Desať najrýchlejších monopostov v dejinách Formuly 1

Naprieč históriou F1: Toto je 10 tých najrýchlejších monopostov

Od Lotusu po Ferrari: Toto je 10 najrýchlejších monopostov v histórii F1

Ako <a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/zaujimavosti/toto-je-10-tych-najrychlejsich-monopostov-historii-f1" target="_blank">píše Autobild</a>, Formula 1 je s nami od roku 1946, kedy sa konala prvá oficiálna Veľká cena na okurhu v talianskom Turíne. Oficiálny seriál Formuly 1 sa konal v roku 1950 a o najväčšiu svetovú trofej v motoristickom športe sa odvtedy snaží neustále sa meniaca zostava tímov a jazdcov, ktorí chcú nielen sebe, ale aj celému svetu dokázať, že ich stroje dokážu prekonať konkurenciu.

Pri hodnotení najrýchlejších áut Formuly 1 všetkých čias možno rýchlosť určiť nielen podľa toho, ako rýchlo sa pohybujú v priamom smere, ale aj podľa toho, ako si počínajú počas pretekov, pričom dôležité sú aj schopnosti vodiča, brzdenie, ovládateľnosť a spoľahlivosť. Hoci FIA upravuje celý rad konštrukčných predpisov, žiadne dva monoposty F1 nie sú rovnaké. Každý tím prichádza v novej sezóne s pozoruhodnými inováciami na zlepšenie výkonu na trati. Pozrime sa preto na tie najpamätnejšie stroje, ktoré zdobia dlhú históriu F1, s mnohými triumfami, ale aj katastrofami.

<a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/toto-je-10-tych-najrychlejsich-monopostov-historii-f1" target="_blank">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Lotus 78 bol rozpoznateľný vďaka čierno-zlatému polepu tabákovej spoločnosti John Player Special. Vozidlo doviedol k víťazstvu Mario Andretti v roku 1978, pričom tím Lotus vyhral aj pohár konštruktérov. Rovnako ako predtým Lotus 49 a 72, aj model 78 mal atmosférický trojlitrový motor V8 Ford Cosworth. Ale na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí boli čoraz menej konkurencieschopní, Lotus 78 ťažil z toho, že bol prvým monopostom, ktorý využíval „prísavný efekt“.

Prísavný efekt využíva negatívny vztlak (alebo teda prítlak) vytváraný podlahou monopostu, čím sa zlepšuje ovládanie a stabilita pri vyšších rýchlostiach. Tento vynález predstavoval zásadnú zmenu v pretekoch Formuly 1, pretože jazdcom umožnil prechádzať zákrutami vyššími rýchlosťami. A vo svete Formuly 1 sa naháňajú desatiny sekúnd. Lotus 78 mal karosériu zo sklenených vlákien a vďaka sérii aerodynamických vylepšení generoval masívny prítlak, ktorý sa nepodobal žiadnemu inému autu na štartovnom rošte.

Výsledky hovorili samy za seba, keď Lotus 78 vo svojom debutovom roku vyhral päť pretekov a počas pamätnej sezóny 1978 dominoval na stupňoch víťazov. Okrem výkonu na trati pútal pozornosť práve aj elegantným dizajnom. 

Sezóna 2009 bola jednou z najpamätnejších v modernej histórii F1, vďaka outsiderom Brawn GP a ich neuveriteľnému príbehu. Pôvodne mala do závodov vstúpiť aj Honda, ktorá vyvíjala monopost vo vlastnej réžii, ale krátko pred začiatkom sezóny sa zo súťaže stiahla. Ross Brawn, šéf tímu Honda, kúpil tím a rýchlo sa pustil do prípravy auta, ktoré bolo známe pod názvom Brawn BGP 001. V čase prvých pretekov však auto nebolo ani zďaleka pripravené - motor dodal Mercedes, no problém bol s dielmi a vyvážením monopostu.

Ako sa ukázalo, napriek tomu bol<strong> </strong>BGP 001 neuveriteľne rýchly a v kvalifikácii často prážal svojho hlavného konkurenta Ferrari, najmä vďaka kontroverznému krídlu s dvojitým difúzorom. To vytváralo oveľa viac prítlaku v porovnaní s dizajnom konkurentov a hoci bolo veľmi sporné, nakoniec ho FIA po odvolaní schválila.

