Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Možno ste už narazili na rôzne hypotézy, ktoré sa snažia vysvetliť, čo sa vlastne deje okolo nás. Jednou z populárnych myšlienok posledných rokov je hypotéza simulácie, ktorá tvrdí, že existujeme v simulovanej realite, teda v podstate vo filme <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/fakty-x-zijeme-alebo-nezijeme-matrixe" target="_blank">Matrix</a>.<br>Táto myšlienka získala mnoho priaznivcov aj kritikov.

Medzi jej podporovateľov patrí Elon Musk a známy astrofyzik Neil deGrasse Tyson kedysi vyhlásil, že existuje viac ako 50-percentná šanca, že žijeme v simulácii. Neskôr však dodal, že existuje <a rel="noopener" href="https://www.youtube.com/watch?v=pmcrG7ZZKUc" target="_blank">presvedčivý argument proti tejto hypotéze</a>. Napriek tomu hypotéza simulácie čelí zásadnému problému – nikto ju nedokáže potvrdiť ani vyvrátiť. Pripomína skôr filozofickú špekuláciu než serióznu vedu. Prečo však ľudí tak veľmi priťahuje?

Hypotéza simulácie vychádza z tradície skeptických filozofických konceptov. V histórii sa objavilo mnoho podobných myšlienok, ktoré spochybňovali našu schopnosť rozpoznať realitu.

Jedným z najznámejších príkladov je teória „Zlého démona“, ktorú predstavil filozof René Descartes v roku 1641. Predstavoval si zlomyseľnú entitu, ktorá nás dokáže dokonale oklamať a vytvoriť ilúziu vonkajšieho sveta. Descartes dospel k záveru, že jedinou istotou je jeho vlastné myslenie, čo vyjadril známym výrokom: „Myslím, teda som.“

Modernou verziou tejto myšlienky je koncept „mozgu v nádobe“. Táto teória predpokladá, že sme len mozgy napojené na sofistikovaný počítačový systém, ktorý nám simuluje realitu. Ak nedokážeme odlíšiť simuláciu od skutočnosti, musíme prehodnotiť svoje presvedčenia o svete. Tieto skeptické teórie slúžia ako nástroje na testovanie našich myšlienok. Hypotéza simulácie však ide ďalej – tvrdí, že opisuje samotnú podstatu reality.

<a rel="noopener" href="https://simulation-argument.com/simulation" target="_blank">Filozof Nick Bostrom</a> pridal k tejto myšlienke štatistický rozmer. Podľa neho žijeme v simulácii preto, že technologicky vyspelé civilizácie by mohli vytvoriť množstvo simulovaných svetov. Ak existuje viac simulovaných vedomí než skutočných, je pravdepodobné, že aj my patríme medzi simulované bytosti.

Táto predstava však má svoje nedostatky. Teoretická fyzička <a rel="noopener" href="https://bigthink.com/thinking/why-the-simulation-hypothesis-is-pseudoscience/" target="_blank">Sabine Hossenfelderová napríklad argumentuje</a>, že hypotéza simulácie nie je vedeckou teóriou, pretože ju nemožno overiť. Hossenfelderová tvrdí, že ide len o formu viery zahalenú do vedeckej terminológie.

Hypotéza simulácie môže pripomínať náboženské koncepty. Ak existuje programátor, ktorý riadi simuláciu, tento tvorca preberá úlohu boha. Predstava, že všetko – naše úspechy, problémy, šťastie aj utrpenie – má svoje miesto v programe, prináša určitú útechu.<br>Podobnosť môžeme vidieť v kalvinizme, ktorého zástancovia tvrdia, že osudy ľudí boli predurčené už pred ich narodením. Rovnako ako v hypotéze simulácie, aj tu všetko dáva zmysel, pretože ide o súčasť väčšieho plánu.

Hoci teda hypotéza simulácie ponúka fascinujúce otázky o podstate reality, zatiaľ zostáva skôr filozofickou zaujímavosťou než vedeckou teóriou.

Hypotéza Matrixu: Naozaj žijeme v simulovanej realite?

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Hypotéza Matrixu: Naozaj žijeme v simulovanej realite?

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Afantáziu majú 4 percentá ľudí, nevedia si nič predstaviť

Umelej inteligencii stačia 2 hodiny, takmer perfektne vás skopíruje

KVÍZ o automobilke Škoda: Na jednotku ho zvládne len fanúšik

Výber pre vás