Vo vojne môže každé rozhodnutie zmeniť chod dejín. Výnimkou rozhodne nie je ani druhá svetová vojna, najväčší konflikt, aký sa kedy na Zemi odohral. Pozrite sa, čo by sa stalo, keby...

1. Nemecko nevpadne do Sovietskeho zväzu, ale do Veľkej Británie Hitlerovo rozhodnutie napadnúť Sovietsky zväz sa ukázalo ako prinajlepšom chybné, hoci skôr by sa dalo použiť slovo „katastrofálne". Vodca Tretej ríše ale seriózne uvažoval aj nad tým, že dodrží pakt Molotov-Ribbentrop, a napadne všetkými dostupnými prostriedkami Britov. Sovietov sa báť nemusel, keďže Stalin si „odhryzol" svoj kus Poľska a zameral pozornosť svojej armády na Fínsko. Hitler napokon plán invázie na Britské ostrovy nezrealizoval. Kontrolu nad kanálom La Manche malo totiž pevne v rukách kráľovské námorníctvo, a navyše ani Luftwaffe nedosiahlo v Bitke o Britániu také úspechy, ako Hitler predpokladal. Vodcovo rozhodnutie napadnúť tak miesto Britov Sovietsky zväz sa, našťastie pre nás, ukázalo ako unáhlené. Čo by sa ale stalo, ak by Hitler nestratil trpezlivosť a čakal? Sovietov sa obávať nemusel a mohol pokojne pokračovať v námornej blokáde Britských ostrovov, to všetko v sprievode bombardovania miest a tovární. Inváziu v roku 1942 by už Briti zrejme neustáli a dokonca mali pripravený krízový plán presťahovania vlády do Kanady. S pádom Británie by sa tak Hitler mohol prestať sústrediť na západný front a mohol sústrediť svoju pozornosť na Sovietov.

2. Japonci nenapadnú Pearl Harbor V roku 1941 bolo hnutie izolacionistov (zástancov nemiešania sa do európskych záležitostí) v USA pomerne silné. Aj medzi samotnými Američanmi prevládal názor, že do konfliktu v Európe sa zapájať netreba, a to najmä vďaka skúsenostiam z prvej svetovej vojny. 7. december 1941 ale všetko zmenil. Japonské rozhodnutie napadnúť Pearl Harbor vzišlo z potreby získania zdrojov ropy a kaučuku v juhovýchodnej Ázii. Kaučuk bol totiž mimoriadne dôležitou surovinou, bez ktorej sa nezaobišla výroba lietadiel, lodí, áut ani plynových masiek. Keď Japonci túto časť sveta ovládli, získali prístup k 90-tim percentám svetových zásob prírodného kaučuku. Je ale pravdepodobné, že USA by do vojny s Japonskom vstúpilo aj tak, zrejme však o niečo neskôr. Predpokladajme však, že by Američania ostali v zahraničnopolitickej izolácii. V prípade takéhoto scenára by Británia a jej koloniálni spojenci ostali takpovediac nahratí. Americká pomoc Britom a Sovietom by ostala na úrovni materiálnej podpory, britskí vojaci by sa trápili v bojoch o severnú Afriku a zrejme by nikdy nenazbierali dostatok síl na inváziu do Taliansku alebo podobného slabo chráneného regiónu. S otvorením západného frontu v Normandii by sa vôbec nemohli rátať. Sovieti by síce stále dokázali poraziť Hitlerove vojská, trvalo by to však podstatne dlhšie.Za týchto podmienok by Stalin samozrejme ovládol celú Európu až po pobrežie Atlantiku, to je už ale iný príbeh.