Výsledkom tohto hazardu bolo najkonkurencieschopnejšie auto sezóny 2009, za volantom ktorého sedeli dvaja ostrieľaní jazdci Jenson Button a Rubens Barrichello. Impozantné Ferrari často nechávali v spätnom zrkadle, pričom Button sa nakoniec stal majstrom sveta, Brawn GP vyhrali pohár konštruktérov a Barrichello sa umiestnil na treťom mieste.

V časoch, keď bol Williams konkurencieschopný, bol jeho najúspešnejším monopostom FW14B, ktorý priniesol najviac trofejí, s rekordnými deviatimi víťazstvami v sezóne 1992. FW14B, ktorý navrhol Adrian Newey (neskôr McLaren a Red Bull), bol pozoruhodný tým, že bol neuveriteľne ľahký, s podvozkom z uhlíkových vlákien a bol technicky vyspelý vďaka aktívnym funkciám odpruženia a kontroly trakcie.

A čo je najdôležitejšie, bol skutočne rýchly. Williams FW14B, pilotovaný legendárnymi jazdcami Nigelom Mansellom a Riccardom Patresem, dominoval tratiam od svojho debutu na Veľkej cene Južnej Afriky. Počas sezóny táto dvojica často získavala na svojich najbližších súperov náskok viac ako dve sekundy, čo je vo svete F1 naozaj veľa.

Nakoniec sa Mansell stal majstrom sveta, pričom Patrese obsadil druhé miesto a Williams dominoval v šampionáte konštruktérov počas celej sezóny. Mimochodom, Sebastian Vettel si v roku 2020 kúpil Mansellov víťazný stroj, ktorý je jedným z ultimátnych kúskov memorabílií F1 pre tých, ktorí majú dostatočne hlboké vrecká.

Michael Schumacher na prelome tisícročí dominoval F1. No na jeho úspechu sa podieľal aj impozantný stroj, ktorý ho priviedol k jeho rekordnému siedmemu titulu majstra sveta - Ferrari F2004. Bolo to v období, kedy bolo Ferrari nedotknuteľné. Pod technickým vedením Rossa Brawna sa zlepšovali v každej sezóne až do rozhodnutia FIA, ktoré zaviedlo pravidlá prinášajúce viac konkurencieschopnosti medzi tímami. 

Ferrari F2004 vyhralo 15 z 18 pretekov v kalendári sezóny 2004 (o 13 sa postaral Schumacher), čím sa stalo jedným z najdominantnejších monopostov v histórii F1. Je tiež jedným z najrýchlejších vôbec, keďže v Monze, Magny-Cours a Šanghaji má na svedomí dodnes neprekonané rekordy. Za úspechom monopostu stojí odolnosť a spoľahlivosť motora a prevodovky, vynikajúce jazdné vlastnosti a maximálna rýchlosť cez 320 km/h.

Schumacher vyhral titul majstra sveta a Ferrari pohár konštruktérov, čím sa monopost F2004 nepochybne zapísal do histórie ako jedno z najrýchlejších áut, aké kedy talianska značka pre seriál F1 vyrobila. Viac ako čokoľvek iné pripomína časy pred mnohými predpismi FIA, ktoré síce robia pretekanie bezpečnejším a konkurencieschopnejším, ale spomaľujú tempo.

Zatiaľ čo Ferrari F2004 bolo na okruhu takmer neporaziteľné, nebolo to nevyhnutne najrýchlejšie auto toho roku. Proti Ferrari v tej istej sezóne súťažil aj Williams BMW FW26, s ktorým Juan Pablo Montoya jazdil počas tréningu na Monze <strong>priemernou rýchlosťou 262,242 km/h</strong>. V tom čase to bol rekord, no nemohol byť oficiálne zapísaný, keďže ho pilot zajazdil pri tréningu a nie počas oficiálnych pretekov.

