Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Ruský dopingový škandál (2012 a neskôr)

Korene škandálu siahajú najmenej do roku 2012, keď nemecká televízna spoločnosť ARD zverejnila dokument, v ktorom tvrdila, že v ruskom športovom riadiacom orgáne existoval štátom sponzorovaný dopingový program. Nasledovalo vyšetrovanie Svetovej antidopingovej agentúry (WADA), ktorá v roku 2015 vydala 300-stranovú správu o „hlboko zakorenenej kultúre podvádzania“ v ruskom športe. Spomínali v&nbsp;nej športovcov, trénerov, lekárov a&nbsp;inštitúcie zapletené do dopingovej schémy. Jedným z najšokujúcejších odhalení bola účasť ruskej tajnej služby na olympijských hrách v Soči v roku 2014, kde sa údajne vydávali za laboratórnych pracovníkov a zastrašovali ďalších laboratórnych pracovníkov, aby kryli pozitívne výsledky testov na drogy. Športovci napríklad používali alternatívne identity, aby sa vyhli testovaniu, a športoví funkcionári odovzdávali falošné vzorky za pretekárov, ktorí boli pozitívni. V dôsledku týchto zistení WADA uvalila na Rusko niekoľko sankcií, vrátane zákazu súťažiť na medzinárodných športových podujatiach pod ruskou vlajkou, obmedzení na dresy obsahujúce ruské symboly a zákazu účasti ruských vládnych predstaviteľov na medzinárodných športových podujatiach. Škandál poškodil reputáciu Ruska v medzinárodnom športe, ale vyvolal aj vážne otázky o integrite súťažných športov a účinnosti globálneho antidopingového úsilia.

Roy Jones Jr., boxerský zápas (1988)

Na olympijských hrách v Soule v roku 1988 zažil americký boxer Roy Jones Jr. zdrvujúcu prehru v zápase o zlatú medailu. Ide o&nbsp;jeden z najkontroverznejších momentov v olympijskej histórii. 19-ročný mladík postúpil do finále proti juhokórejskému boxerovi Park Si-hunovi. Napriek tomu, že Jones dominoval a&nbsp;súperovi uštedril 86 úderov, pričom inkasoval len 32 protiúderov, rozhodcovia v&nbsp;pomere 3 : 2 vyhlásili za víťaza Parka. Keďže rozhodnutie mnohí prijali s&nbsp;rozhorčením, začalo vyšetrovanie, ktoré odhalilo korupciu a úplatkárstvo počas boxerských podujatí na olympijských hrách v Soule. Rozhodcov, ktorí skórovali v prospech Parka, suspendovali na šesť mesiacov, no nakoniec ich Medzinárodná boxerská asociácia (AIBA) zbavila viny. O niekoľko rokov vyšlo najavo, že kórejské boxerské orgány podplácali sudcov a korupcia siahala až do výkonných radov AIBA. Napriek odhaleniam dospel Medzinárodný olympijský výbor v roku 1997 k záveru, že neexistujú dôkazy o korupcii. Jones nikdy nedostal zlatú medailu, ktorú si zaslúžil. Po tomto kontroverznom zápase sa z&nbsp;neho stal jeden z najlepších boxerov, pričom Park sa radšej stal stredoškolským učiteľom a trénerom boxu. Incident zostáva významnou škvrnou v histórii olympijského boxu, zdôrazňuje potenciál korupcie a vplyv, ktorý môže mať na kariéru športovcov.

Diskvalifikácia Bena Johnsona (1988)

Ben Johnson, kanadský šprintér na 100 metrov, je známy svojím „víťazstvom“ na olympijských hrách v Soule v roku 1988. Športovec ohromil svet víťazstvom vo finále behu na 100 metrov a vytvorením nového svetového rekordu 9,79 sekundy. Jeho triumf však netrval dlho, pretože mal pozitívny test na zakázaný steroid stanozolol, čo viedlo k diskvalifikácii a odňatiu medaily. V&nbsp;týchto „najšpinavších pretekoch v&nbsp;histórii“ malo šesť z ôsmich finalistov spojenie s užívaním drog počas kariéry, vrátane významných športovcov ako Carl Lewis a Linford Christie. Prevládajúci doping v&nbsp;tom čase len odzrkadľoval uvoľnený postoj k užívaniu drog v atletike. Johnsonovi podal steroidy jeho tréner Charlie Francis, ktorý v&nbsp;tom videl jediný spôsob ako udržať krok s&nbsp;ostatnými v&nbsp;predopingovanom športovom svete. Až koncom 90-rokov vznikla Svetová antidopingová agentúra, ktorá postupne začala robiť s&nbsp;užívaním dopingu v&nbsp;športe poriadok. Johnson dodnes tvrdí, že jeho úspech bol výsledkom tvrdého tréningového režimu, nielen užívania drog. A tvrdí, že kým on doplatil na doping tou najvyššou cenou, mnohí iní boli chránení a&nbsp;nad ich užívaním steroidov kompetentní zatvárali oči. 

Bojkoty v rokoch 1980 a 1984

21. marca 1980 prezident Jimmy Carter vyhlásil, že USA budú bojkotovať letné olympijské hry v Moskve ako odpoveď na inváziu Sovietskeho zväzu do Afganistanu 24. decembra 1979. Bojkot, ktorý zahŕňal aj ďalšie opatrenia, napríklad embargo na obilie, spočiatku podporovali Británia a&nbsp;Austrália, no nakoniec sa hier zúčastnili. Na konflikt to malo minimálny vplyv, Sovieti zostali v&nbsp;Afganistane až do roku 1988. Skupina amerických športovcov sa pokúsila právne napadnúť rozhodnutie vlády a domáhala sa práva súťažiť, ale úspech nedosiahli. V odvete za americký bojkot sa Sovietsky zväz rozhodol vynechať letné olympijské hry v Los Angeles v roku 1984. Rozhodnutie oficiálne oznámili v máji, niekoľko mesiacov pred začiatkom hier. Sovietska vláda vo vyhlásení kritizovala americkú administratívu za údajnú politizáciu olympijských hier a podporu prostredia „šovinistických nálad a protisovietskej hystérie“. ZSSR s odvolaním sa na obavy o bezpečnosť svojich športovcov uprostred potenciálnych protisovietskych protestov a&nbsp;ďalšie spriatelené socialistické krajiny, vrátane ČSSR, sa olympiády nezúčastnili. Namiesto olympijských hier v lete 1984 tieto krajiny zorganizovali alternatívne športové podujatie známe ako Hry priateľstva.

Kontroverzné momenty z dejín olympiády: Na ktorý si spomínate?

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Kontroverzné momenty z dejín olympiády: Na ktorý si spomínate?

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Poliaci stavajú "stredoveký hrad", štát ho môže aj zbúrať

Vydražili Hamiltonov monopost, z ceny sa človeku krúti hlava

Legenda medzi filmami: Čo si pamätáte o Matrixe? (KVÍZ)

Určíte značku auta podľa kolies? Otestujte sa v KVÍZE

Najpredávanejšie značky áut v zahraničí: Vyznáte sa? (KVÍZ)

Jedlá, ktoré sa nesmú jesť po záruke. Môžete na to doplatiť

Výber pre vás