Ťažko nájsť tému, o ktorej by už nepísal. Dlhoročný spolupracovník Magazínu píše o vzťahoch, zdraví aj zážitkoch, ktoré by človek v živote nemal vynechať.

Marcos

Zoznámte sa s Kozím mužom, ktorý pre vedu obetoval svoj vlastný život a&nbsp;vyhral špeciálnu IG Nobelovu cenu. V roku 2016 ju získal za biológiu. Reč je o &nbsp;Thomasovi Thwaitesovi, ktorého inšpiroval Charles Foster, absolvent Oxfordskej univerzity. Počas kariéry žil vo voľnej prírode ako vták, jazvec, jeleň, vydra a líška. Thomas Thwaites však odišiel do Álp a zaoberal sa s&nbsp;kozami. „Snažil som sa stať kozou, aby som unikol úzkosti, ktorá je vlastná tomu, že som človek,“ povedal. Projekt sa stal prieskumom toho, ako blízko má človek k&nbsp;tomu, aby sa dokázal aklimatizovať so životom iných druhov.

Andre Geim z University of Nijmegen v Holandsku a Michael Berry z Bristol University v Anglicku získali cenu za fyziku za výskum v&nbsp;oblasti levitácie. Pomocou Levitronu, zariadenia pozostávajúceho z protiľahlých magnetov, ktoré interagujú a vytvárajú magnetické pole, sa výskumníkom podarilo vzniesť do vzduchu živú žabu až do výšky 1,82 metra. Vedci tiež dokázali levitáciu rýb, ako aj myší a niektorých druhov zeleniny. Tento pokrok sa zdá ako vtip, no môže mať mnoho praktických využití.

V roku 2017 si IG Nobelovu cenu za ekonómiu odnieslo šesť výskumníkov za spoločné úsilie pri objavovaní, či by sa bábiky voodoo dali použiť na pomoc zamestnancom vysporiadať sa s ich šéfmi. Našli riešenie. Zhromaždili veľkú skupinu zamestnancov a&nbsp;poskytli im prístup k voodoo bábikám, tú pomenovali iniciálami svojho šéfa a&nbsp;šup do nej špendlíkmi.. Výsledky hovoria samé za seba. Po zabití svojich voodoo bábik účastníci pocítili zníženie vnútorného pocitu nespravodlivosti a&nbsp;na pracovisku boli spokojnejší. &nbsp;

Kde to najviac bolí? Justin Schmidt bol ocenený cenou za fyziológiu a entomológiu za svoju misiu ohodnotiť viac ako 83 druhov hmyzu na základe bolestivosti ich bodnutia. Schmidt si vzal za úlohu osobne zažiť každé uštipnutie. Na základe výsledkov svojho výskumu vytvoril Schmidt Sting Pain Index, ktorý zoradil každého tvora na stupnici od 1 do 4. Ďalším víťazom toho roku bol Michael L. Smith. Uskutočnil svoj výskum bolesti pri uštipnutí včelou medonosnou. Nie len raz, ale 28-krát po celom tele vrátane zadnej časti kolena, klenby chodidla a bradavky. Potom ohodnotil ich bolestivosť na stupnici od 1 do 10. Smith uviedol, že najbolestivejšie miesta, kam ho včela uštipla, boli na nosovej dierke, hornej pere a na penise.

V roku 2016 malý tím výskumníkov z Nemecka, Turecka a Spojeného kráľovstva spolupracoval, aby zistil, či sexuálne orgazmy môžu pomôcť prečistiť dýchacie cesty. Skupina uvádza, že „fyziologické spojenie medzi nosom a pohlavnými orgánmi sa zatiaľ využíva málo. Výsledky boli jasné. Sexuálne vyvrcholenie môže zlepšiť dýchanie nosom v rovnakej miere ako nosový sprej až na 60 minút u pacientov s upchatým nosom. Dobré vedieť, práve v&nbsp;období nachladnutí a&nbsp;chrípok.

Najkurióznejší víťazi „zbytočnej“ Nobelovky: Čo skúmali?

Autor článku

Marcos

Výber pre vás

Najkurióznejší víťazi „zbytočnej“ Nobelovky: Čo skúmali?

Autor článku

Marcos

Súvisiace články

Najvyššia pokuta za rýchlosť v dejinách: Viete, kde ju udelili?

Päť áut, ktoré sa stali kultovými vďaka slávnym filmom

Najvtipnejší podvodníci v športe. Neuveríte, čo spravili

Viete, prečo vás pes oblizuje? Dôvody sú aj nepríjemné

Poznáte české mená rýb? Dokážte to v náročnom KVÍZE

Päť áut, ktoré vďaka filmom získali kultový status (2. časť)

Výber pre vás