Auto bolo esteticky výrazné a dostalo prezývku „mrož“ vďaka dvom zvislým nosníkom na oboch stranách prednej kapoty, čo mu dodávalo vzhľad pripomínajúci kly a zároveň maximalizovalo prúdenie vzduchu. Tento svojrázny dizajn sa pri testovaní ukázal ako veľmi efektívny a auto bolo tipované ako favorit na víťazstvo v sezóne 2004. Brzdili ho však problémy s nastavením a nedokázalo byť konzistentné.

Monopost FW26 bol pre Williams labutou piesňou, pretože na svoje roky slávy nedokázal nadviazať - ďalšie víťazstvo prišlo pre tím až o osem rokov neskôr v Španielsku. Toto bolo pravdepodobne posledné skutočne konkurencieschopné auto, ktoré vyrobil tím Franka Williamsa.

Len málo áut bolo úspešnejších ako Red Bull RB7. Red Bull sa na prelome desaťročí ukázal ako dominantný tím so Sebastianom Vettelom a Markom Webberom za volantom. So ziskom 18 z 19 pole position a 12 víťazstvami v sezóne 2011 pokračoval Sebastian Vettel v dominancii na tomto legendárnom stroji aj v rokoch 2012 a 2013, čím sa tím Red Bull stal vedúcou silou vo Formule 1.

RB7 bol nepochybne najlepším monopostom v šampionáte 2011 s veľkým náskokom - len dvakrát skončil mimo prvých piatich miest. Poháňal ho atmosférický Renault V8 s objemom 2,4 litra spojený so 7-stupňovou poloautomatickú prevodovkou a využíval systém rekuperácie kinetickej energie KERS, ktorý ukladá brzdnú energiu, aby v prípade potreby poskytol krátkodobé zvýšenie výkonu.

Napriek úspechu sa Red Bull RB7 nezaobišiel bez kontroverzie kvôli blown difúzoru, ktorý využíval výfukové plyny na generovanie dodatočného prítlaku a v neskorších šampionátoch bol zakázaný. Ostatné tímy v súťaži rýchlo napodobnili tento efektívny systém, ale Red Bull mal dostatočný náskok, aby si v roku 2011 zabezpečil víťazstvo.

História Formuly 1 sa písala, keď tímoví kolegovia Alain Prost a Ayrton Senna bojovali proti sebe v sezóne 1988. Zatiaľ čo ich rivalita a zručnosti boli dobre zdokumentované na trati aj mimo nej, bol to práve ich monopost McLaren MP4/4, ktorý ukradol celú slávu a postaral sa o 15 víťazstiev na 16 pretekoch.

MP4/4, ktorý navrhol Steve Nichols, mal 1,5-litrový šesťvalec Honda s výkonom 650 koní, ktorý bol výrazne menej výkonný ako atmosférické osemvalce konkurentov. Obmedzená bola aj kapacita paliva na 150 litrov, no to spolu s menším motorom viedlo k ľahkému, ultra-efektívnemu autu, ktoré bolo skutočne konkurencieschopné a získalo Sennovi 13 pole positions zo 16. McLaren MP4/4 skôr pripomínal motokáru.

MP4/4 s konkurenciou vytrel podlahu, majstrom sveta sa stal Senna, Prost skončil druhý a McLaren získal svoj štvrtý titul v šampionáte konštruktérov. Je smutné, že predčasnou smrťou Ayrtona Sennu v roku 1994, keď jeho Williams FW16 narazil do bariér počas Veľkej ceny San Marína, sa táto zlatá éra Formuly 1 skončila. No sezóna 1988 zostane navždy v pamäti pre demonštráciu dokonalého vzťahu medzi človekom a strojom.

Red Bull sa po prvom víťazstve v roku 2010 neustále zlepšoval, no po roku 2014 sa trápil v tieni svojho najbližšieho rivala Mercedesu. Všetko sa to zmenilo v roku 2022, keď konečne zosadili nemecký tím po neuveriteľných 8 rokoch na vrchole, a to vďaka vytrvalosti jazdcov Maxa Verstappena a Sergia Pereza a vynikajúceho monopostu Red Bull RB18.

FIA zaviedla nové predpisy týkajúce sa aerodynamiky pre sezónu 2022 a šéfdizajnér Red Bullu Adrian Newey ich obrátil v prospech tímu vytvorením vozidla s vyšpičkovaným prísavným efektom, ktorý produkoval neuveriteľné množstvo prítlaku. Výsledkom bolo, že RB18 bol k trati ako prilepený, a to spolu s upraveným zavesením viedlo k skvele ovládateľnému a rýchlemu autu.

