré sa nachádzajú v tráviacich sústavách rýb.

Keďže do jazera nepreniká slnečné svetlo a fotosyntéza nie je možná, tunajšie organizmy sa prispôsobili životu v tme a využívajú minerály vo vode či chemické látky uvoľňované z hornín. Ich ďalšie skúmanie by mohlo priniesť cenné poznatky o možnostiach existencie života na iných planétach a mesiacoch, napríklad na Jupiterovom ľadovom mesiaci Europa.

Jazero Vostok by pokrylo štvrtinu Slovenska, leží 3 kilometre pod ľadom

Autor článku

Noel

Výber pre vás