Spolu s Alfrédom Wetzlerom ušiel pred 70 rokmi z koncentračného tábora Osvienčim, vďaka nim sa tak svet dozvedel o nacistických zločinoch. Rudolf Vrba sa vlastným menom volal Walter Rosenberg a bol rodákom z Topoľčian. Začal študovať na gymnáziu v Bratislave, po prijatí tzv. Židovského kódexu ho však pre pôvod zo školy vylúčili a istý čas pracoval ako robotník v Trnave. Pokus o útek z rodnej krajiny cez Maďarsko mu však nevyšiel a, žiaľ, bol deportovaný do koncentračného tábora Majdanek na predmestí poľského Lublinu. Od konca júna 1942 žil za plotmi osvienčimského tábora Auschwitz-Birkenau. Na starosti mal spočiatku triedenie skonfiškovaných vecí nových, prichádzajúcich väzňov.

Brána sa zatvorila: Útek sa podaril iba pár odvážlivcom.

Riskantný útek Topoľčiansky rodák sa spoznal v tábore s Alfrédom Wetzlerom z Trnavy. Keďže si dôverovali, rozhodli sa vyskúšať 7. apríla 1944 útek. S pomocou tajného hnutia odporu sa dostali do hromady dreva za ostnatým drôtom, kde strávili tri dni. Aby oklamali psy, v okolí rozsypali tabak nasiaknutý benzínom. Neskôr smerovali počas nocí k poľsko-slovenskej hranici, pritom utečencov hľadali príslušníci gestapa. Aj vďaka pomoci obyčajných ľudí z Poľska i zo Slovenska sa napokon dostali k členom Židovskej rady zo Žiliny, ktorým poskytli svedectvo. V strese a vo veľkom ohrození života dvojica nadiktovala približne 60 strán textu, v ktorom opisujú fungovanie koncentračného tábora a spôsob vyhladzovania európskych Židov. Nacisti totiž v tom čase stále tvrdili, že židovský národ presídľujú do vyhradenej oblasti vo východnej Európe, čo im sčasti verili aj na Západe. Správa od Vrbu a Wetzlera bola prepašovaná do Švajčiarska, prostredníctvom britskej ambasády v Berne sa dostala do USA i do Vatikánu. Časť textu odvysielala napr. BBC. Uznávaný odborník Rudolf Vrba zo svojho baraku videl, ako nákladiaky zvážajú ľudí k plynovým komorám, a tak vypočítal, že v Osvienčime zahynulo 1 750 000 väzňov. To je viac, než dnes uvádza väčšina historikov. „Aj po sedemdesiatich rokoch sú veľké činy týchto dvoch skromných ľudí stále nie dosť ocenené. Utiekli z najväčšieho pekla a najobludnejšieho popraviska v histórii ľudstva so svojím posolstvom v presvedčení, že možno budú môcť zachrániť ešte niekoľko tisíc ľudí,“ hovorí riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. Mladý muž z Topoľčian sa zapojil aj do SNP, práve v roku 1944 získal falošné papiere a začal používať meno Rudolf Vrba. Svedectvo dvoch Slovákov spojenci po vojne používali na súdnom procese s nacistickými zločincami. Rudolf Vrba sa po vojne tešil dlhému a úspešnému životu.

Bratislava 1944: Vrba (vpravo) v spoločnosti Arnošta Rosina (naľavo), ktorý tiež unikol z Osvienčimu.

Vyštudoval chemickotechnologické inžinierstvo, v roku 1958 opustil Československo a pôsobil v Izraeli, vo Veľkej Británii i v USA. Niekoľko rokov zastával post profesora farmakológie na univerzite vo Vancouvri, svet Vrbu uznával ako odborníka na problematiku cukrovky a rakoviny. „Po sedemdesiatich rokoch sme v situácii, keď sa poslední očití svedkovia vytrácajú. Preto je dôležité holokaust študovať. Ľudstvo sa totiž nepoučilo, genocídy stále pokračujú,“ dodáva Mešťan.

Utiekol z Osvienčimu, aby odhalil svetu jeho zverstvá

Výber pre vás