Red Bull RB18 bol tiež spoľahlivý vďaka malej, ale výkonnej pohonnej jednotke Honda. Všetky tieto faktory spolu vytvorili jedno z najkonzistentnejších áut v sezóne. RB18 sa prebojoval k víťazstvu, pričom Verstappen vyhral 16 z 22 veľkých cien a Perez vyhral dve. Pre všetkých fanúšikov Formuly (okrem fanúšikov Mercedesu) bolo trochu osviežujúce vidieť Red Bull ako nového víťaza pohára konštruktérov. 

Zatiaľ čo Mercedes a Red Bull dominovali Formule 1 od roku 2010, Ferrari, hoci stále zostávalo relatívne konkurencieschopné, bolo v ich tieni. Dobrú šancu na víťazstvo mal taliansky tím v sezóne 2017 s monopostom SF70H, ktorý pilotovala dvojica majstrov sveta: Kimi Räikkönen a Sebastian Vettel. Auto k 70. výročiu Ferrari určite stálo za oslavu.

SF70H bol vybavený šesťvalcovým motorom s objemom 1,6 litra s obmedzovačom otáčok na 15-tisíc za minútu poskytoval výkon až 1 000 koní. Auto bolo dlhé päť metrov a dva metre šíroké a šasi bolo vyrobené z uhlíkových vlákien a kompozitnej konštrukcie, vďaka čomu malo hmotnosť len 728 kilogramov. 

S dvadsiatimi pódiovými umiestneniami v 20 pretekoch v sezóne 2017 bol monopost SF70H viac než len konkurencieschopný. Sebastian Vettel a tím Scuderia Ferrari skončili na druhom mieste. Talianskemu tímu výrazne posilnilo sebavedomie víťazstvo Vettela na kultovej Veľkej cene Monaka.

Mercedes-AMG F1 W11 EQ Performance je jedným z najlepších monopostov Formuly 1 v celej histórii. V sezóne 2020 bol Mercedes pod čoraz väčším tlakom konkurenčného Red Bullu. Ak mal pokračovať vo svojej šesťročnej dominancii, musel dodať auto hodné svojich pilotov Lewisa Hamiltona a Valtteriho Bottasa.

W11 bol dokonale optimalizovaný a vyvinutý kompletne pod jednou strechou - a tak mal podvozok, prevodovku a pohonnú jednotku s logom Mercedesu. Vidlicový šesťvalec s objemom 1,6 litra produkoval výkon 1 025 koní. W11 dokázala nechávať Red Bull v spätnom zrkadle po väčšinu sezóny a dokonca dal nádejnej hviezde Mercedesu Georgovi Russellovi šancu zažiariť, keď nahradil Hamiltona s COVIDom a dosiahol najrýchlejšie kolo v Bahraine.

Mercedes W11, ktorý v roku 2020 dosiahol viaceré traťové rekordy, je často uvádzaný ako najrýchlejší automobil F1 všetkých čias. V spojení s nezastaviteľným talentom Hamiltona sa z neho prakticky stala istota zisku titulu majstra sveta a pohára konštruktérov. Mercedes získal 25 umiestnení na stupňoch víťazov, 13 víťazstiev a 9 najrýchlejších kôl. S monopostom W11 prekonal tím Mercedes rekordných šesť pohárov konštruktérov Ferrari za sebou a pokračoval aj v roku 2021.

Desať najrýchlejších monopostov v dejinách Formuly 1

Súvisiace články

Otestujte v našom KVÍZE svoje vedomosti z autoškoly

Tvory so superschopnosťami, o akých sa človeku len sníva (2. časť)

Supersvine chystajú inváziu, množia sa raketovým tempom

Jazyky, ktorými už nik nehovorí: Napriek tomu nás ovplyvňujú (2. časť)

Najohavnejšie praktiky minulosti: Niektoré sa používajú dodnes

Ministri EÚ schválili novinky, aké zmeny čakajú vodičov?

Výber pre vás