Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

V roku 2021 našli archeológovia na dne Benátskej lagúny 1200 metrov dlhú starú rímsku cestu, ktorá predchádzala založeniu Benátok. Zaujímavosťou je, že jej stavbu zosúladili s inými rímskymi stavbami v tejto oblasti, vrátane obranných veží, súkromných obytných priestorov, chodníkov a prístavom. Potvrdilo to predpoklady vedcov, že v oblasti kedysi bolo veľké trvalé osídlenie. Cesta je tiež dôkazom, že rímski architekti sa nevyhýbali ani náročnému terénu. Skeny totiž odhalili, že cesta viedla cez pláž, čo si vyžadovalo poriadnu dávku zručnosti.

Archeológovia nedávno vykopali starobylú ulicu v Jeruzaleme, kde objavili niekoľko mincí. Dátumy z razby mincí potvrdili, že 220-metrový trakt vznikol v čase, keď bol Pontský Pilát rímskym guvernérom Judey. Práve na jeho príkaz postavili ulicu, ktorú pravdepodobne využívali pútnici, ktorí cestovali za bohoslužbami na Chrámovú horu. Dvetisíc rokov starý chodník mal šírku osem metrov a jeho povrch pozostával z 11-tisíc ton vápencovej dlažby. Nie je jasné, prečo rímsky guvernér investoval toľko zdrojov do honosnej cesty pre miestnych obyvateľov. Ale vzhľadom na to, že Rimania obsadili Jeruzalem násilím, posvätná cesta mohla byť gestom zmierenia so židovskými obyvateľmi mesta. Okrem toho vybudovanie grandióznej cesty predstavovalo pre Ponského Piláta spôsob, ako predviesť svoje bohatstvo a vplyv.

Veľkonočný ostrov je známy tajomnými sochami nazývanými „Moai“, no má aj ďalšiu záhadu – sieť 800 rokov starých ciest. Spočiatku nikto nevedel, na čo slúžili. V roku 1914 archeologička Katherine Routledgeová predniesla teóriu, že ide o slávnostné cesty, čo sa medzi vedcami neujalo. V roku 1958 nórsky dobrodruh Thor Heyerdahl publikoval vlastnú teóriu, podľa ktorej cesty vznikli kvôli presunu sôch Moai z lomu. V roku 2010 však archeológovia zistili, že sochy zhodili zo skrytej plošiny na miesto, kde ich neskôr postavili. Katherine Routledgeová mala pravdepodobne pravdu. Sieť ciest vybudovali domorodci, aby sa dostali k posvätnej sopke, ktorá mala pre nich obrovský duchovný význam.

Cesta, ktorá zachránila mayských dedinčanov

Asi pred 1 400 rokmi prebiehali v mayskej dedine Ceren veľkolepé oslavy. Ľudia pripravovali hlavný chrám na rituál, keď vybuchla neďaleká sopka a pokryla dedinu popolom, čím z nej vytvorila „časovú kapsulu.“ A tak, keď v roku 2011 archeológovia dedinu na území dnešného Salvádora odhalili, našli na stoloch jedlo aj všetky osobné veci dedinčanov. No nenašli žiadne telá. Osada totiž mala typ vyvýšenej cesty nazývanej „sacbe“, ktorá sa vinula okolo chrámu a smerovala von z dediny. Poskytla viac ako 200 obyvateľom Cerenu príležitosť rýchlo sa evakuovať smerom na juh, preč od oblakov sopečného popola, ktoré prichádzali zo severu a nakoniec zahalili celú dedinu.

Biblická cesta, ktorú používajú ľudia dodnes

V Jordánsku sa nachádza tzv. „kráľovská diaľnica“, ktorú spomína aj Biblia, keď Mojžiš požiadal kráľa Edomu o povolenie použiť cestu na putovanie cez jeho krajinu. Diaľnica slúži nepretržite od 8. storočia pred Kristom, má moderne vyzerajúcu asfaltovú plochu a využívajú ju vozidlá, bicykle aj chodci. V minulosti bola spojnicou medzi viacerými kráľovstvami, vrátane starovekého Egypta, Arábie a oblasti okolo Turecka. Po tisíce rokov pútnici, obchodné karavany, vojaci a králi používali cestu zo severu na juh cez Jordánsku vysočinu. Dnes môžu turisti cestovať po 250-kilometrovej diaľnici a vychutnať si množstvo dôležitých historických pamiatok. Rímske zrúcaniny, križiacke hrady, starobylé mesto Petra, byzantské kostoly, palác Ummajovcov, starobylé mestá a svetové dedičstvo UNESCO Umm ar-Rasas sú len niektoré z nich.

Hodvábna cesta vlastne nikdy neexistovala

Historické knihy sú zmienok o Hodvábnej ceste, tak ako môže byť najslávnejšia obchodná cesta Číny mýtom? Aby sme boli spravodliví, ľudia pravdepodobne obchodovali pozdĺž nej, takže namiesto tvrdenia, že Hodvábna cesta bola výplodom fantázie, povedzme, že sa líšila od toho, čomu si pod ňou predstavujeme. Podľa historikov spájala Čínu s okolitým svetom. Žilovitá sieť ciest sa rozšírila do šírky 6 437 kilometrov a údajne umožňovala Číňanom vyvážať do sveta najjemnejší hodváb a iné cennosti. Pravdou však je, že Čína v tomto období nevyvážala hodváb, ani sa nezapájala do zahraničného obchodu a ani cestu nikdy nenazvali Hodvábnou cestou. Cesta vôbec neponúkala ľahký spôsob cestovania, bola zle udržiavaná, často nepriechodná a z veľkej časti nevyužitá.

Fakty o starovekých cestách, ktoré ľudí fascinujú dodnes

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Fakty o starovekých cestách, ktoré ľudí fascinujú dodnes

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Najdlhšie rieky európskych štátov: Poznáte ich? (KVÍZ)

FOTO Najočarujúcejšie mestečká sveta: Navštívili ste niektoré?

FOTO Tiché a krásne miesta v USA, ktoré by stáli za návštevu

FOTO Šialenstvo západného frontu: Krv, smrť a skaza všade navôkol

Najfascinujúcejšie fotky stromov: Ktorá sa vám pačí najviac?

Vyznáte sa vo vlajkách európskych štátov? Dokážte to! (KVÍZ)

Výber pre vás