Na prvý pohľad to vyzerá tajomne ako obraz ľudského mozgu. Ale v skutočnosti ide o smrť jednej z prvých hviezd v našom vesmíre. Výskumníci hovoria, že agónia týchto raných hviezd je jedinečná, pretože explodovali ako supernova a úplne zhoreli, nezanechali po sebe nijakú žiadnu čiernu dieru, namiesto toho vychrlili do priestoru chemické prvky, ktoré nakoniec vytvorili náš vesmír.

Tento simulovaný obrázok je rez vnútrom supermasívnej hviezdy s hmotnosťou ako 55 500 Sĺnk. Ukazuje vnútorné jadro tvorené héliom, v ktorom nukleárne spaľovanie konvertuje hélium na kyslík. Snímka simulovane znázorňuje okamih asi jeden deň po začiatku explózie, keď je polomer vonkajšieho kruhu o niečo väčší, než je obežná dráha Zeme okolo Slnka.

Vedci zistili, že prvotné hviezdy s hmotnosťou medzi 55-tisíc až 56-tisícnásobkom hmotnosti Slnka žijú asi milión 690-tisíc rokov, než sa stanú nestabilnými a začnú sa rúcať do vlastného vnútra. Keď hviezda kolabuje, začne rýchlo syntetizovať ťažké prvky, ako je kyslík, neón, horčík a kremík, počnúc héliom v jadre. Tento proces uvoľňuje viac energie, než je väzobná energia hviezdy, zastaví kolaps a spôsobí masívnu explóziu.

Astrofyzici na University of California, Santa Cruz (UCSC) a University of Minnesota dospeli k tomuto záveru po tom, čo uskutočnili rad výpočtových simulácií. Ich výsledky boli nedávno publikované v časopise Astrophysical Journal (APJ).

Smrť prvej hviezdy vo vesmíre

Výber pre vás