Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Stúpajúca hladina morí v&nbsp;budúcnosti ovplyvní život dvoch z piatich ľudí na planéte, ktorí žijú do 100 kilometrov od pobrežia. Prispôsobenie sa vode namiesto boja proti nej je myšlienkou koncepcie trvalo udržateľných plávajúcich miest, ktoré si dokážu produkovať vlastné potraviny, energiu a sladkú vodu s plne integrovanými bezodpadovými systémami. Dôležité je zabezpečiť ich stabilitu a odolnosť voči vlnám a búrkam.

V súčasnosti technici vyvíjajú inovatívne kotviace systémy a technológie dynamického polohovania. Architekt Koen Olthuis vytvára projekt pre plávajúce mesto pre Maledivy, ktoré stúpajúca hladina mora ohrozuje najviac. Dánsky architekt Bjarke Ingels vymyslel plávajúce moduly s&nbsp;veľkosťou dva hektáre, ukotvené na morskom dne, ktoré v prípade búrok bude možné odpojiť a presunúť do pokojnejších vôd.

Prototyp trvalo udržateľného plávajúceho mesta na svete má vzniknúť aj neďaleko Busanu v Južnej Kórei pod názvom Oceanix Busan. Pôjde o&nbsp;nízkopodlažné budovy pre 12-tisíc ľudí umiestnené na platforme, ktorá bude plne potravinovo a energeticky sebestačná. V&nbsp;prípade potreby by sa mali dať rozšíriť a poskytnúť domov až pre 100-tisíc obyvateľov.

Filipínska architektka Lira Luis vyrastala v dedine, ktorú počas sezóny tajfúnov ohrozujú záplavy, rovnako ako množstvo miest na Filipínach. Práca na projekte zahŕňajúcom magnety pod vodou jej vnukla myšlienku využiť magnetickú levitáciu na udržanie domov nad vodou. Luis postavila model s&nbsp;hmotnosťou 368,5 gramov, ktorý sa dokázal vznášať 3,81 centimetra nad zemou. Technologická firma Arx Pax tiež sníva o levitujúcich budovách, pričom už vyrobila levitujúce hoverboardy, ktoré unesú človeka.

Keďže zdvíhanie domov pomocou magnetov je zložité a nákladné a jeho realizácia bude pravdepodobne trvať desaťročia, vynálezcovia navrhli systém levitácie pre domy v&nbsp;Japonsku, ktoré ohrozujú zemetrasenia. V priebehu 0,5 až jednejsekundy od detekcie chvenia vzduch zo zásobnej nádrže naplní roztiahnuteľnú, posuvnú vzduchovú komoru pod domom a zdvihne ju zo základov nad zem.

V budúcnosti môžu ľudia uniknúť stúpajúcim moriam, zemetraseniam, zosuvom pôdy a iným katastrofám na súši tak, že úplne opustia zem. Spomínate si na animovaný film Up, v&nbsp;ktorom dom unášali balóny? Namiesto stoviek balónov sa európska technologická spoločnosť TELE2 spolieha na jeden veľký teplovzdušný balón, ktorý unesie prototyp malého domu z dreva a úspešne s&nbsp;ním preletí nad Litvou. A&nbsp;to je len časť rastúceho trendu v architektúre.

Architekt Chris Lawson si predstavuje, že lietajúce domy budú mať tvar a konfiguráciu dnešných dronov, pričom budú desaťkrát väčšie s obrovskými vrtuľami, ktoré ich udržia vo vzduchu. V roku 2012 vyvinul švajčiarsky dizajnér Timon Sager iný koncept. Vzducholoď Wolke 7 s dvojitým trupom nesúcou gondolu/dom s viacerými palubami, priehľadnými sklenenými oknami a moderným ubytovaním. Nech už bude mať vzdušný dom akúkoľvek konečnú podobu, poskytne úžasný zážitok zo života v oblakoch.

Žijeme v ére nevyspytateľných poveternostných zmien. Dizajnérsky tím z Južnej Kórey predstavil myšlienku budovania veží na kontrolu klímy (CCT), ktoré tvorbou mrakov mali zmierniť účinky klimatickej krízy. CCT budú nad morom, aby efektívne využívali morské zdroje. Zdrojom energie budú solárne panely, aby produkovali teplo, ktoré následne presunú do vysokoteplotnej tlakovej nádrže v generátore mrakov. Teplo zmení vodu extrahovanú z mora na vodnú paru, ktorá prejde generátorom tlaku vetra.

Výsledné oblaky zoskupia okolo veže do membrány, kde ich uskladnia. CCT laboratórium bude prijímať meteorologické informácie zo satelitov a prenášať ich do riadiaceho prstenca okolo membrány. Vypočíta premenné, ako je smer vetra, rýchlosť a vzdialenosť, a keď budú vhodné podmienky uvoľní oblaky cez otvor v strede membrány, aby ich poslal do cieľovej oblasti. Tvorcovia predpokladajú, že veže CCT dokážu vytvárať zrážky v&nbsp;miestach, ktoré ohrozuje sucho a pomôžu zachovať funkčné ekosystémy a lesy.

Arktída sa topí, preto sa ľudia snažia prísť na to, ako zastaviť alebo aspoň oddialiť súdny deň. Čínski architekti navrhli podvodný mrakodrap s mechanizmami, ktoré zmrazujú morskú vodu, aby obnovili ľadovú pokrývku tohto kontinentu. Znížením slanosti oceánu v procese nazývanom reverzná osmóza je jednoduchšie zmraziť vodu.

Reverzná osmóza sa už využíva v odsoľovacích zariadeniach, ktoré menia morskú vodu na pitnú. Navrhovaná štruktúra bude obsahovať dlhú trubicu siahajúcu do hlbín oceánu, aby nasala morskú vodu a prefiltrovala ju cez polopriepustnú membránu, ktorá prepustí molekuly vody, ale nie soľ a organické látky. Následne sa voda zmrazí do šesťuholníkových ľadových krýh s&nbsp;hrúbkou päť metrov.

Vďaka šesťhrannému tvaru ich podvodné roboty dokážu lepšie stlačiť k&nbsp;sebe, aby vytvorili súvislú vrstvu. Budovu na výrobu ľadu má poháňať slnečná a veterná energia. Na niekoľkých poschodiach pod vodou budú observatórium a laboratóriá. Vďaka osvetleným chápadlám bude konštrukcia odpudzovať morské živočíchy a&nbsp;pripomínať obrovskú medúzu.

Extrémne stavby, ktoré sa čoskoro môžu stať realitou

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Extrémne stavby, ktoré sa čoskoro môžu stať realitou

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

GPS aj suchý zips: Technológie, s ktorými ľudstvo o celé veky predbehla príroda

Aj ihly? Inovatívne nápady, s ktorými neprišli ľudia, ale príroda

Dočkáme sa? Technológie, ktoré sú ďalej, než ste si mysleli

Výber pre vás