3. Nemci v roku 1941 dobyli Moskvu Medzi historikmi sa vedú siahodlhé debaty o tom, či mohla operácia Barbarossa (invázia Nemcov do Sovietskeho zväzu) uspieť. Faktom ostáva, že Hitler spravil pri invázii niekoľko kľúčových chýb. Prvou bolo odloženie jej spustenia o 38 dní. Hoci sa to nezdá veľa, vojaci mohli boje v krutých mrazoch znášať o viac než mesiac kratšie. Druhou, zrejme oveľa väčšou chybou, bolo vodcovo katastrofické rozhodnutie presunúť hlavné sily južným smerom, aby pomohli armádnej skupine Juh dobyť Ukrajinu. Tým pádom bol odložený útok na Moskvu a keď napokon Wehrmacht dorazil (začiatkom decembra 1941) do vzdialenosti asi 20 kilometrov od okrajov sovietskej metropoly, zima a tvrdá obrana zmarila plány na vládnutie mesta. Dá sa povedať, že išlo o jednu z najdôležitejších udalostí celého konfliktu. S pádom Moskvy by sa dalo hovoriť aj o páde celého Sovietskeho zväzu. Velenie by sa síce mohlo postupne presúvať čoraz ďalej na východ, prichádzalo by však nielen o materiálne, ale aj ľudské zdroje. Navyše, dobytím Sovietskeho zväzu by sa splnili Hitlerove fantázie o vytvorení obrovskej Tretej ríše. Značne by mu v tom pomohli nielen ropné polia, ale aj obrovské územia na Ukrajine, ktorým sa nie nadarmo hovorí „obilnica Európy". Z konfliktu by Nemecko vyšlo ako superveľmoc a je veľmi pravdepodobné, že by malo kapacity aj na úspešné zavŕšenie jadrového programu. Studená vojna by sa teda zrejme odohrala aj tak, jeden z účastníkov by však bol iný.

4. Sovieti a Nemci podpíšu separátny mier Predstavte si situáciu, v ktorej Hitler a Stalin podpíšu dohodu o ukončení vzájomných bojov na východnom fronte. Nemecko by sa tak mohlo plne zamerať na boj s Britmi, ktorý by zrejme časom vyhralo. Ide ale o čisto hypotetický scenár, nakoľko Nemci potrebovali získať sovietske zásoby ropy za účelom udržania chodu obrovskej vojenskej mašinérie. A ani Stalin by zrejme nechcel dovoliť, aby mu na západných hraniciach vyrástla veľmoc, s ktorou by musel zápasiť o dominantné postavenie v Európe.

5. Nacisti vyvinú atómovú bombu pred Spojencami Hitler investoval nemalé zdroje do vývoja špeciálnych zbraní a niet pochýb, že by sa odvážil použiť aj atómovú bombu, ak by ju mal k dispozícii. Napokon, boli to práve nacisti, ktorí vytvorili predlohu pre budúce medzikontinentálne strely. <a href="http://magazin.atlas.sk/techmag/kto-odstartoval-eru-spoznavania-vesmiru-nacisti/838291.html" target="_blank">Išlo o rakety V2,</a> o ktorých zničujúcom účinku sa mohli presvedčiť aj Briti. Atómová bomba v rukách Nemcov by bezpochyby znamenala ich víťazstvo na všetkých frontoch. Našťastie sa im ju nepodarilo vytvoriť, a to aj vďaka tomu, že technológia jej výroby bola až príliš úzko spätá so „židovskou vedou".

6. Žiaden západný front Ak by to bolo na rozhodnutí Winstona Churchilla, západný front by sa nikdy neotvoril. Príliš ho totiž mátali spomienky na zákopovú vojnu z rokov 1914 až 1918, a tak odmietal myšlienku obojživelnej invázie do Francúzska. Preferoval možnosť využiť útok na Nemecko cez Taliansko a Balkán, kde bola obrana pomerne chabá a invázia mala väčšiu možnosť uspieť. So vstupom USA do vojny však museli Briti prevziať druhé husle a podvoliť sa plánom Američanov. Na otvorenie západného frontu naliehal aj Stalin, ktorý tak chcel zmierniť straty spôsobené sovietskej armáde. Taktiež ale premýšľal aj nad usporiadaním povojnovej Európy a nechcel, aby západné mocnosti rozmiestnili svoje vojská v strednej a východnej Európe. Ak by sa ale Churchillov plán zrealizoval, uskutočnila by sa masívna invázia spojeneckých vojsk v Taliansku a na Balkáne. Alternatívnou, prípadne doplnkovou operáciou, by bola invázia cez Nórsko. Aj to bol dôvod, prečo Hitler v tejto krajine umiestnil 400-tisíc vojakov, ktorí tu zotrvali počas celej vojny (a to aj v čase, keď už bol Berlín v plameňoch). Nemecká porážka by bola aj v tomto prípade nevyhnutná, zaujímavé by však bolo sledovať, akým smerom by sa uberali dejiny Francúzska.

