Ceny ojazdených vozidiel v súčasnosti rastú rýchlejšie ako ceny nových áut. Potvrdzujú to aj výskumy platforiem Carvago, mobile.de a Autoscout24. V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli ceny áut na nemeckom trhu nie starších ako 5 rokov o 18,5 percenta. Pri maximálne 10-ročných autách je to až 21 percent.

Vysoké ceny pohonných hmôt a častá práca z domu v mnohých sektoroch hospodárstva by pritom mala mať za následok skôr opačný vývoj, keďže klesá aj potreba vlastniť auto. No prieskum ukazuje, že európske domácnosti si autá ponechávajú, iba na nich jazdia menej. Čo je teda Havana efekt a ako k nemu môže prispievať aj politika EÚ?

Jednou z možných príčin môže byť fakt, že od roku 2020 zažíva spoločenstvo výrazne turbulentné obdobie pretkané mnohými nepredvídateľnými situáciami: od pandémie, cez čipovú krízu až po vojnový konflikt na Ukrajine. V dôsledku toho automobilky nedokážu uspokojiť existujúci dopyt po nových vozidlách, a tak sa spotrebitelia obracajú na alternatívu v podobe trhu s ojazdenými vozidlami.

Automobilový priemysel patrí k výrazne globalizovaným odvetviam, preto sa aj malé narušenie dodávateľského reťazca môže pretaviť do problémov s dodávkami na konci výrobného procesu. Dôkazom je čipová kríza a minirevolúcia, ktorú spustila v automobilovom priemysle.

Automobilky sa často sťahujú zo segmentov, ktoré pre nich nie sú dostatočne (alebo vôbec) ziskové. Výsledkom je skončenie výroby viacerých modelov, ako napríklad sedan verzia obľúbeného Volkswgenu Passat. Na druhej strane, automobilky sa orientujú na vývoj elektrifikovaný vozidiel. Práve nedôvera spotrebiteľov voči novým technológiám môže byť ďalším čiastkovým dôvodom vývoja na trhu ojazdených vozidiel.

Cestovateľské návyky Európanom zmenila pandémia od základov. Ročne sa tak ušetria milióny kilometrov, čo má aj na prvý pohľad takmer neviditeľný vedľajší pozitívny dopad: čím menej autom jazdíte, tým menej ho opotrebúvate a tým viac si zachováva svoju hodnotu. Pretože výskumy ukazujú, že ešte stále sa za magickú hranicu považuje nájazd 100-tisíc kilometrov - nad touto hodnotou hodnota auta klesá omnoho výraznejšie.

Čo teda znamená Havana-efekt? Nuž, jednoducho povedané, kubánska politika dlhodobo znemožňovala tamojším ľuďom kúpu nového auta, a preto sú havanské ulice plné áut z inej doby - často z 50-tych až 70-tych rokov. Samozrejme, ak do rovnice namiesto Kuby dosadíme Európu, pôjde o zveličovanie.

No priemerný vek vozidel v Nemecku, kde väčšina áut stále patrí do vekovej kategórie 5 až 9 rokov, vzrástol medziročne z 9,6 roka na 9,8 roka. Môžeme len špekulovať, ako sa pretaví plánovaný zákaz spaľovacích motorov v EÚ do roku 2035 na nákupnom správaní v nasledujúcich rokoch. Ak bude väčšina motoristov odmietať elektrifikované vozidlá (z rôznych dôvodov), starnutiu vozového parku sa jednoducho nevyhneme.

Havana efekt v Európe? Scenár, ktorý experti nevylučujú

Výber pre vás

Havana efekt v Európe? Scenár, ktorý experti nevylučujú

Súvisiace články

Poznáte slovenské vtáky? Dokážte to v našom kvíze!

Indický bežec je najrýchlejší spomedzi kačíc, predbehne aj človeka

Vták, plaz či veverička? Zviera vás prekvapí svojím vzhľadom

Najhoršie džoby pre chlapcov: Dnes už našťastie (takmer) neexistujú

Portugalský Cintorín kostier pripomína aj vyhubeného tuniaka

Desivá polievka so škorpiónom a hadom: Odvážili by ste sa ochutnať?

Výber pre vás