7. Pokus o zavraždenie Hitlera je úspešný Pokus o vraždu Adolfa Hitlera z 20. júla 1944 bol tragédiou v mnohých smeroch. Nielenže zlyhal, ale viedol k zatknutiu siedmich tisícok ľudí, z ktorých 4 980 skončilo na popravisku. Taktiež sa postaral o ešte väčšiu radikalizáciu nacistickej strany. Operácia Valkýra bola plánom dôstojníkov Wehrmachtu, ktorí chceli odstrániť Hitlera, uzavrieť separátny mier s USA a Britmi a pokračovať vo vojne so Sovietmi. Je vysoko pravdepodobné, že tieto štáty by ale mier nepodpísali. Americký prezident totiž v jednom zo svojich príhovorov prizvukoval, že od Nemecka budú požadovať bezpodmienečnú kapituláciu. V tom čase už tiež platila dohoda medzi Spojencami, ktorá akúkoľvek možnosť uzavretia separátneho mieru vylučovala. Do dnešného dňa však historici vedú debatu o tom, čo by sa stalo, ak by sa atentát podaril. Rozpad nacistickej strany by zrejme nenastal, rovnako ako ukončenie konfliktu na západnom fronte. Dokonca aj Claus von Stauffenberg, jeden z vodcov operácie Valkýra, priznal, že sa zrejme do dejín Nemecka zapíše ako zradca, nakoľko aj napriek vývoju vojny bol kult Hitlerovej osobnosti stále mimoriadne silný. V prípade Hitlerovej smrti by jeho funkciu zrejme prebral Hermann Göring alebo Heinrich Himmler. Vojna by pokračovala, je ale pravdepodobné, že by skončila skôr ako v máji 1945.

8. Červená armáda v Berlíne nezastaví Kým skončila Bitka o Stalingrad, Sovietsky zväz sa zmenil z veľmoci na takmer superveľmoc. Začiatkom roka 1943 už takmer nikto nepochyboval o tom, že vojna na východnom fronte je pre Nemcov stratená. Dohody medzi Spojencami o zastavení postupu Sovietov síce existovali, Stalin však napriek tomu istý čas zvažoval, že zaberie celú Európu pre seba. Bol by to schopný urobiť, hoci jeho vojaci mali problém so zásobovaním, jedli americké konzervované jedlo a jazdili na autách značky Jeep a Studebaker. Po páde Berlína mala Červená armáda k dispozícii 12 miliónov mužov rozdelených do 300 divízií, zatiaľ čo zvyšní Spojenci mali trikrát menej. Do ukončenia vývoja atómovej bomby chýbalo v máji 1945 ešte niekoľko mesiacov a tak by Sovieti zrejme nemali problém so zatlačením spojeneckých armád až k Atlantiku. Čo by sa stalo potom ostáva otázne.

9. Churchill rozpúta tretiu svetovú vojnu Po kapitulácii nacistického Nemecka existovala v Churchillovej hlave alternatíva na pokračovanie vojny proti novému nepriateľovi: Sovietskemu zväzu. Podobne ako Stalin, aj ministerský predseda Veľkej Británie očakával po 8. máji 1945 ďalšie ozbrojené strety a na rozpútanie tretej svetovej vojny neexistoval vhodnejší čas. Chladné hlavy našťastie dokázali Churchilla presvedčiť. Veľká Británia totiž nemala ani zďaleka dosť kapacít na to, aby mohla konkurovať Sovietskemu zväzu a Američania o niečom takom ani neuvažovali.

10. Americká invázia do Japonska Američania zhodli atómovú bombu na Japonsko aj preto, že poradcovia prezidenta Trumana tvrdili, že invázia by stála životy miliónov amerických vojakov. Ak by ale USA bombu nepoužilo, na rad by prišla operácia Downfall. Malo ísť o najväčšiu výsadkovú operáciu všetkých čias, avšak neuskutočnila sa. Miesto toho si prezident Truman vybral inú možnosť, ktorá sa nezmazateľne zapísala do histórie. Autor: Filip

Hitler dobyl Moskvu? Aj tak mohla vyzerať druhá svetová vojna

Výber pre vás